Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Obete<br />
PAMÄŤ<br />
NÁRODA<br />
búk a fotoaparát, čo som skutočne nepotreboval.<br />
A naša starostlivá „mama" přibalila pre nás<br />
troch i ovocie, salám, chlieb, ba i soľ. Teraz<br />
som už bol spokojný - ale v duši cítil som sa<br />
tak tupo, tak poľutovaniahodný som sa cítil.<br />
Odpoludnia to pokračovalo obdobne Pani<br />
Hrebenárová aj s Irčou nás obdarovali salámom<br />
a borovičkou.<br />
Dobrí ľudia ! Nikdy vám to nezabudneme!<br />
36<br />
Behom dňa shromáždil nás náčelník<br />
štábu pplk. gšt. Lavotha 37 a oznámil nám<br />
v krátkosti príčinu nášho odzbrojenia, ktorá<br />
podľa jeho podania väzí v tom, že 1. divízia<br />
bola prichystaná napadnúť nem, armádu od<br />
chrbta a mužstvo sa rozprchlo po horách,<br />
veliteľ 2. divízie vraj nesloží zbraň, kým nedostane<br />
rozkaz od vlády. Slovom shodení parašutisti<br />
a správanie sa našej armády sa považujú<br />
za príčinu toho, že slovenská armáda<br />
prestala existovať ako taká a všetci príslušníci<br />
poľnej armády sú internovaní. Sám Lavotha<br />
nám oznámil, že ho cez noc traja ozbrojení<br />
strážnici v osobitnej miestnosti strážili a gen.<br />
Malár že bol v Užhorode 38 a nevie sa viac<br />
o ňom. Pred večerom nám oznámili, že zajtra<br />
pôjdeme preč. Všetko sme si pobalili a prichystali<br />
sme sa na odchod do neznáma.<br />
2. september, sobota<br />
Budíček bol o 1 /2 6 h. Po raňajkách nás<br />
vyvádzali po 20 do prichystaných nákl. aut.<br />
Ideme za doprovodu ozbrojených strážnych<br />
s batohami na chrbtoch, nastúpime do auta.<br />
Zle sa nám sedí a preto prestupujeme do<br />
iného auta s lavičkami. Za chvíľu sa pohne<br />
kolona. Opúšťame kasárne, pred ktorými je<br />
veľký zástup civilov a najmä žien. Že tu bol<br />
plač, netreba pripomínať. Výkriky manželiek.<br />
Sedel som dosť hlboko v aute, nuž nevedel<br />
som nikoho rozoznať, iba množstvo hláv<br />
a hromadný výkrik. Zatmilo sa nám v očiach<br />
a ruky sa ešte pevnejšie sovreli v päsť, keď<br />
sa na toto divadlo naši strážnici smiali, najmä<br />
ten na kraji stým zlatým zubom. Odporný !<br />
Opúšťame náš milý Prešov. Ideme na<br />
juh. To budú iste Košice. Pred nami rysujú sa<br />
veže Prešova, ideme stále ďalej cez dediny.<br />
(V jednej istá starenka zalamuje rukami, lebo<br />
vie, o čo ide). My mlčíme a konštatujeme<br />
tvrdú skutočnosť, V každom z nás iste tie isté<br />
myšlienky vznikajú. Pozeráme meravým zrakom<br />
na miznúcu cestu. Monotónne hučanie<br />
auta prerušuje rozhovor našich dvoch nie<br />
priam príjemných kamarátov, ktorí ukazujú<br />
svoje vedomosti z nemčiny a veľmi úctivo sa<br />
shovárajú s našimi strážcami, vyzerá to veľmi<br />
smiešne zväčšovať svoje poníženie ešte tým,<br />
že sa slov. dôstojník úctivo a ponížene shovára<br />
s obyčajnými nem. vojakmi, ktorým pripadla<br />
úloha strážiť nás, aby sme z auta nepovyskakovali.<br />
Vzbudilo to zrejme pohoršenie<br />
medzi nami a už sa cedia pomedzi zubami<br />
poznámky: „Prestaňte tam". „Ukazujú, že<br />
vedia nemecky", „Myslia si, že nás pustia".<br />
Po polhodinovej jazde zanechali sme Slovensko<br />
a prekračujeme hranice. O chvíľku<br />
sme v Košiciach. Ideme popri stanici a bočnými<br />
ulicami nás kamsi vezú. Zastaneme<br />
v akejsi neznámej ulici, kde sosadáme z aut<br />
a už aj smerujeme v neurovnaných trojstupoch<br />
do akéhosi dvora. Bola to synagoga,<br />
kde nás ubytovali. Čuj, svete, v kostole<br />
spať. Nejde nám to do hlavy. A skutočne<br />
! Krásna priestranná synagoga s veľkou<br />
kopulou a mozaikovými oblokmi. Obsadili<br />
sme si miesto na chóre. Ubytovanie bolo<br />
veľmi pohodlné. Železné postele s matracmi,<br />
ktoré svedčia o niekdajšom dobrobyte<br />
košických Židov. Ale predsa - kostol!<br />
No, nič - vojna je. Každý z nás sa pohodlne<br />
usalašil, poumýval a najedol, lebo boli<br />
ešte zásoby z Prešova. Čas sme trávili debatami,<br />
prechádzkou a opaľovaním sa na neveľkom<br />
dvore. Stráž žandárska stála s puškami<br />
napriahnutými na streh. No nemožný pocit.<br />
Nedalo sa na to dívať, ako revú na nás otvory<br />
hlavní nielen z kútov dvora, ale ešte i z dvoch<br />
terás, ktoré boli na dvoch koncoch kostola.<br />
O chvíľu však vidíme, že naša stráž už stojí<br />
riadne, ako sa patrí, so zbraňou na remeň i.<br />
Museli asi dostať rozkaz od svojho veliteľa ,<br />
veď z nášho, povedal by som „Baránčieho<br />
správania sa" museli vybadať, že sme nevinní<br />
a že sme sa do tejto situácie dostali ako Pilát<br />
do Creda. Pred večerom sme sa shromáždili,<br />
aby nám náš najvyšší predstavený plk. spoj.<br />
Ján Morvic referoval o našej situácii. Sme<br />
internovaní, ale neprestali sme byť vojakmi.<br />
Musíme sa vojensky chovať a predstavených<br />
poslúchať ako v regulérnej armáde. Čakáme<br />
na ďalšie.<br />
Nemci nás zásobujú, ba boli tak ochotní<br />
a pridelili nám z našich vojakov niekoľko<br />
36 Veľkým písmom v origináli.<br />
37 Podplukovník Ladislav Lavotha stál z hľadiska odboja na opačnej platforme, na strane ľudáckeho režimu. JABLONICKÝ,<br />
J.: Zlyhanie Malárovej armády v Karpatoch. In: Samizdat o odboji. Bratislava 2004, s. 400.<br />
38 Zmienka o Malárovej „návšteve" v Užhorode bola samozrejme výmyslom.<br />
Change language