Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Obete<br />
PAMAT<br />
NÁRODA<br />
nické útvary, ktoré boli stále pod dohľadom<br />
nemeckých „beráterov''(...) Táto okolnosť<br />
bola tiež predmetom previerky a bol<br />
nábeh označiť ma za toto za hašíkovca",<br />
voči čomu sa však striktne ohradil.<br />
Po prechode frontu a obnovení ČSR bol<br />
6. mája 1945 opäť odvedený do československej<br />
armády. V ten istý deň sa mal hlásiť<br />
u preverovacej komisie v Martine, avšak kvôli<br />
absencii železničnej dopravy musel od Piešťan<br />
pokračovať peším pochodom, počas ktorého<br />
utrpel úraz spôsobený vojenským autom.<br />
Po vyliečení vykonával vojenskú službu vo<br />
Vojenskej nemocnici v Bratislave, odkiaľ bol<br />
31. januára 1946 prepustený do zálohy v hodnosti<br />
poručíka. Do armády bol tak celkovo<br />
povolaný až päťkrát a v činnej vojenskej službe<br />
strávil dokopy 50 mesiacov. Avšak ani to ešte<br />
nebol koniec. 15. januára 1951 bol povolaný<br />
k výkonu vojenskej služby na základe § 39<br />
branného zákona z roku 1950 na 36 mesiacov.<br />
Pôsobil u PSP-25 12 v Novom Meste nad<br />
Váhom (1951-1952), v rokoch 1952-1953<br />
bol poslucháčom vojenského učilišťa u PSP-<br />
50 v Žiline a po jeho absolvovaní slúžil u PSP-<br />
77 v Trnave. Definitívne bol z armádnych služieb<br />
prepustený v roku 1954. Celková doba<br />
jeho vojenskej služby tak činila neuveriteľných<br />
7 rokov a 5 mesiacov - priam ako za čias<br />
Márie Terézie...<br />
I. časť<br />
31. august 1944, štvrtok<br />
Písal sa 31. august R.P. 13 1944. Posledný<br />
deň v mesiaci znamená pre nás modrákov 14<br />
viac práce ako vo všedné dni mesiaca. Práce<br />
bolo tohto dňa mimoriadne viac už aj preto,<br />
lebo som ostal sám. (Likvidátor por. 15 Zolo<br />
Gleso a jeho pomocník des. 16 Vojto Čahoj<br />
boli preč.) Predpoludnie mi veľmi rýchlo<br />
ubehlo. Šiel som na obed - na posledný to<br />
obed<br />
v našej jedálni. Obed bol nedeľný,<br />
ale inak bol obyčajný štvrtok. Šiel som, ako<br />
obvykle, do kancelárie. Ovzdušie však bolo<br />
plné čohosi nezvyčajného. Môj ordonanc 17<br />
Mišo Kobora prišiel do kancelárie s chýrom,<br />
že nemecké vojsko obsadzuje súsedné<br />
budovy: justičný palác a poštu.<br />
:<br />
Dobehol<br />
náš pisár slob. Borguľa, ktorý bol úradne na<br />
pošte, celkom zadychčaný, že Nemci vtrhli ta<br />
veľmi rázne, takže spôsobili zdesenie medzi<br />
nič netušiacimi úradníkmi. Vtom počujeme<br />
rachot dávky automatickej pištole. To vraj<br />
v delostreleckých kasárňach. Je to už teda<br />
tu! Ideme sa pozrieť ku bráne a tu nemeckí<br />
vojaci držia obsadenú ulicu a pri pošte sú<br />
zaľahnutí. Je to už tu, ale neviem, čo to znamená.<br />
Chlapci u roty vrú hnevom, chytajú<br />
pušky do rúk, šoféri vraj budú strieľať z guľometu<br />
- ostatní lietajú, plniac motory. Veliteľ<br />
roty rtk. Jozef Mühl hlási bojovnú náladu<br />
mužstva veliteľovi parku, por. Koloman<br />
Mihočka vzal peniaze z kasy, šiel uspokojiť<br />
chlapov, no viac som ho nevidel. Kamarát<br />
Martin Krupa od Poľných jatiek poslal chlapa,<br />
aby som mu predal 1 I vína. Bohužiaľ nemohol<br />
som mu vyhovieť, lebo sklad bol zavretý<br />
a personál bol na ubikáciách v Mestských<br />
kasárňach. Šiel som do jatiek, vrátil som mu<br />
poslané mi peniaze a šiel som tam.<br />
Tu len bolo vidieť vrenie. Všetko mužstvo<br />
intendančných útvarov bolo pohromade. Hundranie,<br />
cvakot záverov a napnuté očakávanie<br />
neurčitého. Od brány doniesli zprávu, že<br />
nášho strážneho odzbrojili. Bolo to ako benzín<br />
na oheň. Zazvonil telefón. Čudujeme sa,<br />
čo to môže byť, veď sme už niekoľkokrát volali<br />
Armádu, 18 ale spojenie nebolo žiadne, keďže<br />
centrála bola už obsadená. Martin vzal slúchadlo<br />
a vraj nemecká reč sa ozýva. Prevzal som<br />
ja a na niekoľko nezrozumiteľných nemeckých<br />
slov som odpovedal: „Hier die<br />
slowakische<br />
Einheit Kilogram". Odpoveď znela: „Hier die<br />
deutsch Wehrmacht", 19 ale s takým prízvukom,<br />
ako keby dotyčný chcel naznačiť, že kde<br />
sa ešte berie slovenský vojak pri telefone. Niekoľko<br />
minút na to každý z nás ustrnutým zrakom<br />
pozoroval ozbrojené nemecké postavy<br />
vchádzať opatrne do dvora kollégia. Tam boli<br />
len kuchári pri kuchyni. (Varili šunkové fliačky).<br />
Potom prišli do dvora mestských<br />
kasární.<br />
Spozoroval som nášho šoféra des. Kajana,<br />
ako sa pritúlil k múru a nachystal si pištoľu na<br />
streľbu. Skríkol som na neho. Vtom sa ozval<br />
hlas ktoréhosi z obsadzujúcich Nemcov:<br />
„Los, los" a posunkom ruky dal pokyn, aby<br />
12 Pomocný spojovací prápor.<br />
13 Roku Pána.<br />
14 Príslušníci vojenskej intendancie (zásobovania) mali tmavomodré golierové výložky.<br />
15 Poručík.<br />
16 Desiatnik.<br />
17 Pobočník, dôstojnícky sluha.<br />
18 Armádne veliteľstvo.<br />
19 „Tu je slovenská jednotka Kilogram" (Kilogram - krycí názov), Ju je nemecká armáda"<br />
í 52>
Change language