Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
Pamäť národa 02/2009 - Ãstav pamäti národa
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
PAMÄŤ<br />
NÁRODA<br />
Štúdie<br />
prístupu k VC: nie všetci k nám prichádzajúci<br />
vízoví cudzinci z kapitalistických štátov<br />
sú naši nepriatelia, ale naopak, rozhodujúca<br />
väčšina, i cez rozdielne politické názory,<br />
neprichádza s nepriateľskými úmyslami". 90<br />
Napriek tomu, že tieto slová pôsobia takmer<br />
defetisticky, skutočnosť nebola až taká negatívna.<br />
ŠtB sa na prelome rokov 1963 a 1964<br />
dopracovala len tam, kde mala byť už v predchádzajúcom<br />
období. Namiesto celoplošnej<br />
kontroly, v rámci ktorej dochádzalo k zbytočnej<br />
kontrole bezvýznamných turistov, sa<br />
od tohto okamihu pristúpilo k systematickej<br />
kontrole „najnebezpečnejších" skupín VC.<br />
Išlo o osoby, u ktorých sa predpokladali kontakty<br />
na zahraničné rozviedky, a ktorými bolí<br />
najmä obchodníci, vodiči nákladnej dopravy<br />
a zamestnanci zahraničných firiem. Týmto<br />
dosiahlo 3. oddelenie jednoznačné predpoklady<br />
na zlepšovanie agentúrno-operatívnej<br />
práce po línii VC.<br />
Agentúrno-operatívna činnosť po línii<br />
zastupiteľských úradov (diplomatov)<br />
Diplomati, ktorí boli podľa ŠtB „kádrovými<br />
rozviedčíkmi" zahraničných tajných služieb,<br />
museli byť logicky stredobodom záujmu<br />
československej kontrarozviedky. ŠtB mala<br />
diplomatov rozdelených do dvoch skupín.<br />
Prvou boli diplomati, ktorých konzuláty sídlili<br />
priamo v Bratislave (Juhoslávia a Rakúsko).<br />
KS MV Bratislava mala týchto diplomatov<br />
neustále pod kontrolou a venovala im najväčšiu<br />
pozornosť. Druhú skupinu tvorili diplomati,<br />
ktorých konzuláty sídlili v Prahe, no<br />
napriek tomu často prichádzali na návštevy<br />
do Západoslovenského kraja (najmä do Bratislavy).<br />
Počas týchto návštev im ŠtB venovala<br />
rovnakú pozornosť ako v prípade diplomatov<br />
sídliacich v Bratislave. Do skupiny sledovaných<br />
nepatrili len samotní diplomati, ale aj<br />
ostatní zamestnanci konzulátov spolu so svojimi<br />
rodinnými príslušníkmi a ktokoľvek, kto<br />
prišiel do styku s veľvyslanectvom. Na diplomatov<br />
a konzuláty viedla KS MV Bratislava<br />
osobné, resp. objektové zväzky. Bolo úplne<br />
bežné, že budovy konzulátov boli vybavené<br />
rôznymi technickými prostriedkami, ktoré<br />
mali umožniť permanentnú kontrolu zamestnancov<br />
konzulátu.<br />
Problematikou po línii diplomatov sa na II.<br />
odbore KS MV Bratislava nezaoberalo žiadne<br />
oddelenie. Do roku 1963 boli diplomati rozdelení<br />
medzi jednotlivé referáty podľa toho,<br />
ktorú krajinu reprezentovali. Toto spôsobovalo<br />
v práci po tejto línii výraznú roztrieštenosť,<br />
najmä v prípade diplomatov pôsobiacich<br />
na ambasádach v Prahe. KS MV Bratislava<br />
preto prijala riešenie, na základe ktorého<br />
sa na 1. oddelení zriadilo akési centrum,<br />
v ktorom sa zhromažďovali všetky<br />
poznatky o diplomatoch. 91<br />
Činnosť ŠtB proti Rakúskemu<br />
generálnemu konzulátu v Bratislave 92<br />
V rokoch 1951-1955 bol jediným zahraničným<br />
zastupiteľským úradom so sídlom<br />
v Bratislave. 93 Do začiatku 60. rokov mu bratislavská<br />
ŠtB nevenovala príliš veľkú pozornosť<br />
a sústredila sa predovšetkým na opätovne<br />
zriadený Juhoslovanský konzulát.<br />
Začiatkom 60. rokov sa situácia zmenila<br />
a ŠtB začala rakúskym diplomatom venovať<br />
zvýšenú pozornosť. V roku 1960 ešte<br />
neboli okrem „pašovania tovaru z ČSSR<br />
do Rakúska" v ich činnosti získané nijaké<br />
„závadné poznatky". 94 V tomto období už ale<br />
ŠtB pristúpila k rozpracovávaniu rakúskych<br />
diplomatov a zamestnancov Rakúskeho<br />
generálneho konzulátu (RGK) v Bratislave.<br />
„Bázu operatívnej základne" diplomatov<br />
a zamestnancov RGK v Bratislave tvorí 1<br />
v roku 1962 traja diplomati a traja zamestnanci,<br />
ktorí nevlastnili diplomatické pasy. 95<br />
Do tejto základne zaraďovala ŠtB aj príbuzných<br />
diplomatov a zamestnancov konzulátu,<br />
ktorí trvalo žili v Bratislave, a samozrejme<br />
aj československých štátnych príslušníkov,<br />
ktorí navštevovali RGK z dôvodu vybavovania<br />
súkromných ciest do Rakúska<br />
90 Tamže.<br />
91 Toto centrum zosobňoval vedúci referátu USA kpt. Ľudovít Koťka. Tamže, šk. 43, i. j. 533. Správa o činnosti nepriateľských rozviedok<br />
z hľadiska foriem, metód práce, ako i prostriedkov spojenia z 14. 3. 1963.<br />
92 V 60. rokoch sídiii na Červeňovej ulici č. 19.<br />
93 Od roku 1951 až do 1. 1. 1962 bol vedúcim konzulátu František Chovanec. Tamže, šk. 41, i. j. 513. Správa o stave a výsledkoch agentúrno-operatívnej<br />
práce po línii diplomatov Rakúska a Juhoslávie z 22. 5. 1962.<br />
94 A ÚPN, f. A9, šk. 1, i. j. 21. Vyhodnotenie plánu práce KS MV za rok 1960.<br />
95 Diplomatmi na RGK boli generálny konzul Dr. Ernst Krumháar (vo funkcii od 19. 4. 1959), zástupca generálneho konzula Ferdinand<br />
Wolf a tajomníčka Adalheid Klimečková, ktorú istý čas v tomto roku zastupovala Mária Wallnerová. Zamestnancami RGK boli archivár<br />
Oskár Grün, pisárka Mária Irena Lenhardtová a domovník Reimund Thun. A ÚPN, f. R 012, šk. 41, i. j. 513. Správa o stave a výsledkoch<br />
agentúrno-operatívnej práce po línii diplomatov Rakúska a Juhoslávie z 22. 5. 1962.<br />
Change language