Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
PAMÄŤ<br />
NÁRODA<br />
Štúdie<br />
nie vcelku úspešné. Mnohí ale cez mesto len<br />
prechádzali a práve tí predstavovali pre ŠtB<br />
vážny problém. 74 Na trasách ich pohybu sa<br />
totiž nachádzali rôzne vojenské a iné dôležité<br />
objekty, na ktoré bola ŠtB logicky veľmi háklivá.<br />
Nebol najmä vyriešený problém zachytávania<br />
VC na všetkých výpadovkách z Bratislavy.<br />
V roku 1964 si KS MV Bratislava<br />
musela priznať, že „pohyb VC po týchto trasách<br />
je neobmedzený a za daného systému<br />
práce nekontrolovateľný". 75 Tento problém<br />
sa snažila vyriešiť výstavbou tzv. oporných<br />
bodov. 76 Tie mali využívať najmä tzv. spolupracovníci<br />
- pozorovatelia, ktorí mali v nárazových<br />
akciách<br />
registrovať všetkých VC<br />
odchádzajúcich z Bratislavy. Aby sa zabezpečila<br />
systematická kontrola VC v celom západoslovenskom<br />
kraji, prijala KS MV Bratislava<br />
viacero opatrení. Najvýznamnejším bolo rozhodnutie<br />
o obsadení najdôležitejších dopravných<br />
uzlov a ťahov v celom kraji. 77 Na týchto<br />
miestach sa mal „skryte" zapisovať čas, ŠPZ<br />
a smer jazdy vízových cudzincov. Na základe<br />
týchto údajov sa malo analyzovať, akú dobu<br />
sa VC zdržal medzi jednotlivými kontrolami (či<br />
bol primeraný vzdialenosti) a koľkokrát sa ten<br />
istý VC pohyboval okolo dôležitých objektov.<br />
Vďaka týmto opatreniam mohla ŠtB približne<br />
zistiť, o ktoré objekty má zahraničná rozviedka<br />
záujem a nasadiť tam svoju agentúru.<br />
Práca „sledovačky" sa končila v okamihu<br />
príchodu VC do cieľa svojej cesty. V prípade<br />
Bratislavy sa cudzinci ubytovávali v hoteloch<br />
alebo končili u svojich príbuzných. Miestami<br />
s najvyššou koncentráciou VC boli v Bratislave<br />
hotely Devín a Carlton. 78 Hlavnou úlohou<br />
ŠtB bolo, aby v týchto hoteloch zabezpečila<br />
permanentné sledovanie VC. Vo vnútorných<br />
priestoroch sa na pozorovanie využívali<br />
TS, ktorí tu vystupovali ako hoteloví hostia.<br />
ŠtB sa snažila získať spolupracovníkov<br />
aj z hotelového personálu, ktorí by podávali<br />
informácie o pohybe a kontaktoch cudzincov<br />
v rámci hotela. Neoddeliteľnou súčasťou<br />
monitorovania v hotelových apartmánoch<br />
boli už spomínané „technické úkony". Používalo<br />
sa najmä dlhodobé odpočúvania (103)<br />
a skryté pozorovanie a fotografovanie (330).<br />
Na monitorovanie cudzincov,<br />
ktorí prichádzali<br />
alebo odchádzali z hotelov na iné<br />
miesta, slúžilo „sledovanie zo skrytých oporných<br />
bodov". 79 Takto mali pracovníci ŠtB<br />
prehľad o tom, kto do hotela prichádza, kto<br />
ho opúšťa, prípadne kam má namierené<br />
a okamžite mohli inštruovať ďalších pracovníkov,<br />
resp. spolupracovníkov ŠtB<br />
Cudzinci sa samozrejme počas svojho<br />
pobytu nezdržovali iba v hoteloch a radi<br />
navštevovali rôzne podniky, kultúrne inštitúcie<br />
a rôzne podujatia. 80 A práve táto fáza monitorovania<br />
cudzincov robila KS MV Bratislava<br />
azda najväčšie problémy. Vízoví cudzinci, ktorých<br />
ŠtB podozrievala zo špionážnej činnosti,<br />
podstatne „obmedzili otvorený styk,<br />
orientujú<br />
sa viac na vyhľadávanie husto frekventovaných<br />
miest ako sú obchody, vinárne, spoločenské<br />
podniky, kde sú najideálnejšie predpoklady<br />
pre uskutočňovanie bezkontaktového<br />
styku spojenia a predávania správ". 81 Tieto<br />
miesta nemala KS úplne pod kontrolou, pretože<br />
vyžadovali od pracovníkov a spolupracovníkov<br />
ŠtB, aby boli v tesnej blízkosti monitorovaného<br />
cudzinca, čo zvyšovalo riziko dekonšpirácie.<br />
Tento problém sa KS snažila vyriešiť<br />
vybudovaním siete tzv. dôverníkov - pozorovateľov<br />
v cudzincami najviac navštevovaných<br />
spoločenských podnikoch. Týmito dôverníkmi<br />
- pozorovateľmi mali byť zamestnanci týchto<br />
podnikov. Mali monitorovať pohyb a styky<br />
cudzincov, ktorí podnik navštívili a odovzdávať<br />
informácie o nich tzv. riadiacemu orgánu, ktorým<br />
bol spravidla príslušník bratislavskej kontrarozviedky.<br />
82 Odovzdávanie týchto informácií<br />
sprevádzali ťažkosti, pretože napríklad vo<br />
väčšine hotelov neboli zriadené tzv. rezidentúry,<br />
kde by sa príslušník ŠtB okamžite stre-<br />
74 Pohybovali sa najmä smerom na Malacky, Trnavu. Nitru a Komárno. Odchádzali na neznáme miesta a vracali sa späť do Rakúska po<br />
2-3 hodinách. Tamže.<br />
75 Tamže.<br />
76 Do roku 1964 fungoval iba jeden, konkrétne na Pražskej ceste, a naplánovaná bola výstavba ďalšieho v Krasňanoch, v smere na Ivánku<br />
a Komárno. Tamže.<br />
77 Obsadenie malo byť zabezpečené najmä v dňoch pracovného pokoja. Najdôležitejšie trasy a uzly boli v blízkosti vojenských a iných<br />
strategických podnikov.<br />
78 Tamže.<br />
79 V prípade hotela Devín bol oporný bod vybudovaný v Slovenskej národnej galérii, teda presne oproti. Ďalšie body boli vybudované na<br />
Hviezdoslavovom námestí a Vajnorskom nábreží. Tamže.<br />
80 V roku 1961 patrili v západoslovenskom kraji medzi najvyhľadávanejšie Slovenská akadémia vied (SAV}, Československý zväz telesnej<br />
výchovy (ČZTV), Československý zväz mládeže (ČZM), Československá televízia a rozhlas atď. Tamže, šk. 40, i. j. 499. Správa o stave<br />
rozpracovania vízových cudzincov v Západoslovenskom kraji z 10. 8. 1961.<br />
81 Tamže, šk. 45, i. j. 561. Návrh na zabezpečenie účinnej kontroly vízových cudzincov v rámci Západoslovenského kraja.<br />
82 Takýmto spôsobom boli napríklad prevedené akcie „OLEJ", kde pozorovatelia zisťovali trasu a styky rakúskych šoférov, „TUZEX", kde<br />
boli zistení priekupníci s tuzexovými poukážkami a „STAROŽITNOSTI", kde boli zaregistrovaní viacerí V C, ktorí skupovali rôzne cenné<br />
starožitnosti a zlaté predmety. Tamže.<br />