Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
PAMÄŤ<br />
NÁRODA<br />
Apendix<br />
RYDLO, J. M. (zost.): Andrej Žarnov<br />
(1903-1982). Zborník o živote a diele<br />
univerzitného profesora MUDr, Františka<br />
Šubíka. Bratislava: Libri História©<br />
<strong>2009</strong>, 529 strán + prílohy.<br />
Život Františka Šubíka, známeho pod<br />
pseudonymom Andrej Žarnov, je zaujímavou<br />
výpoveďou o dobe, v akej žil, tvoril, a ktorá ho<br />
prinútila opustiť rodný kraj, ktorý tak miloval.<br />
Je výpoveďou o dvoch obdobiach - o období<br />
1. Slovenskej republiky, ktorú si svojím dielom<br />
a životnými postojmi ctil pre zavŕšenie snáh<br />
Slovákov o vlastnú štátnosť, a o období po<br />
druhej svetovej vojne, ktoré ho podobne ako<br />
desiatky či stovky ďalších významných predstaviteľov<br />
národa ľudsky degradovalo a vyústilo<br />
do jeho núteného odchodu do emigrácie,<br />
z ktorej sa domov už nikdy nestihol vrátiť.<br />
Jeho dielo, do roku 1945 oslavované a umelecky<br />
vysoko hodnotené, muselo aj s jeho<br />
menom na dlhý čas vymiznúť zo školských<br />
učebníc, aby sa do nich mohlo po štyridsaťročnej<br />
odmlke opäť vrátiť.<br />
Zlomovým bodom jeho života, ktorý rozhodol<br />
o jeho povojnovom osude, bol nepochybne<br />
Katyňský masaker, resp. to, čo po ňom nasledovalo,<br />
MUDr. Šubík sa ako člen vyšetrovacej<br />
komisie zúčastnil na objasňovaní zločinu, ktorý<br />
mal v očiach verejnosti zostať spočiatku utajený.<br />
Pre svoje stanovisko, ktoré prezentoval<br />
ešte počas prebiehajúcej druhej svetovej vojny,<br />
bol po zmene režimu súdený retribučným ľudovým<br />
súdnictvom a potupne zbavený cti, ktorú<br />
si tak vážil. Pravdu si cenil natoľko, že odmietol<br />
zmeniť svoju výpoveď o zločinoch sovietskych<br />
vrahov a trval na tom, čo deklaroval ešte v roku<br />
1943. Tento postoj zmenil jeho život a ovplyvnil<br />
jeho ďalšie osudy. Týmto všetkým, od jeho literárnej<br />
tvorby cez mozaiku života, na podklade<br />
ktorej sa plasticky vykreslí doba, v ktorej pôsobil,<br />
až po spomienky súčasníkov či priateľov<br />
sa snaží čitateľa previesť zborník štúdií, úvah<br />
a spomienok Andrej Žarnov (1903-1982).<br />
Zborník o živote a diele univerzitného profesora<br />
MUDr. Františka<br />
Šubíka.<br />
Prináša materiály nerovnakej<br />
orientácie a hodnoty, a predsa<br />
tematickej<br />
späté s jednou<br />
osobou, jej tvorbou a životnými osudmi.<br />
V mene komplexného prístupu sa zostavovateľ<br />
zborníka Jozef M. Rydlo rozhodol zaradiť<br />
doň okrem rozsiahlej časti venovanej autorovej<br />
tvorbe aj stať o jeho živote, ktorá čitateľa<br />
bažiaceho po historicky cenných informáciách<br />
zaujme azda najviac. V jej centre zaujmú<br />
štúdie od Jozefa M. Rydla, Františka Vnuka<br />
a Martina Lacka, ktoré sa na základe štúdia<br />
dokumentov snažia objasniť zástoj Františka<br />
Šubíka v prípade masakry v Katyňi. Hoci bola<br />
viackrát propagandisticky využitá, jej výsledok<br />
je vždy ten istý - tisíce zavraždených<br />
poľských dôstojníkov, ktorých sa síce vrahovia<br />
zbavovali nielen tu, práve Katyň sa však<br />
stal symbolom nezmyselného zabíjania mimo<br />
bojiska bez možnosti brániť si holé životy.<br />
Práve propagandistické využitie záverov<br />
vyšetrovacej komisie sa stalo podnetom pre<br />
štúdiu Martina Lacka, ktorý sa v nej pokúsil<br />
načrtnúť zástoj Františka Šubíka v jej odraze,<br />
aký bol interpretovaný v slovenskej tlači na jar<br />
1943. Autor ju osviežil publikovaním dobového<br />
Šubíkovho svedectva, ktoré vyšlo tlačou<br />
a malo byť propagandisticky využité ako poukázanie<br />
na zverstvá, ktoré páchali boľševici<br />
na „spriaznenom" slovanskom národe. Touto<br />
témou sa inšpiroval aj Jozef M. Rydlo, ktorý vo<br />
svojom príspevku načrtol okolnosti, za akých<br />
sa Nemecko aj Sovietsky zväz snažili z tohto<br />
zločinu vytĺcť politický kapitál. Autor na záver<br />
publikoval aj viaceré, pôvodne tajné dokumenty,<br />
ktoré dokazovali, že sovietska strana<br />
PiiDr. Peter Sokolovič<br />
(1981), absolvent<br />
Filozofickej fakulty<br />
Univerzity s v, Cyrila<br />
a Metoda v Trnave.<br />
Pracuje v Ústave pamäti<br />
národa<br />
Change language