Pamäť národa 02/2009 - Ústav pamäti národa

PAMÄŤ
NÁRODA
Štúdie
Riešenie roľníckej otázky
na celoštátnej úrovni
Následne pristúpili komunisti k príprave
druhej fázy pozemkovej reformy, ktorá už
bola otvorene zameraná proti českým aj slovenským
veľkým vlastníkom pôdy a na rozdiel
od predchádzajúcej etapy sa mala vzťahovať
na územie celého Československa. Gottwaldov
vládny program, prednesený v júli 1946
pred ÚNZ, sa v bodoch ako zákon o poľnohospodárskej
dani, družstevníctve, poľovníctve
a komasácii zhodoval s programom
poľnohospodárskej komisie ÚV KSČ. Rovnaké
body odzneli v marci toho istého roka
aj na VIII. zjazde KSČ, kde napr. J. Nepomucký,
podpredseda Jednotného svazu českých
zemědělců (JSČZ) a neskorší minister
poľnohospodárstva vyhlásil: „Komunisti
nedotkli a nedotknú súkromného vlastníctva
pôdy poctivých roľníkov, ktorí na pôde
pracujú, ale budú ich vždycky proti každému
brániť." 35 V tom istom čase navyše
vypracovalo poľnohospodárske oddelenie
Ústredného výboru KSČ (ÚV KSČ) súbor
šiestich zákonov, osnovy ktorých predstavilo
ministerstvo pôdohospodárstva 24. septembra
1946 vláde. 36 Týkali sa už revízie prvej
sa
pozemkovej reformy, poľovníctva, zaknihovania
prídelov, technicko-hospodárskych
úprav pozemkov, 37 zabezpečenia poľnohospodárskeho
výrobného plánu, úpravy delenia
poľnohospodárskych podnikov a zamedzenia
drobenia pôdy, 38 vyhlásených v nasledujúcom
roku (4. apríla 1947) vo verejnom
prejave ministra J. Ďuriša v Hradci Králové,
podľa ktorého boli pomenované ako
Hradecký program. 39 Zásadnou bola skutočnosť,
že medzi pripravovanými roľníckymi
zákonmi sa na prvé miesto dostal návrh
zákona o spomínanej revízii, predpokladajúci
nútený výkup pôdy nad 50 ha a úplný výkup
u osôb, ktoré na pôde nepracovali, neboli
na nej existenčne závislé alebo ju získali so
„špekulačným úmyslom" (v zmysle zásady, že
pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú). Zvláštne
vyznievajú slová ministra, ktoré v Hradci Králové
vyslovil so zámerom objasniť, čo predkladané
návrhy údajne sledovali. „Aby
potom
po tomto konečnom usporiadaní vlastníctva
pôdy mohli naši roľníci už kľudne žiť
na tejto pôde. Ministerstvo pôdohospodárstva
trvá na tom, aby v práve
pripravovanej
novej ústave našej republiky bolo ústavne
zaručené vlastníctvo pôdy do 50 ha. Tým
skončí zneisťovanie, že chceme robiť kolchozy
a sovchozy.'" 10 Zásady Hradeckého
programu boli kľúčové aj pri tvorbe agrárneho
programu KSS pod názvom Akčný plán
KSS v roľníckej politike, schváleného Predsedníctvom
ÚV KSS 15. septembra 1947,
pričom jeho ústredným heslom bolo „KSS za
podporu súkromného roľníckeho podnikania"
41
35 NEPOMUCKÝ, J.: Výstavba naší osvobozené vesnice. Řeč poslance soudruha Josefa Nepomuckého, místopředsedy Jednotného svazu
českých zemědělců na VIII. sjezdu KSČ. Praha 1946, s. 10.
36 Návrhy schválilo Predsedníctvo ÚV a plénum ÚV KSČ. CAMBEL, S.: Slovenská agrárna otázka 1944-1948. Bratislava 1972, s. 323.
