Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
PAMAT<br />
NÁRODA<br />
Štúdie<br />
ktorý za niekoľko rokov „funkcionárčenia"<br />
nadobudol obrovský majetok.<br />
Jozef Bányai sa narodil 17. decembra<br />
1907 v netradičnom prostredí pre budúceho<br />
gardistu - v Budapešti. Jeho štúdiá sú však<br />
späté nie s rodným Maďarskom, ale s Bratislavou,<br />
kde v roku 1925 ukončil gymnaziálne<br />
štúdiá. Vzorom pre mladého Jozefa bol najmä<br />
otec, povolaním železničný úradník, ktorý sa<br />
stal neskôr riaditeľom Bratislavského prístavu<br />
Podľa známych bol otec „mužom<br />
vzdelaným,<br />
neobyčajne charakterným, vymáhajúcim<br />
si vážnosť a úctu v každom, s kým prišiel<br />
do styku" 3 Práve jeho čistý charakter a matkina<br />
láskavosť mali prispieť k tomu, že rodičia<br />
pre deti pripravili „najvyššístupeň<br />
spoločenského<br />
postavenia, odkiaľ mohli ovplyvňovať<br />
slovenské dianie" 4 Jozef skutočne šiel<br />
za svojím cieľom a v roku 1931 úspešne promoval<br />
na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského,<br />
V najbližších rokoch sa z neho stal vynikajúci<br />
odborník, jeden z „nestorov slovenske<br />
medicíny". 5 Jeho kariéra bola pozoruhodná.<br />
Napriek relatívne mladému veku sa hneď po<br />
promóciách uchytil v odbore a nastúpil na bratislavskú<br />
Othorhinolaryngologickú (ORL) kliniku.<br />
V kruhu mladých medicínskych nadšencov,<br />
ktorí spolu s ním pôsobili na klinike, sa<br />
nevyhraňovala len Bányaiova odborná stránka,<br />
ale aj jeho osobnosť. Ako slovenský intelektuál<br />
a národovec (ako sa neskôr vyznával) s vrelým<br />
vzťahom k Slovensku si nemohol nevšimnúť<br />
problémy prehnaného čechoslovakizmu, ktorý<br />
bol už koncom 30. rokov 20. storočia zažitý.<br />
Mladá generácia, odchovaná českými profesormi,<br />
napospol vo vlastnom štáte nenachádzala<br />
uplatnenie, kedže viacerí Česi sa ani po<br />
splnení svojich úloh so slovenským prostredím<br />
nedokázali rozlúčiť. Mnohíslovenskímladíeitak<br />
zákonite nachádzali útechu v autonomistickom<br />
hnutí, reprezentovanom najmä HSI1S. MUDr.<br />
Bányai patril medzi nich.<br />
Hoci bol mladý Jozef jedným z najperspektívnejších<br />
bratislavských lekárov,<br />
zmena, ktorá sa na Slovensku udiala po 6.<br />
októbri 1938, nasmerovala jeho život o pár<br />
kilometrov východnejšie - do nie veľmi vzdialenej<br />
Trnavy, ktorá sa po Viedenskej arbitráži<br />
stala druhým najväčším<br />
slovenským mestom.<br />
6 Vzostup jeho<br />
politického<br />
angažovania<br />
priamo súvisel<br />
so vzrastom moci<br />
Hlinkovej gardy, ktorá<br />
po vzniku autonómne. 1<br />
Slovenskej krajiny na<br />
seba preberala rozličné<br />
funkcie a stala<br />
sa neprehliadnuteľnou<br />
silou s perspektívnou<br />
budúcnosťou na politickej<br />
scéne. Na upevnenie<br />
svojho mena<br />
a<br />
akceptovateľnosť<br />
v očiach verejnosti sa<br />
veliteľmi novotvoriacej<br />
sa organizácie stávali<br />
aj viacerí intelektuáli.<br />
Medzi oslovenými<br />
bol aj Jozef<br />
Bányai,<br />
ktorému bola ponúknutá funkcia oblastného<br />
Propagačný plagát HG.<br />
veliteľa HG v Trnave. 7 Podľa známych údajne Zdroj: Gardista<br />
často zdôrazňoval, že jeho funkcia oblastného<br />
(neskôr župného) veliteľa bola len<br />
okrasnou a v skutočnosti v HG takmer nijakú<br />
prácu nevykonával. Archívne dokumenty mu<br />
však (najmä čo sa týka „predsalzburského"<br />
obdobia) jednoznačne nedávajú za pravdu.<br />
Za jeho odchodom do Bratislavy však<br />
mohli byť aj iné pohnútky. Jeho bratislavské<br />
pôsobenie bolo okrem iného poznačené veľkou<br />
odbornou rivalitou s kolegami, medzi ktorých<br />
patril aj neskorší minister Sivák. Podobne<br />
ako on si robil nádej na miesto vedúceho kliniky<br />
a Bányai vidiac, že svojím politickým<br />
angažovaním by mal Sivák väčšie možnosti<br />
miesto získať, rozhodol sa aj on pre politickú<br />
dráhu. 8 Hlinková garda ako vzmáhajúca<br />
sa organizácia s obrovskou perspektívou<br />
sa zdala byť vhodným miestom na splnenie<br />
predsavzatí získať kontakty, politické renomé<br />
a možnosť aktívne zasiahnuť do svojho osudu.<br />
Keď sa tieto predpoklady skĺbili s Bányaiovým<br />
vzťahom k snahe o ovplyvňovanie slovenského<br />
politického diania a vrodeným politic-<br />
3 VENCEL P. - ZÍSKA, K. - MORAVEC, R.: Docent MUDr. Jozef Bányai-Utrata, jeden z nestorov slovenskej medicíny, in: PAVLÍKOVA, Ľ.<br />
- BENIAK, M. (zost.): História medicíny, farmácie a veterinárnej medicíny v kontexte vývoja európskej vedy 20. storočia. Bratislava<br />
2000, s. 86.<br />
4 Tamže.<br />
5 Takto nazval Jozefa Bányaia jeho priateľ, MUDr. Pavol Vencel.<br />
6 Po Viedenskej arbitráži pripadli viaceré veľké mestá, ako napr. Košice... Maďarsku. Pozri Územie a obyvateľstvo Slovenskej republiky<br />
a Prehľad obcí a okresov odstúpených Nemecku, Maďarsku a Poľsku. Bratislava 1939, s. 41. Porovnateľný Prešov mal na základe<br />
neskoršieho sčítania z roku 1940 menej obyvateľov ako Trnava.<br />
7 V prvých mesiacoch bol oblastným veliteľom HG Dr. Ferdinand Čimo. Trnavské noviny, 11. 12. 1938, s. 3.<br />
8 Rozhovor s MUDr. Vencelom. Osobný archív autora.<br />
( )
Change language