Otvoriť - EUROREPORT plus
Otvoriť - EUROREPORT plus
Otvoriť - EUROREPORT plus
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Ministerstvo dopravy, výstavby<br />
a regionálneho rozvoja SR<br />
Slovensko je križovatkou hlavných<br />
európskych dopravných osí<br />
Dopravná infraštruktúra je neodmysliteľnou súčasťou dnešného globalizovaného sveta. Jej význam pre medzinárodný obchod,<br />
ako aj pre osobnú dopravu, limituje spoločenský a ekonomický rozvoj. Kvalitná a funkčná dopravná infraštruktúra je súčasne<br />
aj jedným zo základných predpokladov rýchleho rozvoja slovenských regiónov práve preto, že vďaka minulosti má Slovensko<br />
veľké nedostatky v budovaní diaľničnej siete, nedostatočne elektrifikované železničné trate, ako aj deficity pri modernizácií letísk.<br />
O súčasnom postavení Slovenska v rámci európskeho plánu jednotného dopravného systému sa publicista Jozef Šucha zhováral<br />
s generálnym riaditeľom sekcie záležitostí EÚ a medzinárodných vzťahov Igorom Urbančíkom.<br />
■■ Európska komisia schválila v minulom roku<br />
plán jednotného európskeho dopravného<br />
systému, ktorého cieľom je vytvorenie dopravného<br />
systému schopného konkurencie,<br />
ako aj efektívne a cielené využívanie finančných<br />
zdrojov. Čo musí Slovenská republika<br />
urobiť, aby bolo schopné konkurencie v medzinárodnom<br />
meradle nielen v železničnej,<br />
ale aj v cestnej a lodnej doprave?<br />
Pre Slovenskú republiku je hlavnou výzvou<br />
v oblasti dopravy dobudovanie dopravnej<br />
infraštruktúry s cieľom zabezpečenia dostupnosti<br />
pre občanov, podpory hospodárskeho<br />
rastu a znižovania negatívnych vplyvov<br />
na životné prostredie. V oblastiach, kde<br />
je preťažená cestná infraštruktúra, je potrebné<br />
rozvíjať služby železničnej dopravy a verejnej<br />
osobnej dopravy.<br />
Víziou európskej koncepcie (s výhľadom<br />
do roku 2050) je dosiahnutie 60-percentného<br />
zníženia emisií v kontexte narastajúcej<br />
dopravy a podpory mobility. Preto sú naše<br />
ciele zamerané na podporu nových technológií<br />
a inovácií, optimalizáciu využívania<br />
multimodálnych logistických reťazcov vrátane<br />
podpory väčšieho využívania energeticky<br />
efektívnejších druhov dopravy. Samozrejme,<br />
dôraz kladieme aj na efektívnejšie využívanie<br />
dopravnej infraštruktúry vďaka inteligentným<br />
dopravným systémom.<br />
Zvyšujúci sa podiel najmä cestnej nákladnej<br />
dopravy dokazuje, že práve cestná doprava<br />
je pri súčasnom nastavení trhu najviac<br />
konkurencieschopná. V oblasti železničnej<br />
a vodnej dopravy je preto potrebné modernizovať<br />
a integrovať infraštuktúru, keďže je<br />
hlavným východiskom pre efektívne, udržateľné,<br />
bezpečné a kvalitné dopravné služby.<br />
■■ Ktoré konkrétne projekty sa v súčasnosti<br />
realizujú, aby sme na Slovensku dosiahli udržateľnosť<br />
všetkých druhov dopravy na úrovni<br />
Európskej únie?<br />
Hlavným programom pre rozvoj dopravnej<br />
infraštruktúry je operačný program<br />
Doprava, ktorý je prioritne zameraný na<br />
modernizáciu železníc, výstavbu diaľnic,<br />
rýchlostných ciest a v neposlednom rade<br />
ciest prvej triedy. Operačný program Doprava,<br />
ako aj stratégia rozvoja siete transeurópskych<br />
dopravných sietí TEN-T v plnej<br />
miere zohľadňuje dopravnú politiku Európskej<br />
únie, ktorá podporuje budovanie<br />
projektov európskeho významu.<br />
V oblasti železničnej infraštruktúry ide<br />
o dva prioritné koridory: železničná os<br />
Gdansk – Varšava – Katovice – Žilina – Bratislava<br />
a železničná os Paríž – Štuttgart –<br />
Viedeň – Bratislava.<br />
Z hľadiska cestnej infraštruktúry je prioritou<br />
