Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
PAMÄŤ<br />
NÁRODA<br />
Obete<br />
na obsluhu. Títo chlapci došli večer, medzi<br />
nimi boli i naši dvaja kuchári z dôst. jedálne,<br />
Hason a Zemaník. Uložili sme sa na zajtra<br />
3. september, nedeľa<br />
Je božia nedeľa. Prvá nedeľa v nevôli.<br />
Aby nám sviatočný deň nebol tak prázdnym,<br />
postarali sa o to naši nemeckí predstavení<br />
tým, že nám poslali do synagogy ruskú<br />
kapelu. Dobre padlo trochu hudby a hudba<br />
bola ozaj dobrá. V prestávkach prehovoril<br />
k nám istý Sonderführer 39 od propagandy<br />
a potešoval nás, že sa naša situácia napraví.<br />
Hovoril celkom dobre slovensky (bol učiteľom<br />
v Nemeckom Právne). Prehovorili k nám<br />
i dvaja Rusi, haniac boľševický režim. Ten<br />
jeden hovoril peknou ruštinou a použil bombastického<br />
rečníckeho štýlu. Hodno poznamenať<br />
slová, ktoré viacerí z nás si zapamätali<br />
a opakovali: „Gospoda, Officeri, Bolševizmus<br />
- eto golod, sljozy, tjurma, smerť". 40<br />
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.<br />
Bolo nám oznámené, že našej žiadosti<br />
naše bezprostredné veliteľstvo vyhovelo a dovolilo<br />
nám písať do Prešova, aby nám mohl;<br />
priviezť potrebné veci. Ja som nepovažoval<br />
za potrebné napísať, veď naša domáca mi<br />
všetko poslala do kasární. Písalo sa vo veľkom,<br />
ale akási nedôvera sa vkrádala medzi to,<br />
veď v Prešove nás mohli poodvážať na byty,<br />
aby si každý vzal potrebné veci. Sonderführer<br />
však bol veľmi blahovolný a sám sa podujal na<br />
to, že pôjde do Prešova. Dnes nás bol navštíviť<br />
aj maďarský tábornok. 41 Deň bol slnečný,<br />
čo sme niektorí radi využili na opaľovanie. Čas<br />
ide veľmi pomaly. Sme v Košiciach - v Kassi -<br />
alebo lepšie řečeno v kaši. Akoby aj nie, keď<br />
nesmieš za bránu ani na krok. Toto obmedzenie<br />
pohybu je hádam najneznesiteľnejšíe pre<br />
nás. Sme úbožiaci, každý z nás si pripadá<br />
veľmi poľutovaniahodný. Pri debate to ani nie<br />
je tak viditeľné, ale keď nastupujme pre obed,<br />
vtedy sa náš stav vo svojej poníženosti zdá<br />
byť omnoho zrejmejší a vypuklejší. Ideš s misou,<br />
ktorú ti dali, ku kuchyni, aby ti náš Hason<br />
načrpol do nej za žufaňu akéhosi falošného<br />
gulášu. Nie on je na vine - však nás prekvapoval<br />
dobrými jedlami v Prešove - ale oni,<br />
však čo dali, z toho sa varí. Zješ to s kúskom<br />
chleba a keď ti lyžica naprázdno klepoce<br />
0 dno misy, iba vtedy zbadáš, že by si aj jesť<br />
mal, ale miesto toho oblizuješ lyžicu, zapálíš<br />
si a ideš k vodovodu umyť si misu. To je ako<br />
druhý chod nedeľného obeda miesto obvyklého<br />
rezňa. No nič to, utešujeme sa tým, že<br />
nás čaká v budúcnosti ešte čosi omnoho horšieho.<br />
Otempora, o mores! 42<br />
Boli sme radi, že jeden deň opäť pominul<br />
a že sen nás ukolíše v nevedomosť,<br />
ktorá je teraz najsladšia. Večer nám spestril<br />
náš kamarát por. Jano Okáľ, referent MŠA-<br />
NO, 43 svojou básňou, v ktorej zachytil našu<br />
súčasnú neblahú situáciu.<br />
Dobre som sa vyspal. Väčšina dňa prešla<br />
ako včera. Z nášho zajatia nám i to bolo<br />
vzácne, keď sme smeli na dvore sa zdržovať.<br />
Behom dňa sme dostali zprávu, že ideme<br />
ďalej. Bolo zrejmé, že nás odvezú do Ríše,<br />
dokonca do Viedne, len sme sa toho hrozne<br />
báli, že nám zaplombujú vagóny a povezieme<br />
sa tak, ako sme to boli raz videli v Prešove<br />
na malej stanici. Vtedy sme sa zhrozili a teraz<br />
sme, keď nie v tej istej, tak veľmi podobnej<br />
situácii. Pred večerom došiel Sonderführer<br />
z Prešova. A naozaj. Malé nákladné<br />
auto plné balíkov. Vyvolávali mená, no ja som<br />
ani nečakal. Ostala na zemi mimo balíkov<br />
1 jedna debna. Predpokladali sme, že je to<br />
dar prešovských občanov. Rozbalili sme ju,<br />
a tu veru ešte ďalšie balíky a samom vrchu<br />
moje meno na jednom. To naša domáca<br />
posiela nám prádlo, ktoré ostalo u nej. Je<br />
vyprané, ale nehladené - nevadí. Přibalila<br />
i drobnosti kamarátov z našej trojice, ba i 2<br />
fľaše vína z tých 5, ktoré som bol pred obedom<br />
dňa nášho zajatia kúpil, že si reku u Mázikov<br />
urobíme zase menšiu žraničku. Došly<br />
i rôzne drobnosti medzi nimi i knihy od občanov<br />
mesta Prešova, ktorých vyzval iste Mestský<br />
úrad, aby prispeli pre nás - úbožiakov.<br />
Aj naša pani domáca sa len takto musela<br />
dozvedieť o nás. Napísali sme jej spoločný<br />
list s poďakovaním, že sa o nás tak matersky<br />
starala. Dúfame, že i naše ostatné listy odišli,<br />
veď ich mal podať Sonderführer. No, a urobil<br />
by som chybu, keby som zabudol pripomenúť,<br />
že medzi balíkmi poslali nám a našim<br />
i nejakú tú fľašu. Veru dobre padne v taký<br />
39 Vojenský spravodajca.<br />
40 „Páni, dôstojníci - boľševizmus to je hlad, slzy, väzenie, smrť."<br />
41 Generál.<br />
42 Ó časy, ó mravy!<br />
43 Ján Okáľ (1915-1990) bol v čase SR mladým novinárom a básnikom, zamestnancom MNO. Okrem svojich básnických<br />
zbierok (Ľúbosť, Nedožité chvíle, Nehnem sa) sa stal tiež ako autor niekoľkých veľmi zaujímavých článkov či kníh<br />
reportážneho charakteru ešte z územia bývalého ZSSR (najmä OKÁĽ, J.: Kultúrne pomery v SSSR. Bratislava<br />
1941).<br />
Change language