Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Apendix<br />
PAMÄŤ<br />
NÁRODA<br />
si napriek tvrdošijnému oficiálne prezentovanému<br />
odmietaniu zodpovednosti za jeho vykonanie<br />
po vojne plne uvedomovala, že skutočným<br />
vinníkom neboli ňou deklarovaní nacisti,<br />
lež jej vlastní vojenskí kati. Žiaľbohu, štúdia<br />
zostavovateľa zborníka (podobne ako viaceré<br />
jeho štúdie) neprináša čitateľovi nijaký<br />
poznámkový aparát, ktorý by mu dopomohol<br />
k lepšej orientácii v texte. Práve pri nesporne<br />
zaujímavých sovietskych dokumentoch, dokazujúcich<br />
reflexiu vlastnej viny a zodpovednosti,<br />
je to vcelku na škodu.<br />
Pri hlbšej analýze podobne rušivo<br />
môže pôsobiť nejednotnosť citačnej<br />
normy v prácach rozdielnych<br />
autorov, zrejmá napríklad na citáciách<br />
dobových periodík. To je však<br />
už len kozmetický nedostatok, ktorý<br />
celkový dobrý dojem po prečítaní<br />
diela nemôže naštrbiť. Účasti Šubíka<br />
v lekárskej komisii sa okrem Martina<br />
Lacka venuje aj František Vnuk.<br />
Nosnou témou jeho štúdie sa však<br />
nestalo len jej propagandistické využitie,<br />
ale aj celkový priebeh a spoločensko-politické<br />
pozadie. Žiaľbohu,<br />
čo však platí o veľkej časti odborných<br />
príspevkov v uvedenom zborníku, treba<br />
skonštatovať, že na mnohých miestach by si<br />
jednotlivé aspekty skúmanej problematiky<br />
vyžiadali azda hlbšie spracovanie. Je to však<br />
pochopiteľná daň komplexnému charakteru<br />
diela, ktoré nehľadí len na historickú stránku<br />
Šubíkovej osobnosti, ale sa snaží podať jej<br />
obraz z viacerých uhlov pohľadu, nevynímajúc<br />
jeho tvorbu, bez ktorej by určite nemohol<br />
byť kompletný.<br />
Nesmierne cenným a zaujímavým svedectvom<br />
pokrivenosti socialistického zriadenia<br />
sú spomienky Alfonza Šilhára, ktorý so Šubíkom<br />
a jeho rodinou koncom apríla 1952 opustil<br />
územie Československa a rozhodol sa pre<br />
riskantný útek na druhú stranu rakúsko-slovenskej<br />
hranice. Je dokumentom nielen o jednotlivcovi,<br />
ale celej plejáde synov národa, ktorí<br />
napriek vrúcnemu vzťahu k rodisku museli<br />
z neho v nádeji na lepší život pre seba a svoje<br />
rodiny emigrovať. Spolu so štúdiou Jozefa<br />
Staška, mapujúcou Šubíkove osudy v emigrácii,<br />
prináša vskutku hodnotné poznatky o zabezpečení<br />
prechodu hraníc až po usadenie sa<br />
v novej „domovine".<br />
Život Šubíka však nebola len emigrácia<br />
či účasť na vyšetrovaní „Katyňskej komisie".<br />
O jeho mozaiku sa pokúsil Július Pašteka,<br />
ktorý sa pri jeho opise zameral najmä na<br />
jeho reflexiu v básnických zbierkach, diele<br />
a základných životných medzníkoch. Zostavovateľ<br />
zborníka Jozef M. Rydlo sa do úvodného<br />
bloku (nasledujúcom po príhovoroch)<br />
snažil zaradiť aj štúdie, ktoré by reflektovali<br />
autorovu profesionálnu stránku. František<br />
Šubík nebol totiž len intelektuálom a národným<br />
spisovateľom, ale aj významným patológom<br />
a v rokoch 1. Slovenskej republiky istý<br />
čas aj faktickým šéfom zdravotníctva na Slovensku.<br />
Jeho odborná stránka bola neprehlíadnuteľná<br />
a hoci mu retribučné ľudové<br />
súdnictvo po roku 1945 odňalo profesorskú<br />
hodnosť a uvrhlo ho do väzenia, predsa len<br />
mu povolili nastúpiť na miesto primára patológie<br />
v trnavskej nemocnici, ktoré sa stalo<br />
jeho poslednou zastávkou v profesionálnom<br />
živote pred odchodom do emigrácie.<br />
Krivdy, ktoré sa mu dostali zo strany „ľudového<br />
súdu" za nespreneverenie sa svojim<br />
morálnym zásadám, mohla Šubíkova rodina<br />
napraviť až po zániku socialistického zriadenia,<br />
keď sa už jeho meno mohlo začať spomínať<br />
aj u nás. Tejto snahe, zavŕšenej až<br />
v roku 1999 oslobodením spod obžaloby,<br />
sa venuje príspevok Margity Kánikovej, ktorá<br />
sa upriamila na proces súdnej rehabilitácie<br />
Františka Šubíka, ktorý rozhodnutie retribučného<br />
súdnictva považoval za jednu z najväčších<br />
krívd v osobnom živote. Podobne ako<br />
niektoré ďalšie dokumentárne či spomienkové<br />
príspevky vznikol aj tento až po roku<br />
1993, z ktorého pochádza väčšina uverejnených<br />
prác. Aj časový odstup takmer 16 rokov<br />
od kolokvia zorganizovaného v Kuklové na<br />
pamiatku svojho rodáka po vydanie zborníka<br />
v roku <strong>2009</strong> je podobne ako Šubíkov život<br />
výpoveďou o dobe, ktorá nastúpila na Slovensku<br />
po roku 1993. Slovami zostavovateľa<br />
zborníka, jeho osudy sú „smutnou vizitkou<br />
kultúrnej mizérie Slovenska na prelome 20<br />
a 21. storočia". Aj preto získava uvedomením<br />
si súvislostí jeho vzniku zborník ešte väčšiu<br />
dokumentačnú hodnotu. O to viac, že okrem<br />
uvedených štúdií a príspevkov obsahuje viaceré<br />
hodnotné práce.<br />
Margita Kániková je tiež autorkou nesmierne<br />
zaujímavého výberu z rodinnej korešpondencie,<br />
ktorý svojou ľudskosťou a otvorenosťou<br />
zaujme každého čitateľa. Z dokumentaristiky<br />
a historicky nesporne zaujímavých<br />
príspevkov možno vybrať azda ešte príspevok<br />
Štefana Baranoviča (opäť bez citeľne<br />
absentujúceho poznámkového aparátu),<br />
ktorý Žarnova-Šubíka postavil na popredné<br />
miesta bojovníkov slovenského autonomizmu.<br />
Hoci prináša zaujímavé poznatky hodné ďalšieho<br />
rozpracovania, autor opäť nerozvinul<br />
svoje tézy do takej podoby, aká by sa azda<br />
mohla z hľadiska informácií požadovať.<br />
í 82'
Change language