Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
PAMÄŤ<br />
NÁRODA<br />
Štúdie<br />
diplomatických pracovníkov na území Bratislavy<br />
aj za najpodozrivejších.<br />
Nepriateľská<br />
činnosť juhoslovanských diplomatov<br />
spočívala v tom, že sa „zaoberali prevádzaním<br />
politickej špionáže a zanášaním revizionizmu,<br />
najmä do kultúrnych a umeleckých<br />
kruhov". 109<br />
V roku 1962 pracovali na JGK v Bratislave<br />
štyria pracovníci. 110 „Operatívnu základňu"<br />
dopĺňali príbuzní zamestnancov<br />
konzulátu,<br />
47 československých štátnych príslušníkov,<br />
ktorí prišli do styku s JGK a 97 juhoslovanských<br />
štátnych príslušníkov. 111 O tom, že<br />
problematiku JGK v Bratislave mala bratislavská<br />
rozviedka prepracovanejšiu ako v prípade<br />
RGK, svedčí aj skutočnosť, že v prípade<br />
osôb, ktoré prichádzali do styku s JGK<br />
mala ŠtB vypracovanú presnú evidenciu.<br />
Na rozdiel od RGK najväčšiu pozornosť<br />
venovala ŠtB vicekonzulovi Momčilovi Bajčetičovi.<br />
Od roku 1958 naňho viedla ŠtB osobný<br />
zväzok s krycím označením „RUŽICA". V jeho<br />
prípade bolo cieľom ŠtB zdokumentovať jeho<br />
„špionážnu činnosť" a vo vhodnej situácii ho<br />
vyhostiť z ČSSR. Podľa kontrarozviedky nadväzoval<br />
styky s osobami, ktoré mali v minulosti<br />
určité „vzťahy alebo styky" s Juhosláviou.<br />
Následne ich využíval na získavanie politických<br />
informácií a rovnako ich ovplyvňoval<br />
„juhoslovanským revizionizmom". 112 Najväčší<br />
záujem však vicekonzul prejavoval o politické<br />
dianie v ČSSR a o vnútrostranícky život v KSČ.<br />
Vďaka týmto aktivitám ho ŠtB považovala za<br />
agenta juhoslovanskej spravodajskej služby,<br />
ktorý vraj pri stretnutiach so spolupracovníkmi<br />
ŠtB „používal konšpiratívne metódy". 113<br />
V prípade generálneho konzula Pera Žarkoviča<br />
ŠtB sprvoti nezaznamenala záujem<br />
o spravodajskú činnosť. Napriek tomu už od<br />
18. augusta 1960 na neho viedla osobný<br />
zväzok s označením „NERETVA", Podozrivým<br />
sa pre ŠtB stal až potom, keď začal „vyhľadávať<br />
styky s osobami z umeleckých a novinárskych<br />
kruhov". 114 Podobne ako v prípade<br />
vicekonzula M. Bajčetiča aj tu bolo cieľom<br />
ŠtB vyhostenie osoby z územia ČSSR.<br />
O ostatných zamestnancov konzulátu<br />
už kontrarozviedka neprejavovala taký záujem.<br />
Napriek tomu boli neustále sledovaní<br />
prostredníctvom technických prostriedkov.<br />
V tejto súvislosti sa v roku 1961 KS MV Bratislava<br />
podarilo prostredníctvom svojho spolupracovníka<br />
„MALINU" presvedčiť generálneho<br />
konzula Žarkoviča, aby požiadal o opravu na<br />
budove konzulátu (išlo o maľovku fasády).<br />
Počas tejto opravy plánovala ŠtB inštalovať<br />
v budove odpočúvacie zariadenie (103).<br />
V polovici roka 1962 bratislavská kontrarozviedka<br />
zaznamenala zníženie<br />
predchádzajúcich<br />
aktivít oboch diplomatov na JGK<br />
v Bratislave. Rovnako ich vyjadrenia a názory<br />
na niektoré udalosti boli v tomto období<br />
veľmi opatrné. Za týmito krokmi bola pravdepodobne<br />
snaha o zlepšenie vzťahov<br />
s ČSSR. V tomto období obaja diplomati prejavili<br />
záujem o politickú emigráciu z Juhoslávie.<br />
Išlo o osoby, ktoré v roku 1948 po vyhlásení<br />
Informbyra zostali na území ČSSR. Hlavným<br />
cieľom juhoslovanských diplomatov bolo<br />
presvedčiť politickú emigráciu k návratu do<br />
Juhoslávie.<br />
Činnosť ŠtB proti diplomatom z ostatných<br />
„kapitalistických"<br />
krajín<br />
Okrem Rakúska a Juhoslávie nemala<br />
žiadna iná „kapitalistická" krajina v Bratislave<br />
svoje konzulárne zastúpenie. 115 Napriek tomu<br />
sa pracovníci II. odboru KS MV Bratislava<br />
veľmi intenzívne zaujímali najmä o diplomatov<br />
z veľvyslanectiev USA, Francúzska a Izraela<br />
v Prahe. 116 Hlavným dôvodom záujmu<br />
o týchto diplomatov - „kádrových rozviedčíkov"<br />
boli ich časté návštevy Západosloven-<br />
109 A ÚPN, f. R 012, šk. 41, i. j. 513. Správa o stave a výsledkoch agentúrno-operatívnej práce po línii dipiomatov Rakúska a Juhoslávie<br />
z 22. 5. 1962.<br />
110 Diplomatmi na JGK v Bratislave boli generálny konzul Pero Žarkovič (vo funkcii od 6. 7. 1960) a vicekonzul Momčilo Bajčetič. Ďalšími<br />
pracovníkmi boli konzulárny úradník Boris(l)av Grajčinovič a vodič a domovník konzulátu Jakov Mihajlovič. Tamže<br />
111 Tamže.<br />
112 Tamže.<br />
113 Schôdzky v teréne si dohadoval telefonicky, a to vždy z verejnej telefónnej hovorné, na schôdzky prichádzal vždy skôr, aby stihol vykonať<br />
obhliadku miesta stretnutia.<br />
114 Navštevoval najmä kluby Zväzu slovenských spisovateľov a Zväzu slovenských novinárov a zúčastňoval sa na rôznych koncertoch<br />
a výstavách. Tamže.<br />
115 V roku 1956 sa objavila myšlienka na znovuotvorenie bývalého konzulátu USA v Bratislave, ktorý bol spolu s ostatnými západnými<br />
konzulátmi (okrem rakúskeho) zatvorený v roku 1951. Tieto plány sa napriek opakovaným snahám zo 70. a 80. rokov nikdy nezrealizovali.<br />
Budova bývalého generálneho konzulátu USA bola napriek tomu neustále pod dohľadom ŠtB, pretože zostala majetkom USA.<br />
Ku kontrašpionážnym opatreniam po línii diplomatov USA. POZÍÍ: MIKL0VIČ, M.: Kontrašpionážne opatrenia proti diplomatom USA. In:<br />
Pamäť národa, roč. 4, 2006, č. 2, s. 38-47.<br />
116 V roku 1963 bolo v Prahe oficiálne akreditovaných 38 diplomatov zo západných štátov: USA - 8, VB - 9, Francúzsko - 10, Kanada<br />
- 5, Izrael - 2, Taliansko - 1, Rakúsko - 1, Grécko -1 a Švédsko 1. A ÚPN, f. R 012, šk. 43, i. j. 533. Správa o činnosti nepriateľských<br />
rozviedok z hľadiska foriem, metód práce, ako i prostriedkov spojenia z 14. 3. 1963.
Change language