dobudovať úseky na diaľnici D1 tak,<br />
aby vzniklo ucelené diaľničné prepojenie<br />
medzi Bratislavou a Košicami. Okrem toho<br />
sa realizujú projekty, ktoré zabezpečujú severojužné<br />
cestné prepojenie s Poľskom (diaľničná<br />
os Gdansk – Katovice-Žilina/Bratislava<br />
– Viedeň), čo v podmienkach Slovenskej<br />
republiky znamená podstatnú časť úsekov<br />
diaľnice D1 ako aj celú diaľnicu D3.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
Foto: archív<br />
■■ Dopravná politika Európskej únie definuje<br />
železničnú dopravu ako tzv. zelenú dopravu<br />
a zameriava sa na zvýšenie jej podielu pri preprave<br />
tovarov. V Slovenskej republike v posledných<br />
rokoch prevažuje trend zvyšovania<br />
podielu cestnej dopravy, čo je kontraproduktívne<br />
k prioritnej potrebe znižovania produkcie<br />
skleníkových plynov. Máme pripravené<br />
a realizujeme projekty, ktoré obrátia tento<br />
vývoj u nás v prospech „ekologickej dopravy“?<br />
Uvažuje sa v stratégii budúceho vývoja<br />
dopravy na Slovensku aj s výraznejším využitím<br />
lodnej dopravy?<br />
Ako som už uviedol, v prvom rade modernizujeme<br />
železničnú infraštuktúru, ako<br />
aj vozidlový park pre verejnú železničnú<br />
osobnú dopravu. Zároveň pripravujeme<br />
projekty v rámci rozvoja prímestských integrovaných<br />
dopravných systémov, najmä<br />
v Bratislave a Košiciach, na výraznú podporu<br />
rozvoja verejnej osobnej dopravy.<br />
Zmierňovanie nárastu emisií skleníkových<br />
plynov je potrebné, okrem opatrení<br />
na ich znižovanie v oblasti infraštruktúry,<br />
realizovať prostredníctvom ďalších<br />
opatrení, ako sú napríklad budovanie infraštruktúry<br />
v rámci elektrickej mobility,<br />
inteligentné riadenie dopravy, lepšia logistika,<br />
znižovanie emisií oxidu uhličitého<br />
osobných vozidiel aj trhovo orientovanými<br />
nástrojmi (napr. zdaňovaním vozidiel na<br />
základe produkovaných emisií na 1 km).<br />
■■ Môžete priblížiť, v akom stave je v súčasnosti<br />
realizácia projektu širokorozchodnej<br />
trate do Bratislavy a Viedne?<br />
V súčasnosti prebieha príprava rozsahu<br />
zadania ďalšej etapy štúdie realizovateľnosti.<br />
Pokračujeme v dôslednom analyzovaní<br />
projektu širokorozchodnej trate, keďže<br />
je potrebné, aby sa v ďalšej etape štúdie<br />
realizovateľnosti doriešili otvorené otázky,<br />
predovšetkým garancie tovarových tokov<br />
a veľmi dôležitá otázka financovania projektu<br />
z verejných zdrojov.<br />
■■ Aká je situácia v napojení našej republiky<br />
na medzinárodné dopravné koridory, ktoré<br />
majú veľký význam v medzinárodnom obchode<br />
a sú dôležité pre Slovenskú proexportne<br />
zameranú ekonomiku?<br />
Slovenská republika sa nachádza na križovatke<br />
hlavných rozvojových európskych osí:<br />
východ – západ a sever – juh. V súvislosti<br />
s prognózovaným nárastom dopravy medzi<br />
Áziou a Európou je cieľom, aby sa Slovensko<br />
stalo vstupnou bránou do Európskej únie pre<br />
dopravu z Ázie a naopak, a to prepojením osi<br />
východ – západ: Ukrajina – Slovensko – Rakúsko/Česká<br />
republika – Nemecko.<br />
Vzhľadom na potenciál súčasnej dopravnej<br />
infraštruktúry máme ambíciu byť vstupným<br />
bodom pre nákladnú dopravu smerom<br />
do a zo Západnej Európy. V smere sever<br />
– juh Slovenská republika podporuje rozvoj<br />
dopravnej osi prepájajúcej Baltské more<br />
a Jadranské more. Prepojením s vnútrozemím<br />
prístavov v Baltskom mori a Jadranskom<br />
mori, ktoré majú značný potenciál<br />
a dostatočné kapacity, sa dosiahne efektívna<br />
dopravná obsluha vnútrozemských štátov,<br />
akým je aj naša republika. <br />
31
Change language