Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

líky sa už nosia zase dost úzke a v drieku priliehavé. V šatni burgteatru
som videla manteletku obzvlášť rozkošnú, z čierneho lyonského
zamatu úzkou bortňou celú povyšívanú... (242)
Okrem týchto do minulého storočia patriacich starých pomenovaní použila
spisovateľka aj poniektoré nárečové slová, ktoré v diele iných spisovateľov
nájdeme len zriedka, alebo ich tam vôbec nenájdeme. Jej jazyk
sa tým obohatil, je svieži a dobre pôsobia i kontrasty spomenutých slov
z konverzácie spoločenskej smotánky a nárečových slov zo slovného bohatstva
prostého ľudu, ktorými Lackova popretkávala autorskú reč.
Takéto slová sú napríklad: dôtržný (28, 131, 773 a i.) vo význame škriepny,
ďalej dožúvať sa (131, 134) — hádať sa, dohadovať sa, alebo: ožľada (40,
215, 768, 830) — 1. osuhel, 2. poľadovica; podstolina (44, 765) — spodná
priečka medzi nohami stola; misník (10 a i.) — kredenc, príborník; výduvok
(1023 a i.) — vyfúkané vajce, vydúchanec.
Veľmi zaujímavé sú aj slová, ktoré si autorka sama utvorila a ktoré
sú správne i pekné, takže tvoria prínos pre naše slovné bohatstvo a
možno ich verejnosti odporúčať (ako sa o tom už písalo v Slovenskom
jazyku a literatúre v škole i v Slovenskej reči). Sú to slová chúťkať si
(43, 860) — gustírovať, pavejky (448, 444) — vejúce stužky, vzpružka (296,
305, 445, 446) — brošňa a omôtky (44, 74, 211, 212) - lokne.
Už i tieto spomenuté maličkosti nasvedčujú, že jazyk v románe Z čírej
lásky je pekný, svieži a pestrý. A to sme sa ešte vôbec nedotkli bohatstvafrazeológjej^J^OEÚ—Lacková
tvorivo využíva^a_ktorá by si sama osebe
žiadala"osobitnú štúdiu.
Reč Anny Lackovej-Zory poslúži ako vzor nielen mladým, začínajúcim
autorom, ale práve preto, že pomenúva toľko vecí zo záujmového okruhu
žien, môžu z neho výdatne čerpať aj časopisy pre ženy, ba i módne
žurnály.