Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

vín, Svetozárovi Hurbanovi-Väjanskému a Jozefovi Škultétymu. Martinských
spisovateľov Czambel v liste prosí, aby prácu prečítali a poslali mu
poznámky, nárady, pokyny. Na radu Škultétyho poslal Czambel prvú časť
svojho spisu (vytlačených osem hárkov) i J. Vlčkovi. 34
Czambel Chcel
„stanoviť nakoľko možno dôsledné, logické, pre vzdelaného pisateľa jasné
pravidlá". Pritom bol si vedomý toho, že „stanovenie pravopisných pravidiel
v živote... natoľko má len význam, nakoľko k tomu stanoveniu
zvolili a prispeli poprední a smerodajní spisovatelia". 35
V Národných novinách
síce vyšlo oznámenie 36
o Slovenskom pravopise, ale Czambel nevyrozumel,
aké stanovisko zaujímajú v Martine. „Menovite to som nevyčítal,
či ste naklonení pravopiseckej oprave vôbec a po jaké hranice a či súhlasíte
so zásadami zvlášte, jako formuloval som ich ja, majúc ohľad na rozvoj
pravopisný, ale zároveň na dôslednosť, logickosť." 37
„Mne by bolo
veľmi príjemné, keby Ste všetci pravopisné vlivní spisovatelia už tam dohodli
sa o všeobecnom stanovisku a keby Ste mi doposlali jasne vyložené
náhľady a pokyny, ktoré by potom pokladať mohol za usnesenia. Ak je to
vôbec možné, ráčte láskavé sprostredkovať také usnesenie. Ak nie, ráčte
ma aj o tom upovedomiť." 38
Czambel uvádza ďalej v piatich bodoch pravopisné otázky, o ktoré mu
ide: 1. Či y, ä, mäkké ď, f, ň, ľ písať etymologicky (ako vymedzil v Slov.
pravopise 79 — 92)? Či pred príponou -ba, -iba „neobmäkčovať" vôbec,
alebo obmäkčovať výnimočne len í ?, 2. Či písanie predložiek (a predpôn)
s-, z-, vz- opraviť podľa etymológie a priblížiť ho slovanským jazykom,
menovite ruskému? (Pórov. Slov. pravopis 95 — 102), 3. Či sa majú etymologicky
písať jednotlivé slová uvedené na str. 102 — 109?, 4. Či sa môžu
prijať zásady o písaní cudzích slov (písanie alebo odstránenie th, písanie
slov z nemeckého jazyka) ?, 5. Či možno urovnať kolísanie v kvantite
a písanie dvojhlások podľa výkladov na str. 116 — 136 Slov. pravopisu?
Czambelovi išlo teda o akúsi širšiu pravopisnú komisiu, ktorá by o problémoch
rokovala a rozhodovala podobne, ako sa pripravovali v novších
časoch Pravidlá slovenského pravopisu (1931, 1940 a 1953).
Z Martina dlho nič nechodilo, takže Czambel bol rozhodnutý už neposielať
vytlačené hárky; myslel si, že martinskí spisovatelia sa dištancujú
od jeho diela, že ho chcú pokladať za individuálnu prácu bez autority,
8 4
S. Czambel J. Škultétymu 23. VI. 1890. LAMS.
3 6
S. Czambel J. Škultétymu 25. V. 1890. LAMS.
3 6
NN XXI, 1890, č. 62: „Veľmi dôležité dielo hotuje sa práve v Pešti... dobrotou spisovateľa
dostalo sa nám do rúk sedem hárkov výveskov, a už z nich môžeme posúdiť, že
tvorí sa dielo prísno vedecké, ktoré bude mať iste vplyv na našu literatúru... Jako už
z toho vidno, ustálenie slovenského pravopisu našlo si pilného delníka."
3 7
S. Czambel J. Škultétymu 23. VI. 1890. LAMS.
3 8
S. Czambel J. Škultétymu 23. VI. 1890. LAMS.