Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

plácal si vládny časopis Svornosť. Zo staršieho syna chcel mať právnika,
aby po skončení štúdií ostal v službách Zvolenskej stolice. Podľa otcovho
želania zapísal sa teda Samuel na právnickú fakultu peštianskej univerzity.
Pod vplyvom býv. bystrického profesora ä slovnikára Jozefa Loosa 5
dostal sa k praktickej jazykovede: ešte ako poslucháč práv v I. ročníku
zbieral cudzie slová v slovenčine 6 s výkladom o ich pôvode. Takto nazbie -
ral niekoľko tisíc slov, ku ktorým neskoršie pripisoval slovenské výrazy.
Z tých čias pochádza i lístkový zoznam cudzích slov podľa abecedy od A do
J. Z právnickej fakulty prestúpil Czambel na filozofickú bez otcovho vedomia
už nasledujúci rok. Profesorom slavistiky v Pešti bol v tom čase
Jozef Ferencz, ktorý mladého študenta neuspokojil. Čoskoro mladý slavista
prešiel na univerzitu do Viedne, kde dlhé roky účinkoval ako profesor
slovanskej filológie Fr. Miklosich, zakladateľ porovnávacej slovanskej
gramatiky. Tu i Czambel získal solídne vedomosti slavistické. No
keďže študoval v rokoch, keď doznievala stará škola orientovaná filologicky,
na štúdium starých textov alebo na normatívnu gramatiku školskú,
nové hnutie mladogramatické ani v ďalších rokoch Czambela podstatne
nezasiahlo. Takto azda možno vysvetľovať pomerne malý jeho záujem
o otázky všeobecnej jazykovedy a metodológie. 7
Vo Viedni Czambel bol členom slovenského študentského spolku Tatran.
Ohlasy študentského života vo veľkom meste badať v Czambelových be-
'stických prácach, ktoré uverejňoval pod pseudonymom Jar. Ig. T a t-
a n o v i č v besedniciach Národných novín, ako napríklad Dobre, že sa
oň tak skončilo! (NN X, 1879, č. 27, 6. marca; žartovná príhoda so študentom,
ktorý miesto zábavy na fašiangy ostal doma študovať, ale predsa
išiel, keď ho dvaja neznámi s namiereným revolverom násilne odviedli
*zi zabávajúcich sa študentov), Pani Sternovej stozlatové šaty (NN X,
č. 47; s podtitulom Klebietka o panej, ktorá za vlečku odtrhnutú
lým prišliapnutím žiadala náhradu, hoci sama šaty nebola vyplatila)
L* Tieto práce svedčia o pozorovacom talente i o slohových schopnostiach
• POTOV. J. Mihal, Dr. Samo Czambel, SR XII, 1946, 191.
• V Czambelovej pozostalosti, opatrovanej v Archíve Slovenského národného múzea,
sa v oddelení „Vocabularium barbarum" štyri zošity, z ktorých prvý má nápis:
slová v slovenčine (ich pôvod). Sostavuje Samo Czambel, I. roč. jurista. Zv.
1876, 19./6." Pórov. Sborník filosofické fakulty university Komenského v Bratiroč.
L č. 17. Miloš W e i n g a r t. Príspevky k studiu slovenštiny, Bratislava 1923, 18.
i ĽudoVít Novák, Samo Czambel a slovenská jazykoveda, SP 50, 1934, 750 n.
v pozostalosti „Soznam prác mojich, ktoré tlačou vyšlý" (siaha len do r.
•verejnenej M. Weingartom v Príspevkoch k studiu slovenštiny, Bratislava
1—23. V tomto zozname nenachádza sa článok, ktorý spomínal J. Mihal, o Sládko-
Marine (vo vládnom časopise Svornosť). Pórov. SR XII, 1946, 191.