Pamäť národa 02/2009 - Ústav pamäti národa

PAMÄŤ
NÁRODA
Obete
Jedným z tisícok príslušníkov
notiek pod nemeckým velením, menšia časť
POHG, na čo potom doplácali aj ich rodiny... 4 viacero. 8 Aj preto sme sa rozhodli denník pubzískala
charakter vojnového zajatca v zmysle
VSA, ktorí okú-
Ženevských konvencií. Dodnes však nie je sili osud deportovaného do
celkom zrejmé, na základe akých kritérií Nemecka, bol aj záložný
Nemci rozdeľovali slovenských mužov do jednotlivých
dôstojník František Viliam
táborov, podľa čoho vôbec určovali,
kto bude vojnovým zajatcom, kto len internovaným
a kto „pracantom", teda príslušníkom
pracovných útvarov. Najvyššie nacistické
kruhy len postupne spresňovali ich oficiálny
Kurek. O vojnových osudoch
tohto učiteľa - dôstojníka sa
dozvedáme najmä prostredníctvom
jeho denníka, ktorý
si písal ešte v čase vojny.
status; 4. septembra 1944 šéf Vrchného veliteľstva
Práve denníky, vzhľadom
Wehrmachtu (OKW) maršál Wilhelm na svoju autenticitu a mi-
Keitel vydal rozkaz, podľa ktorého sa malo nimálny časový odstup od
s odzbrojenými príslušníkmi VSA zaobchádzať zachytávaných historických
ako s vojakmi pracovnej služby. V praxi sa to udalostí, patria medzi jednoznačne
však neaplikovalo úplne dôsledne. 3
Je úplne pochopiteľné, že zajatí či internovaní
príslušníci slovenskej armády sa snažili
všetkými prostriedkami dostať z nelichotivej
pozície, do ktorej sa dostali. Na toto ešte
na území SR slúžili - okrem pokusov o útek
najcennejšie pra-
mene, na aké môže historik
či laický záujemca vôbec
natrafiť. Len máloktorý z vojakov
si písal denník; no aj
medzi dôstojníkmi sú výnimkou.
- aj najrôznejšie (zväčša falošné) potvrdenia
5 Pozitívnejší vzťah k pí-
o členstve v Hlinkovej garde (HG) či Hlinkovej
somnému prejavu nachánou
slovenskej ľudovej strane (HSI1S). Jeddzame
najskôr u vzdelasomnému
z reálnych možností uvoľnenia sa zo zajateckého
či internačného tábora bol vstup do
jednotiek nemeckej armády, či už pracovných
alebo bojových, na slovenskom území
ných učiteľov, 6 a, zdá sa, predovšetkým evanjelická
inteligencia mala k tomuto ešte bližšie.
Dosvedčuje to čiastočne už sám Kurek. 7
Pochopiteľne, písanie či nepísanie denníka
zasa vstup do Domobrany či Pohotovostných
ovplyvňovali aj celkové pomery, v akých
oddielov Hlinkovej gardy (POHG). Z ľudského
hľadiska je úplne pochopiteľné, že v situácii
sa príslušník armády nachádzal: v situácii krajného
ohrozenia života, v podmienkach nevý-
priameho ohrozenia svojich životov tieto slovného strádania, každodenného hladu,
kroky aj mnohí muži robili. Menej pochopiteľným
je však už to, že po vojne sa takmer vždy
našiel ktosi, kto vedel uvedené skutočnosti
proti dotyčnému „vytiahnuť" a zneužiť. Neboli
vôbec výnimočnými prípady, keď boli bývalí
zachránení vojaci škandalizovaní len za to,
že formálne vstúpili do Domobrany, prípadne
smädu či týrania by vojak sotva myslel na čosi
také, ako zápisky...
V každom prípade, zápisky, ktoré predkladáme
do tlače, majú osobitný primát. Posiaľ
totiž v slovenskej historiografii nebol publikovaný
nijaký osobný denník z internácie či zajatia,
i keď spomienok či odborných prác máme
František Kurek. Zdroj:
Archív M. Bachratého
3 Tamže, s. 215, takisto KOLLÁR, R: Účastníci SNP v nemeckých zajateckých táboroch. In: KORČEK, J.: (zost.) Vojenské
aspekty SNP. Žilina 1994, s. 185-186.
4 Tieto zlomyseľné obvinenia postihli aj pisateľa denníka, sám ich spomína v životopise.
5 Problém výnimočného zachovania denníkov z obdobia vojnového obdobia som spomenul už v inej práci (LACKO, M.
(zost.): Denníky a spomienky vojakov z východného frontu /1941-1944/. Trnava 2006, s. I - VIII).
6 Denník sa nám zachoval vďaka Kurekovej dcére Libuši a jej manželovi Miroslavovi Bachratému, ktorí láskavo prepísali
a poskytli nielen denník, ale aj ďalšie materiály o jeho autorovi.
7 To, že zápisky si v internácii viedlo aj niekoľko ďalších dôstojníkov, sa dozvedáme z riadkov pri dátume 10. septembra,
kde hovorí v pluráli: „Dojmy z tohto náletu sme si poznačili heslovite do zápisníkov".
8 Z odborných prác po roku 1989 uveďme, okrem už spomenutých, aspoň niekoľko ďalších: ORSKI, M.: Preprava
slovenských povstalcov do koncentračného tábora Stutthof a iných táborov na gdanskom prímorí. In: LIPTÁK, J. (zost.):
SNP v pamäti národa. Banská Bystrica - Bratislava 1994, s. 304-319; Tenže: Transport slovenských povstalcov do
hitlerovských táborov na gdanskom pobreží. In: HALAJ, D. - TÓTH, D.: Nezodpovedané otázky. K spochybňovaniu
odboja a SNP v našich dejinách. Banská Bystrica 1996, s. 155-168, NOWAK, E.: Slovenskí povstalci v táboroch
Wehrmachtu pre vojnových zajatcov na území dnešného Poľska (1944-1945). In: TÓTH, D. - KOVÁČIKOVÁ, K. (Zost.):
SNP 1944 - vstup Slovenska do demokratickej Európy. Banská Bystrica 1999, s. 304-314, PAZÚRIKOVÁ, A.: Osudy
vojakov z Oravy v nacistických lágroch. In: Historické rozhľady č. 1/2004, s. 195-205.