Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Obete<br />
PAMÄŤ<br />
NÁRODA<br />
toho. Ja som bleskurýchlo uvážil, že luhanie<br />
môže mať neblahé následky a priznal<br />
som sa, že mimo prov. skladu máme ešte<br />
sklad odevu a materiálu a hore na poschodí<br />
v triede je uskladnený markytánsky tovar,<br />
O kľúči som však nevedel. Zahlmeister však<br />
už mal u seba sväzok kľúčov od skladu, nuž<br />
reku probujme niektorý z kľúčov. Vediem ich<br />
na poschodie až ku triede. Zm 29 skúša kľúče.<br />
Pridal sa jeden - cvak, cvak, otvoríme dvere<br />
a tú miestnosť, v ktorej som zisťoval ešte<br />
pred pár dňami správnosti mužstva podľa<br />
účtu - je prázdna. Ako keby bol hrom udrel<br />
do mňa, krv sa mi valila do hlavy. Zm si mysleli,<br />
že ich chcem klamať. Dali najavo svojím<br />
výrazom tváre, že sa im to nepáči. Otvorili<br />
sme súsednú triedu, ani tam nič. No, reku,<br />
Fero, tu sa musíš brániť svojou nemčinou.<br />
Nemal som to v úmysle, ale stalo sa to tým,<br />
že sme sa z budovy kollegia presťahovali<br />
o jeden dvor ďalej, do Mestských kasární,<br />
aby sme uvolnili miestnosť pre školu, pretože<br />
od 1. sept. sa má začať vyučovanie. O tom<br />
som však nevedel, že i tento tovar bol odnesený.<br />
Zmiznúť nemohol, išlo len o to, že kde<br />
je uskladnený. Posbieral som všetky svoje<br />
vedomosti z nemeckého jazyka a vysvetľoval<br />
som im, že ja som bol celé dni v kancelárii,<br />
mal som mnoho práce a neviem, kde dali<br />
ten tovar pri sťahovaní, ale že v kasárňach sú<br />
„die zuständige Männer" , ktorí vedia o veci.<br />
Zm ráznym posunkom naznačil, že ideme do<br />
kasární pre tých chlapov a dovedieme ich<br />
sem. Sedíme v aute: dvaja Zm so mnou. Iba<br />
teraz som videl, ako vyzerá Prešov. Všetko<br />
obsadené, autá behajú hore-dolu. Prichádzame<br />
ku bráne Hlinkových kasární, kde<br />
nás shromáždili. Pred vchodom na ulici plno<br />
zvedavých civilov, u brány nemeckí strážnici<br />
v prilbách - ako to divne vyzerá - a na<br />
dvore všetko naše vojsko z celého Prešova.<br />
Pohľadal som skladníkov, ktorých viedla osobitná<br />
stráž a my sme sa vrátili autom priberúc<br />
ešte rtk. Mühla, Tak. div sa svete - markytánsky<br />
tovar bol uskladnený na pôjde. Kľúč<br />
bol v zásuvke stola v prov. sklade. Zarachotil<br />
mohutný kľúčisko v železných dverách<br />
pôjdu a tu je to. Stabsintendant 30 i s 2 Zm<br />
vypytujú sa, čo kde je. Diktujem im o čom<br />
viem a čo viem nemecky pomenovať. Z. sa<br />
usmial, akoby chcel odvolať svoje pohoršenie<br />
a akoby uznal, že som nemal v úmysle ich<br />
klamať. Rozbalili jeden balík boliaceho mydla<br />
a veľkodušne dali každému z nás po 1 kuse.<br />
Ó, či ste len milí a dobroprajní, vy... !<br />
Kým sme sa vrátili, bolo viac osobných<br />
áut na dvore. Dvere telocvične otvorené a vidím<br />
ako dvaja nemeckí vojaci red i kaj ú z dverí<br />
demižón slivovice, krabice cigariet a cigár,<br />
fľaše vína atď. Šoféri a iní mitfáreri 31 plnia si<br />
sáry nohavíc cigaretami nepozorovane za<br />
uhlom. Školník i jeho chlapčiskovia len hlavou<br />
krútia, ako rabujú spojenci - ochrancovia,<br />
ktorí podľa Čatlošovej reči prišli oslobodiť<br />
našu vlasť od votrelcov. Môj Zahlmeister<br />
mal tiež plné ruky cigariet, ktoré si uskladnil<br />
v aute a čakal na odchod. Ostatní páni sa<br />
dohadovali, či ešte dnes majú ísť pozrieť sa na<br />
pekárne a jatky. Stojím pri aute a pozerám na<br />
ten cirkus. Pritiahnem sa ku strážnikom, z ktorých<br />
jeden hovorí, že pre nás je už koniec<br />
vojny, ale pre nich... Druhý, ten starší, hovorí,<br />
že by už mohol byť koniec tejto vojny. Narukoval<br />
vraj v januári tohto roku, má 54 rokov a že<br />
ho bolia nohy. Vo spojitosti s vínom, ktoré videl<br />
ako odnášajú, povedal, že on je vinohradníkom,<br />
ale že odvtedy ako narukoval, nepil<br />
vôbec víno a zišlo by sa mu, že by ho kolená<br />
prestali bolieť. Kotle s večerou naložili na našu<br />
Tatrovku a opitého Uhriča vytrieskali k šoférovi<br />
a hybaj ! Išli sme i my. Na ulici nikto. Dvor ešte<br />
stále plný vojskom. Zm. mi dal notes, aby som<br />
si zapísal svoje meno, ak ma vraj ešte budú<br />
potrebovať. Odovzdali ma stráži, ktorá ma<br />
odviedla do prvej budovy do miestnosti našej<br />
jedálne, ktorá bola plná známych i neznámych<br />
oficírov. Tu je to všetko mimo generála Malára<br />
a tých, ktorým sa podarilo vyhnúť sa zajatiu. 32<br />
V miestnosti je šum. Nálada skleslá. Každý<br />
je naplnený očakávaním, lebo nikto nevie, čo<br />
sa robí a sa stane ďalej. Vyprávatne si medzi<br />
sebou, ako kde koho chytili. Verzie sú rozmanité.<br />
Väčšinu z nás odzbrojili pri práci v kancelárii,<br />
iných zase na ulici, ba niektorých i na<br />
plavárni, kde práve dokončili kúpaciu sezónu.<br />
Hlad a smäd sa hlásia. Sme bez večere<br />
a preto vyťahujme klobásu, ktorú vzal sebou<br />
Martin. Jeme ju bez chleba. Dobrá je i voda<br />
z vodovodu. Nikdy sme ju nepili, no smäd je<br />
horší než hlad. Únava sa tiež dostavuje. Fajčíme,<br />
prechádzame sa po miestnosti, sadneme<br />
si na kufor a každý vo svojom vnútri rozjíma<br />
o poníženi, ktorého sa nám dostalo. Do<br />
vravy ozve sa hlas nemeckého vojaka, ktorý<br />
29 Skratka „Zahlmeister".<br />
30 Štábny intendant.<br />
31 Spolujazdci.<br />
32 Malár bol v skutočnosti už v tom čase - 31. augusta popoludní - nemeckým zajatcom. Dôstojníci prešovskej posádky<br />
však o tom ešte nevedeli.<br />
Change language