Pamäť národa 02/2009 - Ústav pamäti národa

PAMÄŤ
NÁRODA
Štúdie
strany mal byť roľník („musíme ho
popularizovať"),
v miestnych organizáciách strany sa
mal výrazne zvýšiť počet členov - roľníkov,
veľkú príležitosť videli niektorí aj v reorganizácii
národných výborov, kam strana mala
dosadiť „súdruhov roľníkov" a pod. 20 Víťazstvo
DS však prinieslo zmenu v národných
výboroch aj roľníckych komisiách v prospech
úspešnejšej strany.
Dlhodobá snaha komunistov o oslabenie
pozícií svojho politického súpera sa „úspešne"
zavŕšila počas vládnej krízy, vyvolanej KSS na
jeseň v roku 1947. Komunistická strana sa vo
funkcii povereníka síce zbavila M. Kvetka, no
na jeho miesto nastúpil iný predstaviteľ DS -
Jozef Styk. Vzápätí nasledovalo prijatie problematickej
poslednej novely nariadenia č.104/
1945 Zb. n. SNR (nar. č. 89/ 1947 Zb. n.
SNR), ktorá rozširovala konfiškácie aj na
majetok, ktorý Nemci, Maďari a kolaboranti
scudzili po 29. septembri 1938, ale patril osobám,
vo vlastníctve ktorých by inak konfiškácii
nepodliehal. 21 Miesto povereníka pôdohospodárstva
získali komunisti v osobe M, Falfana
22 až po februárovom prevrate v roku 1948.
Takmer súčasne s tým bol predložený plán na
urýchlené dokončenie prvej etapy pozemkovej
reformy. Jej výsledkom na Slovensku bola
v konečnom dôsledku konfiškácia 567 933,
36 ha pôdy (z toho 291 702, 36 ha pôdy poľnohospodárskej).
K najväčším konfiškáciám
pritom došlo v oblastiach s nemeckým a maďarským
obyvateľstvom, čo bolo vzhľadom na
zameranie reformy pochopiteľné. 23
Priebeh pozemkovej reformy
v českých krajinách
Sčasti odlišne sa vyvíjala situácia mimo
územia Slovenska. Tu „usmerňovalo" roľníctvo
predovšetkým komunistické ministerstvo
pôdohospodárstva, 24 ktoré už 10. mája 1945
vydalo Smernice pre národné výbory o najnutnejších
opatreniach v poľnohospodárstve.
Obsahovali okrem iného výzvu roľníkom, domkárom
a poľnohospodárskym robotníkom,
aby nečakali na príslušné zákony, a aby spolu
s národnými výbormi prevzali moc v českých
dedinách a vládu nad českou pôdou do
vlastných rúk. Súčasne sa mali zriaďovať roľnícke
komisie, preberajúce spolu s národnými
výbormi pod svoju ochranu poľnohospodársky
majetok podliehajúci konfiškácii. 25 Príslušné
dekréty prezidenta republiky o prvej
etape pozemkovej reformy nasledovali vzápätí.
Išlo o dekrét č. 5/1945 Zb. z 19. mája o neplatnosti
niektorých majetkovoprávnych úkonov
z obdobia neslobody a o národnej správe
majetkových hodnôt Nemcov, Maďarov, zradcov
a kolaborantov a niektorých
organizácií
a ústavov. Vzťahoval sa výlučne na české
územie a anuloval vynútené pozemkové prevody
realizované za okupácie v rámci arizácie
a vyvlastňovania českých
poľnohospodárov
pre zamýšľanú nemeckú kolonizáciu. Dekrét
č. 12 z 21. júna 1945 o konfiškácii a urýchlenom
rozdelení poľnohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
českého a slovenského národa, ktorý sa
tiež nevzťahoval na slovenskú pôdu, s okamžitou
platnosťou konfiškoval bez náhrady majetok
všetkých osôb nemeckej a maďarskej
národnosti bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť,
„zradcov a nepriateľov republiky" akejkoľvek
národnosti a štátnej príslušnosti (ak
nepriateľstvo prejavili v období krízy a vojny
v rokoch 1938 až 1945) a majetok akciových
a iných spoločností, ktoré slúžili fašistickým
a nacistickým účelom. 26 V znení dekrétov,
ako aj nariadení SNR sa tak zreteľne ukázala
nedemokratická povaha režimu, otvorene
uplatňujúceho princíp kolektívnej viny.
V súvislosti s aplikovaním prezidentských
dekrétov č. 5, 12, 28 a 108 27 došlo k sporom
v otázke ich uplatnenia na pôdu, ktorá
patrila cirkvi, resp. nemeckým a na Sloven-
20 Tamže. V auguste 1948 boli napr. oblastné organizácie strany na východnom Slovensku poverené vypracovať presný plán práce medzi
roľníctvom, pričom hlavným cieľom ich politickej činnosti malo byť získanie roľníckeho obyvateľstva a rozšírenie vplyvu strany na vidieku.
SNA, f. ÚV KSS Sekretariát, šk. 1. Zápis o východoslovenskej porade na sekretariáte ÚV KSS 2. 8. 1946.
21 Ústrednú úlohu v tomto procese mali zohrávať konfiškačné komisie, ktorých činnosť bola predĺžená do 30. 6. 1948. Zbierka nariadení
Slovenskej národnej rady, roč. 1947, nariadenie č. 89/1947 Zb. n. SNR.
22 V krátkom období po prevrate v roku 1948 vykonával funkciu povereníka pôdohospodárstva dočasne aj G. Husák. V prípade M. Falťana
je zaujímavé, že v rámci sebakritiky, ktorú v roku 1951 adresoval Predsedníctvu ÚV KSS, označil svojho otca, vlastniaceho 14 ha pôdy.
za kulaka. SNA, f. ÚV KSS GT, šk. 2119.
23 RYCHLÍK, J.: Pozemková reforma na Slovensku v rokoch 1945-1950, s. 402.
24 Vo funkcii ministra pôdohospodárstva pôsobil J. Ďuriš.
25 JECH, K.: Prebudená dedina. Bratislava 1963, s. 37-43.
26 Vzhľadom na to, že dekrét č. 12 mal vo viacerých smeroch len rámcový charakter, predovšetkým pokiaľ išlo o přídělové konanie a platenie
náhrad, nasledoval 20. 7. 1945 dekrét č. 28 o osídlení poľnohospodárskej pôdy Nemcov, Maďarov a iných nepriateľov štátu českými,
slovenskými a inými slovanskými poľnohospodármi. Sbírka zákonů a nařízení státu československého, roč. 1945. Dekrét prezidenta
republiky č. 12 a č. 28. Bližšie pozri RYCHLÍK, J.: Pozemková reforma v českých zemích v letech 1945-1948, s. 8-13.
27 Dekrét prezidenta republiky č. 108 o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy z 25. 10. 1945.