37 Tzv. sceľovací záklon.
38 Hradecký program. Praha 1947. RYCHLÍK, J.: Pozemková reforma v českých zemích v letech 1945-1948, s. 14.
39 Na presadenie návrhov v poľnohospodárskej politike podnikla komunistická strana na Slovensku celý rad krokov. Porady, schôdze,
rezolúcie, podpisové akcie, deputácie na PPPR, do ÚNS a generálne sekretariáty politických strán, boli len niektorými z nich. SNA, f. P
ÚV KSS, šk. 789, a. j. 7.
40 V súvislosti so sceľovacím zákonom Ďuriš povedal: „Aby sceľovanie mohlo byť čo najrýchlejšie a taktiež najlacnejšie, trvá ministerstvo
pôdohospodárstva na tom, aby bolo dobrovoľné." Hradecký program žiadal aj odstránenie disparity medzi poľnohospodárskou a priemyselnou
výrobou, reformovanie družstevníctva, reorganizáciu distribúcie, poskytovanie poľnohospodárskeho úveru, jednotnú poľnohospodársku
daň, zavedenie roľníckeho poistenia a i. Hradecký program, s. 6-8.
41 Program mal tri časti, venoval sa problému reštitúcií židovského majetku a zahŕňal viaceré požiadavky Hradeckého programu. SNA, í.
P ÚV KSS, šk. 789, a. j. 15. Bližšie pozri aj CAMBEL, S.: Slovenská agrárna otázka 1944-1948, s. 343-347. Vlastné agrárne programy
predstavili aj ostatné politické strany. Program sociálnych demokratov vychádzal z toho, že poľnohospodárska výroba spočíva
na individuálnom vlastníctve malého a stredného roľníka pri súčasnej existencii družstevnej svojpomoci a výrobného plánu. Podľa
návrhu zákona o výstavbe poľnohospodárstva v ČSR, ktorý táto strana podala, sa mali malé gazdovstvá doplniť na výmeru aspoň 4
ha, pri súčasnom obmedzení statkárskeho majetku do maximálnej výmery 50 ha. Revidovaný agrárny program strany, pochádzajúci
z roku 1947, zachovával nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva od 4 do 50 ha (resp. 150 ha), zároveň sa ale mala uplatniť zásada,
že pôda patrí tým, čo na nej pracujú. Čs. strana národnosocialistická (ČSNS) sformulovala svoj program v dokumente Roľnícky akčný
program Čs. strany národnosocialistickej z novembra 1947. Poľnohospodárskej výrobe pripisovala rovnaký význam ako priemyselnej,
súkromné vlastníctvo pôdy pokladala za nedotknuteľné, pričom po reforme poľnohospodárstva mali vyše 50% poľnohospodárskej
pôdy obrábať vlastníci 5 ha až 20 ha podnikov. Zvyšok by patril hospodárstvám s výmerou 20 ha až 50 ha. Vo svojom programe
o výrobných roľníckych družstvách vôbec neuvažovali. Agrárny program lidověj strany bol vyhlásený na slávnosti na Kunétickej
hore pri Pardubiciach v júni 1947. Zahŕňal viaceré požiadavky obsiahnuté v Hradeckom programe, bez požiadavky revízie prvej
pozemkovej reformy. Aj tu bolo zakotvené rešpektovanie zásady súkromného vlastníctva. Pozemková reforma mala smerovať k vytvoreniu
sebestačných „a nie k rozmnoženiu trpasličích hospodárstiev", pri dôraznom odmietaní kolektívnych foriem hospodárenia.
Družstevné vlastníctvo strana podporovala v prípade, ak nebude preferované pred súkromným vlastníctvom. Hospodársky program
Demokratickej strany bol uverejnený v máji 1947 a žiadal ukončenie revolučných zásahov v hospodárstve. Do volieb v roku 1946 išla
strana s požiadavkami na slobodu podnikania, existenciu potrebného súkromného vlastníctva a rešpektovanie všetkých občianskych