Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
PAMÄŤ<br />
NÁRODA<br />
Apendix<br />
svojej podstate demokratický nebol; autor ho<br />
definuje ako „autoritatívny režim ľavicového<br />
typu" (s. 140).<br />
V spomenutých kapitolách, v ktorých sa<br />
autor detailne venuje odbojovej činnosti Púčika,<br />
Tunegu a Tesára, sa podrobne zaoberá aj známym<br />
a jediným stretnutím Tunegu s Vicenom vo<br />
Viedni v decembri 1948 (s. 111-112). Škoda<br />
len, že sa autorovi - okrem známych Vicenových<br />
memoárov - nepodarilo vypátrať iný dôveryhodný<br />
zdroj, kedže práve na tomto stretnutí<br />
sa postupne rodila originálna myšlienka svojpomocného<br />
hnutia obyvateľstva proti totalite, ktorá<br />
neskôr dostala názov Biela légia.<br />
Príznačnou pre stav organizovanosti československých<br />
spravodajských zložiek sa javí<br />
skutočnosť, že Púčik bol vysliedený agentom<br />
vojenského obranného spravodajstva, ktoré<br />
v tom čase predstavovalo efektívnejšiu zložku<br />
bezpečnostného aparátu a malo voči ostatným<br />
bezpečnostným zložkám privilegované<br />
postavenie (s. 120). Agent OBZ Ján Divinec, s<br />
ktorým sa Púčik poznal ešte z čias stredoškolského<br />
štúdia, ponúkol dotyčnému spoluprácu,<br />
čím mu nastavil pascu. Nasledovalo zatknutie,<br />
vyšetrovanie, obžaloba a súd. Priebeh vyšetrovania,<br />
súdny proces, a napokon samotný<br />
ortieľ smrti boli silne poznačené daným kontextom<br />
doby a nemožno ich vnímať izolovane<br />
od politiky vyhroteného kurzu vo vnútri sovietskeho<br />
bloku, ale aj vo vzťahu k USA. V tomto<br />
ohľade boli životy všetkých troch odsúdených<br />
nepochybne obeťami studenej vojny. Zostrenie<br />
medzinárodnej situácie však konanie zložiek<br />
aparátu, najmä bezpečnostnej päťky KV<br />
KSS v Bratislave, bezpečnostnej komisie ÚV<br />
KSČ, zástupcu Štátnej prokuratúry Antona<br />
Rašlu, ktoré sa na revízii pôvodného trestu<br />
doživotia na trest smrti podieľali, v nijakom<br />
prípade neospravedlňuje. Práve úloha hlavného<br />
žalobcu plk. just. JUDr, Antona Rašlu<br />
si zasluhuje zvýšenú pozornosť, keďže voči<br />
jeho osobe dodnes pretrváva určitý benevolentný<br />
postoj. Vieme, že Rašla sa po vynesení<br />
rozsudku Štátneho súdu v Bratislave, na ktorom<br />
nepadol jediný trest smrti, ihneď odvolal;<br />
odvolal sa navyše aj proti oslobodzujúcim rozsudkom<br />
(s. 149). Autor sa otázkou jeho spoluzodpovednosti<br />
na zbytočnej smrti troch mladých<br />
ľudí dôkladne zaoberá a prináša cenné<br />
poznatky, pričom zachováva potrebnú objektivitu.<br />
Necháva citovať samotného Rašlu, ktorý<br />
svoju zodpovednosť aj vyše päťdesiat rokov<br />
po udalosti otvorene poprel, navyše takticky<br />
spájal proces s Púčikom a spol. s otvorením<br />
retribučného prípadu Jozefa Tisu (s.<br />
148). Spoluvina Rašlu je teda viac než evidentná;<br />
s definitívnou platnosťou o poprave<br />
však rozhodla predovšetkým bezpečnostná<br />
komisia ÚV KSČ, ktorej<br />
zloženie autor na strane 154 rekonštruuje.<br />
Po zamietnutí milosti prezidentom<br />
ČSR Klementom Gottwaldom<br />
12. februára 1951 odsúdeným<br />
zostávalo už len niekoľko dni, aby<br />
sa pripravili na výkon trestu. S vnútorným<br />
nasadením autor vykresľuje<br />
posledné hodiny troch mladých<br />
ľudí, ktorých životy mali násilne<br />
a zbytočne vyhasnúť. Zo zachovanej<br />
korešpodencie vyplýva, že sa<br />
držali statočne a že len kresťanská<br />
viera v živého Boha ich zachránila<br />
pred zúfalstvom. Poprava bola<br />
vykonaná 20. februára 1951 na nádvorí väznice<br />
Krajského súdu v Bratislave v skorých<br />
ranných hodinách; telesné pozostatky boli<br />
pochované na Martinskom cintoríne.<br />
Autorovi sa zámer stanovený v úvode<br />
knihy - podať celkový vyčerpávajúci obraz<br />
jedného z najznámejších prípadov vykonštruvaných<br />
politických procesov - vydaril. Poprel<br />
tým všetky doteraz známe interpretácie prípadu<br />
Púčik a spol. ako stúpencov jednej totality<br />
(ľudáckej), ktorých zničila druhá (komunistická),<br />
resp. ako obetí komunistického režimu,<br />
ktorých činnosť však bola pomýlená, ba<br />
dokonca trestná. Kniha je základnou vedeckou<br />
prácou k problematike prípadu Alberta<br />
Púčika a spol., rozširujúcou poznatky k viacerým<br />
kapitolám slovenských povojnových<br />
dejín: k vznikajúcemu protikomunistickému<br />
odboju v exile a jeho prepojeniu na Slovensko,<br />
k politickým procesom, k štruktúram bezpečnostného<br />
aparátu a jeho nástrojom represie,<br />
k charakteru represívneho zákonodarstva<br />
a justície, a napokon k Bielej légii. Plasticky<br />
a verne zachytáva obraz doby.<br />
Knihaje písaná pútavým štýlom, sčasti sa<br />
číta ako román s kriminálnou zápletkou a obsahuje<br />
viaceré prvky životopisného žánru.<br />
Autor do nej vložil aj kus vlastného presvedčenia,<br />
z ktorého možno vycítiť isté sympatie<br />
s tromi mladými ľuďmi a ľútosť nad ich tragickým<br />
koncom. Kniha disponuje cenným<br />
menným registrom a zaujímavou obrazovou<br />
a dokumentárnou prílohou. Za povšimnutie<br />
stojí tabuľka obžalovaných a odsúdených<br />
v prípade Púčik a spol. (s. 188 - 189),<br />
zostavená na základe rozsudku Štátneho<br />
súdu v Bratislave a rozsudku Najvyššieho<br />
súdu v Prahe, ktorá dokumentuje neprimerané<br />
zvýšenie trestu poslednou inštanciou na<br />
základe odvolania takmer u všetkých obžalovaných.<br />
Kniha vyšla ako 1. vydanie v edícii<br />
Monografie Ústavu pamäti národa v Bratislave.<br />
( 85 :
Change language