Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

forme jazyka od obecenstva milšie boly bývalý prijaté." „Spisovný jazyk
slovenský, jeho sústava historicky vyvinutá na pokusoch Bernolákových
a Štúrových, založená prirodzene na najzachovalejšom strednom nárečí,
s náležitým zreteľom k výsledkom srovnávacieho jazykospytu slovanského
je tak dokonalá, že nestrpí zásadných zmien." Túto Czambelovu tézu i dnes
môžeme obhájiť.
V tom istom roku v Národnom almanachu Živene II (Turč. Sv. Martin
1885, 230—238) vyšiel druhý Czambelov článok pod novým pseudonymom
Ján Vlkolinský O „prvej" knihe slovenskej. Keď sa stavia odmietavo
k mienke J. M. Hurbana, že „začiatok k terajšiemu spisovnému jazyku
nášmu urobený je knihou Alexandra Mácsayho, ktorá vyšla v Trnave pod
skráteným záhlavím: Panes Primitiarum aneb Chleby Prwotín", vyslovuje
Czambel svoj náhľad, ktorý sa všeobecne prijíma, „že sme sa my Slováci
v spisovnom jazyku od Čeuhov vôbec »neodtrhli«, že sa jazyk náš (= spisovný)
z českého a popri českom prirodzenou cestou postupne, dľa potreby
pomaly, celé storočia vyvinoval a Bernolák že len formálnu sankciu dal
tomu, čo sa vo spisovnom jazyku Slovákov za jeho doby v skutočnosti
zjavovalo".
V oboch týchto prácach prejavuje sa Czambel už ako samostatný bádateľ,
ktorý kriticky hodnotí cudzie mienky a svoj náhľad vyslovuje na základe
rozboru bohatého materiálu.
Ďalšie svoje štúdie zhrnul v samostatnej knižnej publikácii, skromne
nazvanej Príspevky k dejinám jazyka slovenského I. 17
Prvá z nich Čeština
a českoslovenčina v Uhrách do polovice XVI. storočia bola na svoj čas
priekopnícka. Na základe listinného materiálu, publikovaného historikmi,
predovšetkým v Sasinkovom Letopise, podáva prvý argumentmi podložený
výklad o príchode spisovnej češtiny na Slovensko. — Czambel spomína
rozličné príležitosti, pri ktorých mohli prichádzať českí kolonisti do Uhorska,
spomína styky obyvateľov Uhorska s českými krajinami na poli politickom
(vojny, panovníci), hospodárskom a kultúrnom (univerzita), takže
na začiatku 14. storočia v Uhorsku sa nachádzal istý počet Čechov, ktorí
písali po česky, a v druhej polovici 14. storočia mohli byť už i rodení Slováci,
ktorí po česky dobre hovorili a písali (české jazykové pamiatky so
slovakizmami). Ale čeština ako spisovný jazyk Slovákov udomácnila sa
podľa Czambela, ktorý tu nadväzuje na mienku P. J. Šafárika a iných, až
s príchodom husitov, najmä po r. 1440 (J. Jiskra). Čeština dostala sa
17
Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Budapešť 1887, 8° 130 s. Vydal ich vlastným
nákladom a označil I., pretože plánoval vydať i druhý diel. Lenže ten nikdy nevyšiel
(pórov. Czambelov list Alexandrovi Kardošovi 13. 5. 1899 z Budapešti do D. Kubína;
„čo bolo hotovené do neho, to vyjde v podobe jednotlivých hláv môjho veľkého spisu
o slovenčine" — LAMS).