Pamäť národa 02/2009 - Ústav pamäti národa

PAMÄŤ
NÁRODA
Štúdie
produkcie sa síce akcentovala predovšetkým
úloha mechanizácie, no skutočnosť, že táto
ju bez použitia iných prostriedkov nedokáže
priamo plniť, sa v socialistických krajinách po
dlhé roky prehliadala. 96
O konkrétnom návrhu o jednotnom roľníckom
družstevníctve jednalo Predsedníctvo
ÚV KSČ 2, decembra 1948, 97 Návrh poľnohospodárskej
komisie ÚV KSČ a Hospodárskej
rady, aby jednotné miestne družstvo
bolo vrcholným koordinujúcim orgánom autonómnych
družstiev rôznych typov, aj výrobného
družstva, predsedníctvo zamietlo. Ako to
vyjadril R. Slánský, všetky dedinské družstvá
spojené s výrobou sa mali spojiť dohromady
a z nich ako z jedného družstva sa mal stať
zárodok kolchozu 98 Dňa 7. januára nasledujúceho
roka prejednávalo Predsedníctvo ÚV
KSČ opätovne úlohy jednotných roľníckych
družstiev a o dva týždne nasledoval už návrh
zákona o JRD. Niektorí funkcionári, ako napr.
J. Smrkovský, prezentovali prehnane optimistický
názor, že zakladanie družstiev bude procesom
rýchlym, úspešným a spontánnym 99
V závere januára roku 1949 prijala vláda
niekoľko dôležitých nariadení, medzi nimi
i nariadenie o zriadení pôdohospodárskych
referátov KNV, ktoré zabezpečovali krajskú
správu v oblasti plánovania, starostlivosti
o rastlinnú a živočíšnu výrobu, ale boli kompetentné
aj vo veciach pozemkovej reformy,
konfiškácií a národných správ pôdohospodárskeho
majetku. Podstatnou bola predovšetkým
skutočnosť, že referáty boli v daných
oblastiach oprávnené vykonávať zároveň
správne trestné konanie. 100
Dňa 23. februára 1949 schválilo Národné
zhromaždenie zákon č. 69/Zb. z. o jednotných
pôdohospodárskych družstvách. 101
V §1 uvádzal, že v záujme zaistenia blahodarného
rozvoja poľnohospodárskeho družstevníctva
a odstránenia roztrieštenosti družstevnej
činnosti sa budú zakladať na podklade
dobrovoľnosti JRD, ktoré majú zjednotiť
dovtedajšie rôzne
poľnohospodárske
družstvá. Predmetom ich činnosti malo byť
v prvom rade sceľovanie pôdy a mechanizácia,
súčinnosť pri ustanovení, rozvrhu a plnení
výrobných úloh a dodávok pôdohospodárskych
výrobkov a uzavieranie zmlúv o ich
výrobe, výkupe a dodávke. Dozor nad činnosťou
JRD vykonávalo ministerstvo pôdohospodárstva.
102
V nasledujúcom mesiaci prejednávalo
Predsedníctvo ÚV KSČ návrh stanov, rokovalo
o sceľovaní pozemkov a o mechanizácii
práce. Zaujímavá bola diskusia o tom, kto
bude disponovať a vlastniť strojné zariadenia.
Dovtedy poľnohospodárske stroje vlastnili
súkromní roľníci, strojové družstvá, štátne
traktorové stanice a hospodárske družstvá.
