Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

vi; Tajomstvo rannej cigarety, v č. 113, obraz zo života „panskej"
ločnosti; Štedrý večer na ulici Andrássyho, v č. 195).
V nasledujúcich ročníkoch Slovenských novín — okrem nepodpísaných
"'tických úvodníkov a článkov — S. Czambel uverejňoval v prvej verzii
kovedné práce, ktoré vyšli potom v definitívnej úprave knižne. Už ich
*y označujú obsah: Dakoľko slov o slovenskom pravopise (1888, č. 39),
Ako písat cudzie slová (1889, č. 30—33), Kde písať veľké písmená (1889,
" 77- 78), Uvedenie do sloveneského pravopisu (1889, č. 66-69, 71-73).
•Z histórie slovenského písma (1889, č. 124, 125, 127, 130, 133, 139, 141,
145-148, 150-152 a 1890, č. 9-10.
Už doterajšie Czambelove práce ukázali, že jeho záujem sa uberá dvoma
smermi: k minulosti slovenského jazyka v najstarších pamiatkach i v dielach
jednotlivých spisovateľov a k súčasnému stavu spis. slovenčiny, k jej
norme, najmä pravopisnej. Okolo r. 1887 33
vyzvali Czambela mladí priatelia
— pravdepodobne spolupracovníci v redakcii Slovenských novín v Budapešti
— aby napísal príručku (rukoväť) slovenského pravopisu. Keď zhromažďoval
materiál, ukázalo sa, že je najprv potrebné podrobiť revízii celú
sústavu pravopisnú, pretože v mnohých veciach sa rozchádza teória
s praxou, gramatiky so spisovateľmi, ba aj gramatiky navzájom medzi
sebou. Takto dozrela v Czambelovi myšlienka napísať ako prípravu praktickej
príručky slovenského pravopisu historicko-kritický spis. V druhej
polovici mája 1890 už bolo vytlačených prvých sedem hárkov diela, ktoré
autor nazval Slovenský pravopis, historicko-kritický nákres a dal tlačiť
vlastným nákladom v Budapešti u Viktora Hornyánskeho. Kým písal o minulosti
jazyka a pravopisu alebo jednotlivostiach v prítomnosti, opieral sa
o vlastné poznanie a skúsenosti. Ale keď spracúval sústavné pravidlá
pravopisné s praktickým dosahom, začal hľadať spojenie so spisovateľmi a
redaktormi. Časť svojej práce (vytlačených prvých šesť hárkov), t. j. kapitolu
(nie celú) Úryvky z dejín slovenského pravopisu, dal na prezretie
D. Bachátovi, spomínanému spolupracovníkovi Slovenských novín, Fr. Ka-
Unovi, slovenskému redaktorovi v Pešti, Ľ. Ríznerovi, učiteľovi a literárnemu
pracovníkovi v Z. Podhradí, a tú istú časť (o jeden hárok viac, teda
sedem hárkov) poslal do Martina A. Pietrovi, redaktorovi Národných nó-r
* Pórov. Czambelov list z 25. 5. 1890, uložený v Literárnom archíve v MS. Adresát
•Stu nie je tu udaný, ale podľa obsahu nepochybne je ním Jozef Škultéty. Pravda, list
••ho istého znenia s textom prvých siedmich hárkov knihy Slovenský pravopis (ako prí-
•Aou) poslal i A. Pietrovi a Svetozárovi Hurbanovi-Vajanskému. Začiatok listu je: „Asi
tromi roky vyzvali ma tunajší moji mladí priatelia napísať rukoväť slovenského
~isu..." V „Predmluve" knihy Slovenský pravopis (Budapešť 1890, str. III) píše
: „Pred niekoľkými roky oslovil ma jedon z mojich tunajších priateľov, aby nadáku
príručnú knižku o slovenskom pravopise..."