Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

SLOVENSKÁ
R E Č
ROČNÍK XXIV 1959 ČÍSLO 6
SAMO CZAMBEL (1856-1909) A SPISOVNÁ SLOVENČINA
Eugen Jóna
Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní r. 1867 vládnuce triedy v Uhorsku
nemilosrdne vykorisťovali domáci pracujúci ľud a bezohľadne utláčali nemaďarské
národnosti. 1
Slováci postupne strácali politické výdobytky a
kultúrne ustanovizne, ktoré získali v 60. rokoch (zrušenie slovenských
vyšších škôl r. 1874, zatvorenie Matice slovenskej r. 1875). Politicky slovenská
buržoázia sa sústreďovala — po krátkom účinkovaní Novej školy
slovenskej 2
— prevažne okolo konzervatívnych vodcov Národnej strany a
ich orgánu Národnie noviny, ktoré vychodili od r. 1870 v Martine ako pokračovanie
Pešťbudínskych vedomostí. Ústredným literárnym časopisom
po zaniknutí Orla stali sa pričinením Svetozára Hurbana-Vajánského od r.
1881 Slovenské pohľady, ktoré najmä pod vedením Jozefa Škultétyho boli
obrazom literárneho i vedeckého života Slovákov. Slovenské národné hnutie
v posledných desaťročiach 19. storočia nemalo široký ľudový základ a
jeho politickí vodcovia dívali sa na začiatky robotníckeho hnutia s nedôverou
a odporom, kým sami zostávali v podstate pri starom memorandovom
programe. Brutálnymi volebnými metódami vládnych strán a celého
štátneho aparátu boli zatlačení do politickej pasivity. Očakávali pomoc od
Viedne alebo cárskeho Ruska, len neskoršie, najmä vplyvom hlasistov, rozširovala
sa hospodárska, politická a kultúrna spolupráca s českým národom.
Národne uvedomelá inteligencia utiahla sa do dedinských škôl a fár,
zriedka do malomestských advokátskych kancelárií a peňažných ústavov.
Veľká časť inteligencie slovenského pôvodu prechádzala do maďarského
tábora, kde sa pre slovenské národné hnutie strácala.
V tejto dobe žil a pracoval Samo Czambel (1856 — 1909), slovenský jazykovedec,
kodifikátor spisovnej slovenčiny a súčasne — vysoký úradník
na uhorskom ministerstve. Protirečenia tejto doby odrážajú sa i v jeho
živote a diele. Vedeckí pracovníci a publicisti u nás i zo strany českej a
1
Pórov, z novej literatúry aspoň Dejiny Slovenska, (tézy), príloha Historického časopisu.
Ročník III (1955), 142 n.
2
Pórov, najnovšiu prácu Bohuš Kostický, Nová škola slovenská, SAV Bratislava
1939, kde sa uvádza príslušná literatúra predmetu.