Pamäť národa 02/2009 - Ústav pamäti národa

PAMÄŤ
NÁRODA
Obete
som si 200 Ks. Dali sme si víno a terkelicu.
I do fliaš sme nabrali - reku na cestu. Ba čo
viac. Práve doniesli na pult čerstvé škvarkové
pagáče. Boly pohádkové. 60 fil. 55 za kus. Je
zrejmé, že alkohol zahnal chmurné myšlienky
a rozviazal nám jazyky. Aj nemeckí strážni mali
pod čapicou. Dobrá nálada trvala i vo vagone.
Lajo sa prikmotril k nám a dal si spievať slovenské
piesničky, ktoré on kedysi učil v Mur.
Dl. Lúke. Takto v nálade ani sme nespozorovali
ako sme cez Perbete 56 dostaly do Nových
Zámkov.
ÉRSEKÚJVÁR. 57
Šlo sa fasovať. Takmer
každý sa ponáhľal na stanicu, lebo sme cítili
ešte pengöviky vo vačku a dúfali sme, že zase
voľačo oblizneme. Tak sa i stalo. Dostali sme
veľmi dobré víno - „csemegebor"... Bolo aj
drahé - 9 P. 58 za 1 I. Stretli sme sa i so Slovákmi
z okolia, ktorým veľmi dobre padlo, že
sa s nami stretli. Podarený bol istý „mozdonyvezetö"
59 z Pešti. Mal už viac než dosť. Kým
sme sa vrátili, náš transport bol už odtiahnutý
celkom na bočnú koľaj pri skladišti, takže
sme ho dlhšie hľadali. Samozrejme, že sa trojica
držala spolu. Pred večerom nás shromáždil
plukovník na nástup. Hovoril nám o chovaní
sa počas cesty. (Stalo sa totiž, že pod vlivom
alkoholu sa i vyfliaskali). Odchod sme mali
avizovaný okolo polnoci a preto sme si ľahli do
svojich zaprášených brlohov.
9. september, sobota
Ktorýsi ranostaj otvoril dvere. Mohutné
dvere vagóna zobudily nás svojím hrmotom.
Vychádzajúce slnko nás príjemne
pozdravilo
svojimi lúčami. Všetci sme sa nahrnuli
ku dverám vagonu a dívali sme sa na bašty
komárňanskej pevnosti. Ani sme nevedel, že
to Komárno je tak veľké a pekné. Zastali sme
na akomsi prednádraží, kde sme sa umyli
pod napájadlom pre rušne. Neďaleko bol
akýsi voz s dyňami, nuž kúpil som jednu pre
desiatku. Za chvíľu sme šli ďalej. Cesta bola
krásna. Ideme z býv. južného Slovenska, z
ľavého brehu Dunaja na pravý. Trať sa zatáča
vo veľkom oblúku. V pozadí mohutný most
a tá utešená zlatostrieborná hladina Dunaja.
Už sme na moste. Vlak pomaly ide. Oblúk
za oblúkom uniká a my sa dívame z výšky
do mohutného toku tohto Otca -
Dunaja.
Tichosť zavládla vo vagone. Zmocnila sa nás
akási posvätná úcta voči mohutnosti a sile,
ktorá sa lenivo plazila kľudnou hladinou tohto
veľtoku.
Opakujem si v duchu: „Milujem
vodu - veľkú, mohutnú vodu!" Došli sme
do stanice vlastného maď. Komárna, kde sa
pyšne vypína nápis:
KOMÁROM NY. P.U 60
Stanica veľká a priestranná. Kúpili sme
si čokoládu. Bola drahá a zlá - vojnová, ako
mnoho iných vecí.
Nečakali sme mnoho. Vlak sa pohol
nezvyčajnou rýchlosťou, ktorá sa čím ďalej
tým viac stupňovala. Ihneď sme zistili príčinu
tejto rýchlosti. To ideme po elektrickej dráhe.
Takto sme raz dva došli cez Ács, Nagyszenti-János
a Gyôrszentivány, do mesta GYÖR.
Tu bývala kedysi moja teta Juliska néni a naša
sympatická sesternica Bözsi. Stanica veľká.
Na periferiach samý komín. Priemyselné
mesto. Nepočkáme tu dlho, ale prášime
zase šialenou rýchlosťou ďalej. Vieme, že
po rakúske hranice nemáme ďaleko. Ideme
cez stanice: Ottevény, Lébény-Mosonszentmiklós.
Tu sme dlhšie stáli a obdivovali sme
elektrický rušeň. Je to veľmi úsporné, hoc:
vystavanie elektrického vedenia je veľmi
nákladné. Nákladné, avšak trvalé, praktické,
rýchle. Tak vraj majú vyzerať budúce
elektrické trate. A najmä u nás na Slovensku
by sa to veľmi uplatnilo, keď máme v našich
vodách toľko energie. V cestovaní
pokračujeme
ďalej cez Horvátkimle a Magyaróvár
až sem dorazili do poslednej maďarské;
stanice HEGYESHALOM. Tu končí aj elektrická
trať. Stojíme zase dlho. Niekoľkí odišli
do staničnej reštaurácie, kde sa boli rozlúčiť
s maďarským vínom. Do večera sme bolí
tu. Prechádzali sme sa medzi koľajnicami.
Akýsi neopísateľný pocit sa nás zmocňoval.
Vedeli sme s určitosťou, že nám tak
dobre nebude ako doma. Blížili sme sa do
cieľa do Brucku. i toto vedomie vzbudzovalo
v nás iný pocit, totiž, že budeme radi,
keď sa dostaneme konečne do cieľa. Hovorím
bol to konglomerát pocitov, ktoré bolí
tak zmiešané, že ich nebolo možné presnejšie
vymedziť. Bola tu ľútosť, že opúšťame
maďarské územie. Počasie nám prialo,
proviant bol dobrý, sem-tam tá dyňa spestrila
stravu. Domov bol veľmi ďaleko, takže
neprichádzal do úvahy. A pred nami neistá
budúcnosť. Boli sme už aj unavení. Debatovať
sa nechcelo. Ľahli sme si.
55 Fillerov, halierov. Drobné peniaze v období, keď bolo maďarskou menou pengö /1927-1945/.
56 Pribeta, za maďarskej okupácie Perbete.
57 Maďarský názov Nových Zámkov.
58 Pengö.
59 Rušňovodič.
60 Nyugati pályaudvar - železničná stanica západ.