Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

s gramatickým rodom podmetu, ktorý suplujú, pretože to boli pôvodne
zámená ukazovacie a len svojou syntaktickou funkciou sa stali osobnými
zámenami 3. osoby. Na rozdiel od 1. a 2. osoby 3. osoba jedn. čísla je určená
negatívnymi vzťahmi, nie je účastníkom prehovoru, pričom najpríznačnejšie
je pre ňu to, že nezahrnuje adresáta. 4
Nevyjadrenie gramatického rodu na zámenách 1. a 2. os. a jeho vyjadrenie
na zámenách 3. os. je umožnené tým, že 1. a 2. os. sú plnovýznamové
{príznakové), kým 3. os. nie je jednoznačne plnovýznamová ( = bezpríznaková).
V dvojčlenných slovesných vetách zámenný podmet v 3. os. jedn.
i množ. čísla sa preto musí obyčajne vždy zvýrazniť osobitným pomenovaním.
5
Z uvedeného vyplýva, že ak je reč o ľuďoch, neutrový tvar typu volalo
som nemožno použiť; povie sa volal som, volala som. Typ volalo som býva
v štylisticky príznakovom vyjadrení v priamej reči, napr. hrialo som
(slnko), na rozdiel od bežného použitia, napr. zavolal som (knieža zavolalo,
zavolal), zavolala som (dievča zavolalo). Podobne typ volalo si vyskytuje
sa iba v príznakovom vyjadrení pri oslovení, napr. strádalo si
(dieťa, srdce), vedľa najčastejšieho napr. prišiel si, prišla si. 6
2. Základný tvar minulého času (tzv. príčastie s príponou -Z) 7 je časťou
zložených slovesných tvarov minulého času a podmieňovacieho spôsobu.
Zloženými tvarmi v súčasnom jazyku sú iba formy 1. a 2. os. jedn. i množ.
čísla, pretože v 3. os. jedn. i množ. čísla už samotná „participiálna" podoba
významového slovesa je určitým slovesným tvarom. Forma typu som
v minulom čase je samostatná gramatická morféma, 8
o slovoslede ktorej
platia pravidlá ako pri enklitikách (volal som — ja som volal — že som
volal...). Zložené tvary ako volal som, volal si... sú bez ohľadu na písanú
podobu dvoch slov syntetické, kým tvary ja som volal, ty si volal... si
podľa slovosledu a záporu podržujú skôr charakter pôvodných analytic-
4
Gejza Horák, tamže, 257 -258, 275 - 276.
5
Eugen Pauliny, Štruktúra slovenského slovesa, Bratislava 1943, 26. — Vilém
Mathesius, Nékolik zásadnlch slov o kongruenci, Sborník Matice slovenskej XIV,
1936, 17. — Roman Jakobson, Zur Štruktúr des russischen Verbums, Charisteria
Gvilelmo Mathesio.... 74 n.
6
Ďakujem za upozornenia Jozefovi Ružičkoví, ktorý mal v rozhlasovej jazykovej poradni
reláciu a 2. slovesnej osobe.
7
Pôvodne menný tvar (výklad u J. G e b a u e r a, Historická mluvnice jazyka českého
III, Praha 1909, 93 n.). Tvar volal je síce príčastím, ale iba historicky, a preto ani terminologický
nie je výstižné nepresné pomenovanie „elové príčastie"; tak sa nazýval v starších
príručkách, napr. Jozef Orlovský—Ladislav Arany, Gramatika jazyka slovenského,
Bratislava 1946, 193 a i.
8
Vychádzame z poňatia v štúdii Jozefa Ružičku, Rozbor a triedenie gramatických
tvarov, Jazykovedný sborník SAVU IV, 1950, 103 n.