Pamäť národa 02/2009 - Ústav pamäti národa

PAMÄŤ
NÁRODA
Štúdie
v júli 1948, teda v čase, keď
minister Ďuriš
upokojoval obavy roľníkov zo zavádzania kolchozov
a zdôrazňoval hľadanie akejsi vlastnej
cesty „podľa našich potrieb" 80 Verilo naozaj
vedenie KSČ, že je také niečo ešte v Československu
možné?
Skutočnosť, že komunistický režim začal
otvorene prezentovať svoj nepriateľský postoj
voči väčším roľníkom, spôsobili predovšetkým
udalosti z leta 1948. Koncom júna bola totiž
zverejnená rezolúcia Informačného byra
komunistických a robotníckych strán o situácii
v Komunistickej strane Juhoslávie (KSJ),
ktorá sa z veľkej časti týkala práve poľnohospodárstva.
Vedeniu KSJ vytýkala odklon od
marxizmu-leninizmu, nevraživú politiku voči
Sovietskemu zväzu, popieranie „skutočnosti",
že sa triedny boj na juhoslovanskej dedine
zostruje. „Juhoslovanskí vedúci činitelia (...)
ignorujú triednu diferenciáciu na dedine
a považujú individuálnych roľníkov za jediný
celok ... napriek známej Leninovej poučke
o tom, že drobné individuálne
hospodárstvo
rodí kapitalizmus a buržoáziu neustále, každodenne,
každú hodinu, živelne a hromadne."
81 Pritom však juhoslovanskú politiku likvidácie
„kapitalistických živlov", a teda likvidácie
„kulactva ako triedy" označila za unáhlenú,
dobrodružnú a nemarxistickú, „lebo
nemožno riešiť túto úlohu, dokiaľ prevláda
v krajine individuálne roľnícke hospodárstvo
(...) dokiaľ nie sú pripravené podmienky pre
hromadnú kolektivizáciu pôdohospodárstva
a dokiaľ väčšina pracujúceho roľníctva sa
nepresvedčí o prednostiach kolektívneho
spôsobu hospodárenia". Podľa rezolúcie
bola likvidácia kulactva možná až na základe
hromadnej kolektivizácie, a zároveň jej nerozlučnou
súčasťou. 82
Predstaviteľ Informbyra P. Judin o niekoľko
mesiacov neskôr kolektivizáciu a socializmus
v poľnohospodárstve priamo stotožnil.
Rezolúcia teda nepripúšťala žiadne iné
riešenie agrárnej otázky ako to sovietske a
vyhlásila kolektivizáciu za všeobecne platnú
zákonitosť socialistickej výstavby. 83 Podriadenie
sa tejto zásade odmietol W. Gomulka,
výhrady mal aj Imre Nagy. Ostatné komunistické
strany satelitných štátov ju prijali ihneď,
alebo po určitej výmene svojich vedúcich
funkcionárov. Predsedníctvo ÚV KSČ potvrdilo
nevyhnutnosť socialistických premien na
dedine už 28. júna, 84 zároveň si však niektorí
z jeho členov uvedomovali
komplikácie,
vyplývajúce z nedávnych tvrdení, že kolchozy
sa v Československu zakladať nebudú.
85 Predstavitelia strany ale neboli jediní,
kto na rezolúciu reagoval, otázka výrobných
družstiev bola na dennom poriadku aj na
vidieku. 86
Pritvrdenie v roľníckej politike je jasne
badateľné aj v uznesení Predsedníctva ÚV
KSSz 15. septembra 1948. Operatívny sekretariát,
ktorývznikol pri ÚV KSS, 87 bol poverený
vypracovaním podrobných smerníc na použitie
administratívnych opatrení za neplnenie
predpísaných dodávok poľnohospodárskych
produktov. Pritom sa ešte v návrhu uznesenia
okrem opatrení spomínali aj trestné sankcie.
V jednotlivých okresoch sa v krátkom čase
mala uvaliť správa na gazdovstvá niekoľkých
statkárov, ktorí neplnili svoje dodávkové povinnosti,
pričom majiteľ alebo nájomca sa mal
„po konkrétnom zistení sabotáže výkupu
zadeliť do pracovného tábora" spolu s peňažným
trestom. „Súdruh, poverený okresnými
výbormi za výkup poľnohospodárskych
produktov, v dohode s inštruktorom
80 VÁCLAVŮ, A.: Ke sporům o zemědělské družstevnictví a kolektivizaci v Československu, s. 43-44. Za snahu o vlastnú cestu v poľnohospodárstve,
rešpektujúcu slovenské podmienky, možno považovať napr. tzv. nitriansky program, ktorý predstavil povereník pôdohospodárstva
Falfan začiatkom apríla 1948 na oslavách v Nitre. Pravda, 6. 4. 1948, s. 1 -2.
81 Gottwald sa v podobnom duchu vyjadril už na zasadaní ÚV KSČ v apríli 1948, kde konštatoval: „nesmieme zabudnúť, že u nás ostáva
veľký úsek súkromnokapitaiistického hospodárstva, predovšetkým v pôdohospodárstve. Preto treba stále pamätať na poučku V. i.
Lenina, ktorý vraví, že drobná buržoázia tak v mestách, ako aj na dedinách je živnou pôdou pre rast kapitalizmu". Citované podľa
KRATOCHVÍLOVÁ, Ž. Niektoré aspekty formovania generálnej línie socialistickej prestavby poľnohospodárstva v Československu, s.
72.
82 Pravda, 30. 6. 1948, s. 1-2. V 90. rokoch minulého storočia boli objavené v moskovských archívnych fondoch dokumenty o tom, že
sa vo vedení VKS(b) uvažovalo, či predmetom kritiky nemá byť namiesto Komunistickej strany Juhoslávie práve KSČ. VÁCLAVŮ, A.: Ke
sporům o zemědělské družstevnictví a kolektivizaci v Československu, s. 44.
83 LACINA, V.: Změna koncepce zemědělské politiky v roce 1948. in: KRATOCHVÍLOVÁ, Ž. (zost.): Československé zemědělství očima
historiků Sympozium pořádané komisí pro agrární a rolnickou otázku v Československu po roce 1945 23. a 24. května 1968 v Praze,
s. 82-83.
84 Predsedníctvo ÚV KSS vyslovilo svoj „bezvýhradný súhlas" s rezolúciu na svojom zasadnutí 2. 7. 1948. SNA, f. ÚV KSS, šk. 789, a. j.
20.
85 Vedenie strany hodnotilo dovtedajšiu roľnícku politiku, ktorá nastoľovala rozdelenie pôdy, ako správnu. Podľa strany otázka kolektivizácie
nemohla byť pred Februárom predložená ako program. KRATOCHVÍLOVÁ, Z: Niektoré aspekty formovania generálnej línie socialistickej
prestavby poľnohospodárstva v Československu, s. 79.
86 KAPLAN, K: Utváření generální linie výstavby socialismu v Československu. Od Února do IX. sjezdu KSČ, s. 245.
87 Jeho členmi boli Bacílek, Rendek, Hrušovský a Chudík.