Predsedníctvo ÚV KSČ
rozhodlo obmedziť
prídel strojov jednotlivcom a niektoré stroje
im neprideľovať vôbec. Prídel strojov sa
mal zmenšiť aj strojovým družstvám. Všetky
ťažké mechanizačné prostriedky a väčšinu
strojového vybavenia mali vlastniť len strojové
stanice, ktoré by ich za určitých podmienok
zapožičali roľníckym družstvám, A. Zápotocký
v tejto súvislosti povedal:
„Pokiaľ
ide o súkromný sektor, ktorý má v rukách
stroje, odporúčam ho likvidovať." 103
96 VÁCLAVŮ, A.: 0 agrární otázce v socialistickém hnutí. In: Revue dějin socialismu, roč. 1968,č. 1, s. 15-16.
97 V rovnakom čase došlo k reorganizácii roľníckeho oddelenia Sekretariátu ÚV KSS a jeho premenovaniu na oddelenie pre pôdohospodársku
výrobu a výživu, na čele s K. Bacílkom. Zriadila sa aj komisia pre pôdohospodársku výrobu (predseda M. Falťan, tajomník K.
Bacílek) a komisia pre výživu (tajomník K. Bacílek, člen komisie M. Falťan). SNA, f. Sekretariát ÚV KSS, šk. j, a. j. 23.
98 Gottwald sa na tomto zasadnutí vyjadril aj k problematike vstupu zámožných roľníkov do družstva: „0 tom strach z následkov, to u nás
nemusí byť (...) To rozkuiačenie toho typu, nakoľko bude nutné. To u nás nebude taký problém. To je niečo iného u nás, než tie obrovské
vzdialenosti v ZSSR. U nás na dedine všade méte robotníkov (...) Keď to budeme správne organizovať, tak u nás rozkuiačenie
takého druhu nebude nutné." KAPLAN, K.: Utváření generální linie výstavby socialismu v Československu. Od Února do IX. sjezdu KSČ,
s. 250-253.
99 Tamže, s. 251.
100 Dňa 25.1.1949 schválila vláda aj nový systém zabezpečenia výrobného a dodávkového plánu v poľnohospodárstve, systém zmlúv o výrobe,
výkupe a dodávke pôdohospodárskych výrobkov medzi roľníkom a štátom. V sporoch, ktoré vyplynuli z plnenia zmlúv podľa vládneho
nariadenia č. 6 bol oprávnený rozhodovať ONV. Zbierka zákonov a nariadení, roč. 1949, vládne nariadenie č. 6, 7 a 12 Zb. z.
101 Tomuto zákonu predchádzalo 2. 2. 1949 prijatie zákona č. 27 o mechanizácii poľnohospodárstva, ktorý zriaďoval Ústredie pre mechanizáciu
poľnohospodárstva, nad ktorým vykonával dozor minister pôdohospodárstva. Zákon umožňoval výkup základných mechanizačných
prostriedkov od osôb, ktoré neplnili povinné dodávky alebo prostriedky nevyužívali. Výkup vykonával na návrh Ústredia
ONV. Na základe jeho rozhodnutia boli príslušné osoby povinné mechanizačné prostriedky predať. V praxi to však neraz vyzeralo tak,
že sa „vykúpené" stroje hádzali do šrotu. Návrh uznesení Predsedníctva ÚV KSS vo veciach mechanizácie počítal so skutočnosťou, že
majitelia súkromných traktorov ich nebudú môcť dostatočne využiť už len vzhľadom na fakt, že cena nafty pre súkromných poľnohospodárov,
ktorí nemali nárok na šatenky, bola určená na 34 Kčs 60 hal, kým pre štátny a družstevný sektor to bolo len 9 Kčs 60 hal.
V konečnom dôsledku sa malo pristúpiť k hromadnému výkupu traktorov i mláťačiek pre družstvá aj Mepod (Ústav pre mechanizáciu
poľnohospodárstva). Zbierka zákonov a nariadení, roč. 1949, zákon č. 27 Zb. z. SNA, f. ÚV KSS, šk. 2119, GT 1/3.
102 Zbierka zákonov a nariadení, roč. 1949, zákon č. 69/Zb. z.
103 Citované podľa KAPLAN, K.: Utváření generální linie výstavby socialismu v Československu. Od Února do IX. sjezdu KSČ, s. 252.
K zákonu č. 27/1949 Zb. z. o mechanizácii poľnohospodárstva pozri poznámku č. 77.