Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

V závere možno tento krátky rozbor zhrnúť takto: Ukazuje sa, že výrazy
nieby, nieto, v rozšírenej podobe niežeby, nietoby, nietožeby sú priraďovacie
spojky, ktoré spájajú dva členy viacnásobného výrazu alebo
dve vety. (Spojka nieto pripája výlučne len vetný člen, kým nieby, niežeby,
nietožeby okrem člena i vety.) Obsahom tohto priraďovacieho vzťahu je
stupňovanie, vyjadrené v našich prípadoch opačným postupom, t. j. odstupňovaním
(antiklimax). Napokon vychodí, že by sa malo pri týchto
spojkách uprednostňovať písanie dovedna.
POZNÁMKY K SLOVENSKÉMU PRÉTERITU
Andrej Keder
Dvojčlenné slovesné vety s prísudkom v minulom čase, napr. Ja som
volal, Ja som volala, Ty si volal, Ty si volala\\Volál som, Volala som, Volal
si, Volala si; On volal, Ona volala\\Vólal, Volala a pod., sú v našom jazyku
bežné. Ani na vetách Diéta volalo, Slnko svietilo nie je nič zvláštneho.
Avšak už veta Volalo si\\Ty si volalo je možná iba v istej situácii. Napríklad
matka môže povedať dieťaťu: Ty, diéta moje, si ma čakalo. Ešte menej
časté je použitie stredného rodu v 1. os. jedn. čísla Volalo som\\Ja som
volalo, pretože v 1. os. vždy o sebe povieme iba Ja som volal, Ja som volala.
Ani dieťa v bežnom prehovor e nepovie o sebe „Ja som volalo".
Pôjde nám tu: 1. o štylistické využitie tvarov minulého času v type
volalo som, volalo si; 2. o morfológiu a niektoré syntaktické zvláštnosti
minulého času a ostatných zložených slovesných tvarov.
1. V gramatických príručkách a školských učebniciach sa tento paradigmatický
a systémové náležitý tvar stredného rodu uvádza v minulom
čase, v tzv. dávnominulom čase, v podmieňovacom spôsobe prítomného a
minulého času a v trpnom rode, napr. som chválené, si chválené, a to bez
poznámky. Ba vec sa podávala aj tak, že „ak je podmet stredného rodu,
povieme: ja som písalo, ty si písalo". 1
Z takej poučky by vyplývalo i to,
že dievča by o sebe malo povedať „ja som písalo". V školskej praxi pri
základných poznatkoch o paradigmatike slovesných tvarov sa táto okolnosť
v strednom rode, pravdaže, širšie nerozvádza. Potom je celkom „pravidelne":
muž. rod robil som, robil si, robil; žen. rod robila som, robila si,
robila; str. rod robilo som, robilo si, robilo.
1
Ján Mihal, Slovenská gramatika, 2., oprav, vyd., Bratislava 1947, 190—191.