Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

maďarskej usilovali sa viackrát opísať jeho život a zhodnotiť jeho vedecké
dielo, ale podrobný rozbor a hodnotenie z marxistického stanoviska doteraz
nemáme. Nedávno uplynulo sto rokov od narodenia a tohto roku
päťdesiat od smrti S. Czambela. Tieto výročia nás zaväzujú preskúmať
Czambelovo dielo a osvetliť jeho účinkovanie často protichodne vykladané.
Na tomto mieste chceme predovšetkým podať podrobný rozbor
Czambelových prác o spisovnej slovenčine. Okrem toho zhrnieme doteraz
známe biografické a bibliografické údaje, najmä na základe nedávno sprístupnenej
korešpondencie z pozostalosti Jozefa Škultétyho v Literárnom
archíve Matice slovenskej.
Užšie prostredie, v ktorom sa narodil a rástol mladý Czambel, spočiatku
bolo priaznivé pre jeho národné uvedomenie: v Slovenskej Ľupči 3
krátky
čas účinkoval ako evanjelický farár Daniel Lichard a iní slovenskí národovci,
ktorí v 40. rokoch založili nedeľnú školu, v 60. rokoch Ľupčiansky
čitateľský spolok. V hostinci Na mýte u krčmára a statkára Mateja Czambela,
pôvodne vyučeného debnára, schádzala sa slovenská spoločnosť a zaiste
hovorila často o dôležitých národných udalostiach v 60. a 70. rokoch
(o Memorande, Matici slovenskej, o biskupovi Štefanovi Moysesovi, o bystrickom
gymnáziu a pod.). V Slovenskej Ľupči (nazývanej i Zvolenskou)
sa narodil 24. augusta 1856 Samuel Czambel ako prvorodený syn Mateja
Czambela a Amálie, rodenej Sýkorovej. 4
Ľudovú školu skončil doma, na
stredných školách študoval v B. Štiavnici, v Rimavskej Sobote a v Kežmarku,
kde i maturoval r. 1875. Na stredných školách osvojil si — okrem
iných predmetov — nielen klasické jazyky latinčinu a gréčtinu, ale aj maďarčinu
a nemčinu, čiastočne i slovenčinu, ako to bolo v tom čase zvykom
na evanjelických školách; tam poznal i rozličné slovenské nárečové
oblasti a zaujímal sa o literatúru, o ľudové piesne a pod.
Medzitým otec Samuelov ako richtár i zámožný občan dostal sa pod
vplyv povestného maďarizátora B. Griinwalda, podžupana Zvolenskej stolice.
Prestal odoberať Národnie noviny, zakázal ich čítať i synovi a pred-
3
Ján Mihal, Samo Czambel (1856-1909), SR XXI, 1956, 261 n.
4
Podľa údajov článku Czambel élete és munkässágának jelentósége od dr. J. Podhradszkého
v knihe Czambel Emtékkônyv 1937, 127, mladší brat Samuelov Jozef mal
ostať pôvodne doma na otcovskom majetku, ale neskoršie stal sa hospodárskym úradníkom
na veľkostatku v okolí Levíc, kde sa i oženil. Matka im umrela 17. augusta 1885,
otec 14. septembra 1886. S. Czambel na začiatku prvej svojej knižnej práce Príspevky
k dejinám jazyka slovenského (Budapešť 1887) zanechal im toto venovanie: „Pamiatke
svojich nezapomeftuteľných rodičov otca Mateja Czambela, niekedy richtára mestečka
Zv. Lupče a matky Rozálie rodz. šl. Szikora." — Pri skloňovaní mena Czambel v starších
časoch sa nevyskytuje často tvar bez -e-: Czambel — Czambla, v Pravidlách z r. 1940
(str. 91) uvádzala sa v nepriamych pádoch len forma bez -e-: Czambel, gen. Czambla, dat.
Czamblovi a pod., v Pravidlách z r. 1953 (a 1957, str. 71-72) uvádzajú sa tvary s -ei
bez neho: Czambel — Czambla/Czambela. Tu dávame prednosť tvarom Czambela atď.