Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Štúdie<br />
PAMÄŤ<br />
NÁRODA<br />
sa s jeho menom možno stretnúť aj pri štúdiu<br />
materiálov namierených proti Židom.<br />
V radoch trnavskej HG po Salzburgu bola<br />
hlavnou témou otázka arizácií. Pre gardistov<br />
bolo výhodou, že sa pri arizačnom procese<br />
mohla garda ako organizácia podieľať legálne<br />
na základe protižidovského<br />
zákonodarstva.<br />
Gardisti mohli nadobudnúť poštátnené bývalé<br />
židovské nehnuteľnosti ako fyzické osoby.<br />
Tie sa nemali odpredávať cestou Ústredného<br />
hospodárskeho úradu, na ktorý mnoho gardistov<br />
zasielalo svoje žiadosti, ale prostredníctvom<br />
generálneho sekretariátu HSLS,<br />
ktorý mal dávať súhlas na jednotlivé odpredaje<br />
podľa svojho uváženia. Podľa HVHG si<br />
na to založil všeobecné zoznamy uchádzačov<br />
o konkrétne poštátnené nehnuteľnosti, ktorých<br />
mal neskôr odporúčať. 69 V kompetencii<br />
miestnych veliteľstiev HG bolo dávať návrhy<br />
na dočasných správcov židovských nehnuteľností,<br />
ktorí sa de facto takto stávali nájomníkmi<br />
domov po Židoch, ktorým bolo zakázané<br />
bývať na exponovaných uliciach, alebo<br />
boli vysťahovaní z územia Slovenska. 70 MVHG<br />
tiež dávalo „dobrozdania" osobám, ktoré žiadali<br />
židovské nehnuteľnosti do správy. 71 Okolo<br />
židovských nehnuteľnosti, ktoré sa stali lukratívnym<br />
a na mnohých miestach i nedostatkovým<br />
tovarom, v mnohých mestách, Trnavu<br />
nevynímajúc, vzplanuli vášne. Okresný úrad<br />
v Trnave napríklad prešetroval na žiadosť ÚŠB<br />
viaceré machinácie s židovskými<br />
domami,<br />
ktoré boli prideľované dočasným správcom<br />
bez vedomia strany. 72 Viacerí i vysokopostavení<br />
gardisti sa totiž sťažovali na Ústrední štátnej<br />
bezpečnosti, že pri vysťahovávaní Židov<br />
nebolo všetko v poriadku. Za dočasných<br />
správcov židovských domov boli podľa trnavských<br />
radikálov, medzi ktorými bol aj Bányai,<br />
dosadzované aj „osoby verejne protislovenského<br />
zmýšľania, hoci boli podané žiadosti<br />
plnekvalifikovaných Slovákov" 73 Záujemcovia<br />
o pridelenie domov po Židoch boli vraj tiež<br />
poškodení. V meste sa údajne uvoľnili „hnilé<br />
zapelešené židovské byty pre árijcov", zatiaľ<br />
čo „Židia obsadili najkrajšiu štvrť, modernú<br />
a po prevrate vystavenú".<br />
Ako podotkli, „teda<br />
aj z prevedenia dobre mysleného vládneho<br />
nariadenia majú trnavskí árijci skôr škodu,<br />
lebo Židia majú možnosť sa dostať do lepších<br />
bytov". 74 Vidno, že Bányai sa síce mohol<br />
po Salzburgu prezentovať novým priezviskom,<br />
spôsoby mu však (aspoň čo sa týka „židovskej<br />
otázky") zostali „staré". Podobné javy neboli<br />
neobvyklé v mnohých slovenských mestách.<br />
Gardisti si vyhradzovali právo rozhodovať o prideľovaní<br />
židovských nehnuteľností a dostávali<br />
sa do častých sporov s miestnymi organizáciami<br />
strany, ktoré sa snažili protežovať svojich<br />
