Pamäť národa 02/2009 - Ústav pamäti národa

PAMÄŤ
NÁRODA
Štúdie
a stredným roľníkom, ako aj poľnohospodárskym
robotníkom. Prídelca bol za získanie
úplného vlastníctva povinný zaplatiť len nízky
poplatok neprevyšujúci hodnotu
priemernej
jednoročnej až dvojročnej žatvy, s možnosťou
splácať túto čiastku až do 15 rokov. 4
Priebeh pozemkovej reformy
na Slovensku
Povojnová pozemková reforma bola
na Slovensku v poradí už treťou. Predchádzala
jej nielen reforma z roku 1919, 5 ale aj
úprava vlastníckych vzťahov k pozemkovému
majetku z čias Slovenskej republiky v roku
1940, Ťaživá situácia roľníkov, spôsobená
pôdnou rozdrobenosťou a celkovou zaostalosťou,
ako aj problémy vyvolané stratou veľkej
časti ornej pôdy odstúpenej po Viedenskej
arbitráži Maďarsku, si prirodzene vyžadovali
riešenie, ktoré mala poskytnúť ďalšia
pozemková reforma. Očakávaný efekt však
nepriniesla, dotkla sa takmer výlučne židovských
majiteľov pôdy a v konečnom dôsledku
položila základ k ostrým sporom v povojnovom
období.®
Riešenie roľníckej otázky zamestnávalo
predstaviteľov KSS už v roku 1944. G. Husák
a neskorší povereník pôdohospodárstva
M. Falťan spočiatku zastávali myšlienku
okamžitého vytvárania výrobných
družstiev
a štátnych majetkov na veľkostatkárskej pôde,
svoj názor však čoskoro „zmenili" v duchu stanoviska
moskovského vedenia KSČ. Pri rozhovoroch
s Gottwaldom v Moskve vo februári
1945 už Husák súhlasil s konfiškáciou
a rozdelením statkárskej pôdy
bezzemkom
a malým roľníkom, teda s etapovitým riešením
agrárneho problému. Stanovisko moskovského
vedenia Husák po návrate tlmočil
vedeniu KSS v Košiciach.
Gottwaldove
pokyny strana následne uplatnila pri vypracovaní
nariadenia Predsedníctva Slovenskej
národnej rady (SNR) č. 4 z 27. februára 1945
o konfiškácii a rýchlom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov, ako
aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.
7 Podľa nariadenia sa s okamžitou platnosťou
konfiškoval bez náhrady pôdohospodársky
majetok osôb nemeckej národnosti, osôb
maďarskej národnosti v prípade, ak 1. novembra
1938 nemali československú štátnu príslušnosť
alebo ich majetok prevyšoval výmeru
50 ha, ako i majetok „zradcov a nepriateľov"
slovenského národa akejkoľvek
národnosti.
Pôda sa prideľovala uchádzačom za náhradu
vo výške výnosu jednej až dvoch priemerných
úrod. 8 Z komunistických radov však
stále zaznievalo volanie po rozšírení pozemkovej
reformy. Na zasadnutí širšieho vedenia
delegácie Ústredného výboru KSS (ÚV KSS)
pre východné Slovensko 12. mája 1945 sa
napr. požadovalo rozhodnutie ÚV, či a kedy
sa prikročí k druhej časti reformy, pretože
v tejto časti Slovenska bolo ešte množstvo
veľkostatkárskej pôdy nepodliehajúcej parcelácii.
Otázku bolo potrebné zodpovedať aj
kvôli tomu, či začať „organizovanie iniciatívy
zdola, od ľudu dychtiaceho po pôde". 9
Konfiškácie boli nariadením SNR č. 104/
1945 Zb. n. SNR z 23. augusta 1945, ale
predovšetkým jeho novelizáciou nariadením
č. 64/1946 Zb. z mája nasledujúceho
roka, rozšírené na všetku nemeckú a maďarskú
pôdu, okrem majetku osôb, ktoré sa
aktívne zúčastnili odboja. Ich pôdne vlastníctvo
súčasne nesmelo prevyšovať výmeru 50
ha. 10 Nariadenie Zboru povereníkov č. 129
4 Vo výnimočných prípadoch bolo možné poplatok dokonca odpustiť. KOVÁČ, A.: Košický vládny program. Bratislava 1977, s. 131.
5 Touto reformou bolo zabratých 1 407 162 ha pôdy, z toho rozparcelovaných bolo 686 000 ha (z čoho orná pôda tvorila približne polovicu).
Uspokojených bolo takmer 200 000 drobných roľníkov (získali 243 000 ha) a 525 tzv. zvyškárov, ktorí si rozdelili 132 000 ha pôdy.
RYCHLÍK, J.: Pozemková reforma na Slovensku v rokoch 1945-1950. Historický časopis, roč. 41, 1993, č. 4, s. 394.
6 Bližšie pozri BAUCH, V.: Sociálno-ekonomický vývoj slovenského poľnohospodárskeho obyvateľstva. Bratislava 1986. CAMBEL, S.:
Slovenské dedina (1938-1944). Bratislava 1996. KAMENEC, ľ: Po stopách tragédie. Bratislava 1991, s. 62-63. LIPSCHER, Ľ.: Židia
v slovenskom štáte 1939-1945. Banská Bystrica 1992, s. 50-51. RYCHLÍK, J.: Češi a Slováci ve 20. století. Československé vztahy
1945-1992. Bratislava 1998, s. 68. Slovenský zákonník, roč. 1941, nariadenie (nar.) č. 198/1941 SI. z.
7 CAMBEL, S.: Otázka dvoch polôh agrárnej revolúcie na Slovensku a v českých krajinách. In: KRATOCHVÍLOVÁ, Ž, (zost.): Československé
zemědělství očima historiků. Sympozium pořádané komisí pro agrární a rolnickou otázku v Československu po roce 1945, 23. a
května 1968 v Praze. Praha 1969, s. 10-16.
8 Nariadenie vymedzovalo aj podmienky, za akých mohla byť udelená výnimka a konkrétne určovalo výšku prídelu. 0 konfiškácii aj o výnimkách
rozhodovalo Predsedníctvo SNR na návrh Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Získaním pozemkového
prídelu mali napr. u maloroľníkov vzniknúť hospodárstva o výmere 8 ha ornej alebo 12 ha poľnohospodárskej pôdy, v prípade
väčších rodín 10, resp, 13 ha. Zbierka nariadení Slovenskej národnej rady, 1945, nariadenie č. 4/1945 Zb. n. SNR. Zaujímavo sa vyvinul
priebeh pozemkovej reformy na južnom Slovensku, kde došlo k zaberaniu pôdy českých a slovenských kolonistov ako pôdy maďarskej,
hoci sa ich majetok dostal do maďarských rúk až po ich vyhnaní. Bližšie pozri RYCHLÍK, J.: Češi a Slováci ve 20. století. Československé
vztahy 1945-1992, s. 65.
9 Slovenský národný archív Bratislava (SNA), fond (f.) P ÚV KSS, škatuľa (šk.) 789, archívna jednotka (a. j.) 8.
10 Realizácia nar. č. 64/1946 Zb. n. SNR spôsobila celý rad ťažkostí a protestov zo strany napr. amerických občanov či židovských vlastníkov,
ktorí sa pred vojnou hlásili k nemeckej alebo maďarskej národnosti. Zbierka nariadení Slovenskej národnej rady, 1946, nariadenie č.
64/1946 Zb. n. SNR. RYCHLÍK, J.: Pozemková reforma na Slovensku v rokoch 1945-1950, s. 400-401.
C I7 )