Pamäť národa 02/2009 - Ústav pamäti národa

Obete
PAMAT
NÁRODA
čas trochu alkoholu, aby zahnal trudné myšlienky.
Pod vlivom tohto elixíru večer sa skončil
celkom hlučno a za spevu*
5. september, utorok
Včas ráno sme sa pripravili na odchod.
Batožina nám bola odvezená na stanicu a my
sme sa v trojstupe poberali na stanicu. Po uliciach
Košíc. Ah, škoda to len spomínať. Na
stanici nás čakala súprava nákladných vozov.
Boly očíslované od 1 do 12. My sme obsadili
číslo 10. trojica sa drží spolu. Vyfasovala
sa cestovná dávka proviantu. Veľmi dobrý
chlieb, slanina a bravč. masť. Medzitým nás
odviezli na inú koľaj, kde sme dlhšie stáli. Prechádzali
sme sa popri vagónoch, nadviazali
sme styky s maď, vojakmi a civilmi, ktorí nás
obdarovali ovocím, ...????, 44 ba našiel sa i fešák
p. Kiss, krajčír, ktorý nás pohostil vínom,
takže sa nám okolostojacim dostalo po poháriku.
A takto ubehol čas veľmi rýchlo. Okolo
11. h. bol poplach, takže našu súpravu vytiahli
až na najbližšiu stanicu, odkiaľ sme pokračovali
v cestovaní. Tešíme sa nesmierne tomu,
že nám nechali otvorené vagóny.
A tu, vo vagóne nastal zase nový život.
Desiatka je to - najvyšší vagon z celej
súpravy a má polkruhovitú strechu..
DR - Oppeln - 11612
To je číslo vagónu, ktorý sa nám stal
novým domovom. Jeho obyvatelia, 12 svorní
chlapci, priateľsky sa delia o miesto. Sú to
menovite:
1. Npor. hosp. 45 v zál. Pavol Hudec, odb.
učiteľ, Tisovec
2. Por. hosp. v zál. Martin Krupa, riad. šk.,
Zem. VrbovokTrojica sa drží!
3. Por. hosp. v zál. František Kurek
4. Npor. pech. v zál. Ján Felix, riad. šk.,
Sucháň
5. Por. pech. v zál. Jozef Mladoň, riad. šk.,
Sása
6. Por. pech. v zál. Jozef Čižinský, notár,
Jablonica
7. Por. jazd. v zál. Štefan Matúš, učiteľ,
Pohořelá
8. Por. pech. v zál. Ján Kollárik, úradník,
Žilina
9. Por. psb. 46 Karol Šimun, akt. dôst., Podolinec
10. Dôst. zást. ašp. Belo Korent, úradník,
Hronec
11. Dôst. zást. ašp. Ján Lehotský, úradník,
Budča
12. Dôst. zást. ašp. Rudolf Bartoš, učiteľ,
Podolinec.
Cestujeme po území býv. ČSR cez stanice
Bárca 47 a Hernádcsány. 48 Tu sme dlho
stáli, keďže podľa ústneho podania musíme
čakať na nákladné vlaky idúce z Miškovca,
nakoľko tam len jedna koľaj je voľná -
ostatné vraj je všetko zbombardované. Tu
v Čani stretol sa Paľko so svojím býv. správcom
Majerčákom. Spomínali na časy, kedy
on tu pôsobil. Došla i jeho býv. žiačka -
ktorá nás obdarovala jablkami.
Medzitým
došlo a prešlo viac súprav nákladných vlakov.
Ideme pomalým tempom ďalej cez stanice:
Hidasnémeti, Forró -
Encs, Halmaj,
Szikszó. Tu nás pristihla noc. Zatiahli sme
dvere, rozbalili slamu, popravili sme si miesto
a odložili sme sa na zajtra.
6. september, streda
Ráno, ešte za tmy, zobudil nás hlas strážneho,
oznamujúceho nástup na kávu. Pretrel
som si oči, oprášil som sa od slamy,
vzal som poľné fľaše a šli sme cez koľajnice
ku výdajni, aké majú Nemci zriadené iste na
každej väčšej stanici. Členky nem. Červeného
kríža nám ponalievaly akýsi bylinný čaj
do nádob. Bolo to aspoň horúce, keď už
sladké nie.
Ešte stále neviem, čo je to za stanicu,
myslel som však, že to nemôže byť nič iného
ako Miškovec. Mal som pravdu. Kým sme
pri vydávaní čaju čakali a kým sme sa vracali
domov, do vagonov, rozbrieždilo sa natoľko,
že som prečítal nápis na stavädle:
MISKOLC Sz, P.U.
Prišla mi hneď na um cesta cez Miškovec,
keď som ako 13-ročný cestoval do Nyiregyházu.
Všetko povstávalo, prášily sa deky,
pofajčievali sme si a hneď sme sa šli umyť
k blízkej pumpe s nápisom: IVÓ VÍZ". 49 Veľmi
dobre padne osviežiť sa čerstvou vodou.
Čas rýchlo ubiehal. Ubikácie sme si dali do
poriadku - vysvitlo slniečko, začal sa ruch na
stanici. Šibovanie, vlaky chodia
hore-dolu.
* Zápisky v denníku zo 4. septembra v origináli chýbajú, (pozn. M. L.)
44 Nečitateľné slová v orig.
45 Nadporučík hospodárskej služby.
46 Poručík Pracovného sboru.
47 Barca, dnes miestna časť Košíc, za maďarskej okupácie 1938-1945 úradným názvom Barcza.
48 Čaňa, za maďarskej okupácie 1938-1945 úradným názvom Hernádcsány.
49 Pitná voda.
í 58>