Slovenská reč časopis Ústavu slovenského jazyka Slovenskej ...

volov. (Chrobák) — Čože si ty za Valihóra, keď máš brucho prázdne! To by si
nevytrhol ani trávu, nieto smrečok. (Figuli) — Nikdy nie som si istá, či sa
dobre pamätáš na moje meno po otcovi, nieto na adresu. (Kultúrny život,
1951)
Teraz sa pokúsime tieto príklady syntaktický hodnotiť. Z uvedených viet
možno badať, že ide o koordináciu, pri ktorej sa spájajú dva členy viacnásobného
výrazu alebo dve vety. Táto koordinácia je vyjadrená paratakticky
prostredníctvom spojovacích výrazov niéby (nie by), nieto (nie to).
Nieto pripája len vetný člen k základnej vete, kým niéby okrem vetného
člena pripája i celú vetu. Vnútorný vzťah priradených členov alebo viet
v tomto prípade predstavuje stupňovanie (gradáciu). Bežne sa stretávame
so stupňovaním, keď k základnej vete pristupuje ďalší člen alebo
veta, ktorých význam je závažnejší ako význam základnej vety. V našom
prípade pôjde práve o zriedkavejší spôsob, keď priradený člen alebo veta
sú svojím významom menej závažné ako význam základnej vety. Máme tu
teda dočinenia s odstupňovaním, ktoré sa v odbornej reči nazýva antiklimax.
Keď si všimneme napríklad prvý citát (Lata, starých chlapov volajú,
nie by mládenca), zisťujeme, že význam vety s pojmom chlapi je závažnejší
ako význam pripojeného člena s pojmom mládenec. A tak je to aj
v ostatných prípadoch. V súvislosti so stupňovaním nachádzame v našich
vetách ešte jednu zaujímavosť. Stupňovaním (odstupňovaním) totiž vyjadrujeme
to, že niečo platí o tom, o čom by sme to najmenej predpokladali.
Stačí sa zamyslieť nad príkladom od Podjavorinskej: Grajciara na
našom bydle nemáme, nie to na čižmy!
Z doterajších poznámok nesporne vychodí, že výrazy nieby (nie by),
nieto (nie to) majú funkciu spojok, keďže spájajú do koordinačného vzťahu
dva členy alebo dve vety, ktoré vyjadrujú stupňovanie (odstupňovanie).
Synonymný k nieby, nieto je spojkový výraz tobôž nie.
Spojky nieby (nie by), nieto (nie to) sa vyskytujú ešte v rozšírenej podobe:
niežeby (nie že by), nietoby, nietožeby (nieto že by). Uvedieme si
príklady. Písanie ako pri predošlých výrazoch je nejednotné (oddelene
i spolu):
Taký bujak i medveďa pritlačí o skalu, niežeby chlapčiska. (Rázus) — Nikdy
som ešte ani živého, ani mŕtveho grófa nevidel, nie že by som ho bol ubil...
(Jégé) — Netreba jej zobák obstrihúvať — ani sa nedotkne vajec, nie že by
ich povypíjala ako iná. (Jesenský) — Uver, neviem zmútiť vodu, nietoby
veštiť. (Hviezdoslav) — Smutno tam pipíšatku, nietožeby spevnej vtači.
(Hviezdoslav) — Nečítajú ani svojich najhlavnejších spisovateľov, nieto že
by si povšimli iných ubiedených Slovanov a ich spisby. (Záhorský)
Spojovacie výrazy niežeby (nie že by), nietoby, nietožeby (nieto že by)
sú iba formálnou obmenou nieby, nieto. Ich funkcia je tá istá. Spájajú dva