ľudí. Často sa otvorili staré rany a rozhoreli<br />
nepriateľstvá, na ktoré sa v priebehu rokov<br />
takmer zabudlo. Keď išlo o majetok, často išli<br />
bokom<br />
základné pozitívne ľudské vlastnosti.<br />
Židovský majetok tak okrem samotných Židov<br />
priniesol nešťastie aj pre mnohých Slovákov,<br />
Jozefa Bányaia nevynímajúc. 75 Osudným<br />
sa mu stalo naviazanie na režim 1. Slovenskej<br />
republiky, so zánikom ktorého prišiel aj<br />
koniec jeho pôsobenia na Slovensku. Trnavskí<br />
Židia mu nezabudli jeho konanie a tesne<br />
pred príchodom Červenej armády ho pristavili<br />
na ulici s výstrahou, že sa nedožije ďalšieho<br />
dňa. Bývalý gardistický veliteľ neváhal a v strachu<br />
o seba a svojich blízkych opustil spoločne<br />
s rodinou mesto, s ktorým sa spájali roky jeho<br />
politickej angažovanosti.<br />
Po strastiplnom ústupe z Trnavy, v ktorej<br />
musel zanechať aj luxusnú vílu,<br />
vydal sa na<br />
Západ. Žil v Rakúsku a Nemecku (Bavorsku),<br />
kde istý čas pôsobil ako lekár v tábore francúzskej<br />
armády a podľa agentov ŠtB mal byť<br />
jednou z popredných osobností tzv. Sidorovej<br />
špionážnej skupiny. 76 Ako veľká časť slovenských<br />
emigrantov po 2. svetovej vojne sa<br />
dostal až do USA, kde v štáte Ohio pokračoval<br />
v lekárskej praxi. Podľa slov jeho priateľov<br />
sa na<br />
novom pôsobisku prejavila jeho<br />
veľká vôľa a snaha uplatniť sa v súkromnom,<br />
í 14><br />
69 SNA, í. 604, 604-1<strong>02</strong>-6. Rozkaz HVHG pre Župných inšpektorov, OVHG a MVHG č. 22/III. z 18. 5. 1943.<br />
70 ŠA Bratislava, p. Trnava, f. OÚ v Trnave 1923-1944, 137 440/ 1940 prez.<br />
71 Tamže, 461/1941 prez.<br />
72 Tamže, 1283/ 1941 prez. Dopis ÚŠB Okresnému úradu v Trnave z 25. 6. 1941, List Okresného úradu v Trnave ÚŠB z 13. 10. 1941<br />
73 SNA, f. 604, 604-58-3. Nedatovaná sťažnosť trnavských gardistov. Záujemcovia - Slováci vraj museli zháňať protekcie vplyvných<br />
osôb, „aby ich zjavné poškodenie sa aspoň čiastočne napravilo".<br />
74 Tamže. List, ktorý adresovali Machovi, je rozsiahlejší a venuje sa najmä osobe Františka Orlického - vládneho komisára mesta Trnava,<br />
s ktorým mali radikáli, ako aj Bányai, časté konflikty. Okrem Bányaia (pod menom Útrata) ho podpísali napr. vysoký predstaviteľ<br />
Deutsche Partei v meste mjr. Minkus, ako aj vysokí predstavitelia HG.<br />
75 Analogicky by sa dalo uvažovať, že Jozef Bányai sa počas rokov 1938-1945 dostal k väčším obnosom pochádzajúcim zo židovského<br />
majetku. V zozname arizátorov, zverejnenom ÚPIS, sa však jeho meno nenachádza (http://www.upn.gov.sk/arizacie/). To však neznamená,<br />
že nemohol arizovať napríklad poľnohospodársky majetok, alebo že nemohol byť napr. dočasným správcom... Tieto údaje sú však<br />
ťažko zistiteľné.<br />
76 Rozhovor s MUDr. Vencelom. Osobný archív autora. Porovnaj Archív Ústavu pamäti národa Bratislava (AÚPN), mikrofiš č. 12 193.<br />
Správa z 21. 9. 1949.
Change language