Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
PAMÄŤ<br />
NÁRODA<br />
Štúdie<br />
slovenských záujmov, ktoré garde plynuli<br />
z jej (z pohľadu gardistov) podstaty strážcov<br />
slovenských životov a majetku, neuvedomovali<br />
si však, že majú konať len službu z poverenia<br />
nadradených orgánov a že im nepatria<br />
právomoci orgánov štátnej správy. Niekedy<br />
sice konali s presvedčením o dobrých<br />
úmysloch, svojou činnosťou však podkopávali<br />
základy právneho štátu postavené okrem<br />
iného aj na fungovaní bezpečnostných zložiek<br />
štátneho aparátu, ktorým gardisti veľmi<br />
často zasahovali do ich práce. 17 O to viac,<br />
že svojvoľné gardistické akcie boli namierené<br />
často proti Čechom, ktorí práve v armáde<br />
a v četníckom zbore tvorili veľké percento<br />
zamestnancov.<br />
Bányai v súlade s duchom doby, v ktorej<br />
mnoho Slovákov malo na základe skúseností<br />
s vypätým čechoslovakizmom k Čechom<br />
negatívny vzťah, prezentoval svoje protičeské<br />
názory ako vo verejnom, tak i v súkromnom<br />
živote. Bol známy tým, že si z Čechov rád<br />
„uťahoval". Podľa neskoršieho udania členov<br />
Demokratickej strany bol „neúprosným<br />
nepriateľom ČSR, čo dal konkrétne najavo<br />
pri každej príležitosti", 18 Jeho obľúbenou<br />
činnosťou boli poľovačky, na ktoré často<br />
chodieval s miestnymi nemeckými predstaviteľmi.<br />
Bol totiž bohém a rád si užíval v spoločnosti<br />
priateľov, či už pri víne alebo pri<br />
poľovačke. Keď zacielil na zajaca, údajne<br />
sprevádzal výstrel slovami: „Hraďme Čecha<br />
Beneša, ako uteká, bác, už leží". 19 Svoju<br />
nenávisť k Čechom vyvažoval primár trnavskej<br />
štátnej nemocnice priateľstvom s miestnymi<br />
Nemcami. Jeho náklonnosť ku germánskej<br />
kultúre mala aj rodinné korene. Jeho<br />
stará mama bola totiž pôvodom Nemka, čo<br />
Jozef Bányai vonkoncom neskrýval a hneď<br />
po svojom príchode do Trnavy rozvinul<br />
s miestnou nemeckou komunitou plodnú spoluprácu.<br />
Stal sa zakladajúcim členom a predsedom<br />
Slovensko-nemeckej spoločnosti,<br />
inštitúcie, ktorá na lokálnej trnavskej úrovni<br />
pôsobila najmä v oblasti kultúry, resp. organizovania<br />
stretnutí, premietaní filmov a prednášok.<br />
Dôkazom o jeho vzťahu k Nemecku je aj<br />
článok „Ďalší rozhovor o Nemecku", ktorý bol<br />
uverejnený v miestnych novinách v septembri<br />
1939, Jozef Bányai v ňom opisoval svoje<br />
zážitky z cesty po Ríši a nadchýnal sa úrovňou<br />
nemeckej spoločnosti a politiky. Podľa<br />
jeho slov na neho zapôsobila najmä fanatická<br />
viera nemeckého národa vo svojho vodcu:<br />
„Zbadal som, že keď nevedel niektorý<br />
menej vzdelaný človek odôvodniť svoje<br />
konanie, povedal mi, tak to chce vodca,<br />
pretože tak je to dobre. Nik tam nefilozofuje<br />
zbytočne." 20 Je pritom zaujímavé, že už<br />
pod menom Útrata neskôr tieto slová popres<br />
s tým, že redakcia Trnavských novín si ich<br />
(podobne ako viaceré články, ktoré sa spájali<br />
s jeho menom) takmer úplne vymyslela.<br />
Hoci na retribučnom ľudovom súde potvrdil<br />
tieto slová aj jeden z redaktorov novín, je<br />
to však veľmi nepravdepodobné.<br />
Vymyslieť si<br />
obsah rozhovoru s vplyvným<br />
funkcionárom je<br />
v konkrétnej dobe prakticky<br />
nerealizovateľné,<br />
o to viac, že neexistuje<br />
nijaká zmienka o tom,<br />
že by sa na jeho vydanie<br />
Bányai sťažoval.<br />
V miestnej tlači sa<br />
objavili viaceré Bányaiove<br />
výroky, ktorými sa<br />
snažil poukázať na to, že<br />
Slovensko a Nemecko<br />
sú nielen duchovne, ale<br />
aj politicky a historicky<br />
spriaznené a zaviazané.<br />
Podelil sa v nich so svojimi<br />
poznatkami z rozhovorov<br />
s Nemcami, ktorí<br />
podľa neho pochopili<br />
nevyhnutnosť spolupráce oboch národov:<br />
„Redaktor istého vedúceho nemeckého<br />
časopisu mi povedal, že aj tu platí americká<br />
zásada „fifty-fifty", čiže napoly. Ten<br />
redaktor mi povedal: „V boji proti pražskej<br />
chamtivosti pomáhali ste vy nám a potom<br />
zase my vám. Teraz je ten istý stav.<br />
Vy Slováci potrebujete nás na 50% a my<br />
Nemci zasa potrebujeme Slovensko na<br />
50%. Podľa toho mohli by sme odpovedať,<br />
že sudetskí Nemci oslobodili sa za<br />
1 protižidovské j<br />
propagandy v Gardistovi.<br />
Zdroj: Gardista<br />
17 Z prekračovania právomocí gardistami v policajno-bezpečnostných otázkach v rokoch 1938-1939, avšak aj neskôr vyplynuli časté<br />
spory HG s armádou a četníkmi (žandármi), ktoré mali za následok zvýšenie nevraživosti medzi HG a konkurenčnými zložkami moci.<br />
Pozri napr. BAKA, I.: Spolupráca a vzťahy medzi Hlinkovou gardou a slovenskou armádou (1939-1941). In: Vojenská história, roč. 6,<br />
20<strong>02</strong>, č. 1.<br />
18 ŠA Bratislava, f. Ľudové súdy v bratislavskom kraji 1945-1948, OĽS Trnava, 348/46 Jozef Bányai. List MODS Trnava Povereníctvu<br />
SNR pre veci vnútorné z 19. 2. 1946.<br />
19 Tamže. Zápisnica o výsluchu svedka z 20. 12. 1946.<br />
20 Trnavské noviny, 3. 9. 1939, s. 1.<br />
< ľ >
Change language