Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
PAMÄŤ<br />
NÁRODA<br />
Apendix<br />
Už v uvedených prácach viacerí autori<br />
načreli do problematiky Šubíkovej činnosti na<br />
poli literatúry, ktorá je možno známejšia ako<br />
jeho odborná a politická činnosť. Aj preto je<br />
takmer polovica zborníka venovaná Šubíkovej<br />
básnickej a prekladateľskej činnosti. Na tomto<br />
mieste nemožno spomenúť všetky závery plynúce<br />
z tematicky rôznorodých štúdií venovaných<br />
fenoménu Šubíkovej literárnej činnosti,<br />
lebo v mnohých prípadoch siahajú až do teórie<br />
literatúry, ktorá je histórii predsa len vzdialená.<br />
Čo však jeho tvorbu spája so spoločenským<br />
či politickým dianím je reflexia skutočnosti,<br />
ktorá sa v básnických obrazoch<br />
premietla aj do autorovho diela. Šubíkove<br />
národné postoje, nekompromisný zástoj na<br />
poli autonomistických snáh a radosť z vlastnej<br />
štátnosti sa sprítomnili vo viacerých zbierkach<br />
a stali sa odrazom vnímania jednotlivca,<br />
ktorý zastupoval nemalú časť národa. Nenadarmo<br />
sa hovorí, že literatúra je odrazom skutočnosti,<br />
aj keď individuálne vnímanej využitím<br />
jedinečných výrazových prostriedkov. Historikovi<br />
jej štúdium pomôže objasniť cez vnímanie<br />
jednotlivca procesy prebiehajúce v spoločnosti<br />
vo vypätých situáciách, ktorých bol aj<br />
Šubík osobným svedkom. Z tohto pohľadu je<br />
azda najzaujímavejšou štúdia Júliusa Pašteku<br />
„Žarnovove reflexie o literatúre a národe",<br />
či Jána Sedláka o básnickej ceste autora do<br />
roku 1945. Z viacerých nespomenutých štúdií<br />
či príspevkov si pozornosť zaslúži ešte<br />
spomienková práca Júliusa Pašteku nazvaná<br />
„Polstoročná žarnovovská retrospektíva".<br />
Možno s určitosťou skonštatovať, že vydanie<br />
zborníka bolo aj po mnohých peripetiách<br />
správnym rozhodnutím a dielo pomôže zaplniť<br />
biele miesta v našej histórii, resp. historiografii.<br />
Tie rozmnožil štyridsať rokov trvajúci režim<br />
vlády jednej strany, ktorá svojím jedine správnym<br />
názorom nepripustila opozíciu. Šubík ako<br />
exponent predošlého režimu mal o to zložitejšie<br />
postavenie, že osud ho zavial až k členstvu<br />
v „Katyňskej komisii". Jeho život a tvorba,<br />
ktorú mapuje zborník, zostanú aj jeho zásluhou<br />
napriek štyridsaťročnej snahe zachované.<br />
A to je jeden z jeho najväčších kladov.<br />
Zostáva len veriť, že edícia Libri Historiae Slovaciae<br />
bude v podobnom zapĺňaní bielych<br />
miest pokračovať a nenechá sa zastrašiť kultúrnou<br />
mizériou či finančnými problémami.<br />
Pamäť národa predsa nie je o peniazoch<br />
a nemala by byť pokrivená nánosmi obdobia,<br />
ktoré sa ju snažilo zatlačiť do úzadia. Aj<br />
preto treba vítať všetky aktivity, ktoré sa tieto<br />
nánosy budú snažiť odstraňovať.<br />
LETZ, R.: Odkaz živým. Prípad Albert<br />
Púčik a spol. Bratislava: Ústav pamäti<br />
národa 2008, 212 s.<br />
Prípad Albert Púčik a spol., ktorý patri<br />
k najväčším vykonštruovaným politickým procesom<br />
v období komunistickej totality na Slovensku,<br />
sa v najnovšej monografii univerzitného<br />
profesora Róberta Letza dočkal podrobného<br />
a vyčerpávajúceho spracovania. Dôležitosť<br />
objasnenia celej kauzy metódami kritického<br />
historického výskumu sa javí nielen vo vzťahu<br />
k tematike politických procesov 50. rokov, ale<br />
najmä k problematike protikomunistického<br />
odboja, ktorý sa začal formovať krátko po skončení<br />
druhej svetovej vojny. Autor v úvodných<br />
kapitolách podrobne opisuje začiatky rezistencie<br />
v domácom prostredí západného Slovenska<br />
v dôsledku nesúhlasu s pomermi v obnovenej<br />
Československej republike. Rastúca perzekúcia<br />
katolíckych veriacich, ktorá sa navonok<br />
prejavila rozpúšťaním katolíckych spolkov, verbálne<br />
výpady voči bývalým organizáciám Hlinkovej<br />
mládeže v dennej tlači (s. 35-36) upevnili<br />
presvedčenie študentov Púčika a Tunegu k rezistencii.<br />
Autor správne konštatuje, že benevolentnejší<br />
prístup režimu k letákovým akciám, na<br />
ktorých sa zúčastnili a za ktoré boli odsúdení,<br />
by možno bol viedol k zmene ich orientácie<br />
(s. 168). Priatelia z detstva Púčik, Tunega a Tesár<br />
vyrastali v katolíckom prostredí, boli organizovaní<br />
v katolíckom skautingu a Orlovi a neskôr<br />
sa stali členmi Hlinkovej mládeže. Toto boli<br />
predpoklady ich ideovej kresťanskej formácie,<br />
ale aj spájajúcimi momentmi ich pevného priateľského<br />
vzťahu (s. 13). Ani jeden z nich však<br />
nebol členom HSĽS alebo Hlinkovej gardy<br />
(s. 17), a hoci počas vysokoškolského štúdia<br />
patrili k frekventantom Vyššej vodcovskej školy<br />
Hlinkovej mládeže (s. 19), nemožno ich označiť<br />
ako exponentov ľudáckeho režimu v období<br />
rokov 1939-1945. Neobstojí teda téza,<br />
podľa ktorej sa prívrženci jednej totality (ľudáckej)<br />
mali stať obeťami totality druhej (komunistickej).<br />
Autor s touto skreslenou interpretáciou,<br />
ako aj označením celého protikomunistického<br />
odboja ako ľudáckeho nesúhlasí a otvorene<br />
s ňou polemizuje (s. 131). Trom mladým<br />
ľuďom nešlo o obnovenie aj tak neobnoviteľných<br />
štruktúr autoritářského režimu. V nových<br />
podmienkach, pre ktoré bola charakteristická<br />
rozpínavosť komunistickej strany a jej<br />
aparátu a zostrujúci sa bipolárny konflikt, bojovali<br />
za demokratický systém, slobodu, ako aj<br />
štátnu suverenitu. Autentický obraz zmýšľania<br />
Beáta Katrebová-<br />
-Blehová, PhD.<br />
(1973), absolventka Inštitútu<br />
východoeurópskych<br />
dejín Viedenskej univerzity.<br />
Pracuje v Inštitúte<br />
východoeurópskych dejín<br />
Viedenskej univerzity<br />
( 83 :
Change language