Otvoriť - EUROREPORT plus

Esej
sa stalo. Kúpanie s nevhodnými? Odvolal priveľa dekanov a farárov?
Financie predchodcu? Jeden milión šesťstotisíc euro odstupného
advokátskej firme syna zakladateľa najkresťanskejšej strany
Slovenska? Motanie sa na Pohode? Boh je pohoďák? Vari nitky ŠtB
siahajú aj do vatikánskych komnát? Ak áno, to je dôvod, aby sa
veriaci katolík odstrelil, odbachol, lebo už komu možno na tomto
prašivom svete veriť?
Ťažko je byť katolíkom na Slovensku. Hoci má k dispozícii dve
kresťanské politické strany! Taký luxus v Európe ani nie je. Ojoj!
V sérii slobodných volieb za dvadsať rokov po páde komunizmu
sa najkresťanskejšia strana na Slovensku dopracovala z počiatočných
20 % na súčasných 7 až 9 percent. Kde je chyba? V hlúpych
voličoch?
Po prehratých voľbách v Európe lídri porazených strán zvyčajne
podajú demisiu. U nás ostávajú. Hnusné predajné médiá vyňúrajú
ich príjmy, odstupné
z Európskej komisie, pridelený
byt, zlaté padáky
svojim kádrom, kamarátsky
titul PhD. (Maďarský
prezident, olympijský víťaz,
Orbánov miláčik,
následkom takej „prkotiny“
odstúpil). U nás je
všetko ako pod úpalom.
Medzitým sa strana drobí
a drobí ako slovenská
mrvenička. Najprv odíde
jeden zo zakladateľov,
fundamentalisti – a ostanú
na periférii. V horúcich
páľavách oznámia
Lipšic a mladá Žitňanská,
že idú dočerta a vytvoria
novú stranu. Ale
inak sa nič nedeje. Všetko
pod úpalom.
Už ako poslanec za
KDH pred dvadsiatimi rokmi som bol zdesený, aký, takmer stopercentný,
bol deficit ekonomických vedomostí u poslancov a politikov
tejto strany. Áno, za socializmu všetci statočne svedčili, že
sú veriaci, a preto nemali ani jediného ekonóma, ani jediného sociológa,
ani filozofa. Ministrom hospodárstva za KDH bol bývalý
člen KSS, chudák, už nebohý. (Inak výborný človek).
Absolútny deficit chladného politického myslenia v KDH pretrváva.
Projekt ohlásenej strany Nová väčšina Daniela Lipšica a Jany
Žitňanskej je ako z inej planéty. Títo Marsania ohlasujú, že Slovenskú
republiku treba „postaviť odznova“. Škoda, že samostatnú
Slovenskú republiku akosi zabudli stavať vtedy, keď to bolo aktuálne.
Naopak, vznik suverénneho Slovenska ich starší kolegovia
výdatne sabotovali. Blúznia o novej politike, novej ekonomike a novej
morálke, pričom ani jednému, ani druhému vôbec nerozumejú.
Čo sa týka morálky, bolo by nad čím sa zamyslieť. Aj nad tým,
či je morálne ešte viac rozdrobiť pravicu na Slovensku – až na štrk,
vhodný tak na prevalcovanie?
Idea spasiteľstva je u kresťana akosi pochopiteľná. U zodpovedného
politika menej. Veľmi ma pobavili perličky ako „ľudia rozhodujú
zodpovednejšie ako politici“. Zakladatelia Novej väčšiny
nám zabudli povedať, že v demokracii politikov volia ľudia. Akí
ľudia volia neschopných politikov?
Tieto mesianistické halucinácie sa na Slovensku zdvihli po odhalení
prípadu Gorila. Nerozumiem logickému skratu, že nedovyšetrenie
či ututlávanie Gorily si vyžaduje zavrhnúť zastupiteľskú
demokraciu a prejsť k akémusi modelu „priamej demokracie“.
O priamej demokracii sa mohlo hovoriť za čias gréckych mestských
štátov, keď sa občania (len slobodní, nie otroci) zmestili na
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
jedno námestie a mohli kričať na svojich politikov. V 21. storočí
dožadovať sa akéhosi vládnutia bez politických strán, bez parlamentu,
neustálymi ľudovými hlasovaniami, je blúznením. Nemožno
ho ani nazvať naivným. Skôr nebezpečným. Veľmi dobre
vieme, ako zneužívali ľudové hlasovania, referendá práve totalitné
a diktátorské režimy!
O akej politickej zodpovednosti svedčia štedré sľuby, že najprv
zvýšia platy učiteľov a že za každým 1 eurom pomoci veľkým investorom
by vyplácali 3 eurá malým a stredným podnikateľom?
Z čoho, o tom nehovoria. O nápade, že každý občan, ktorý sa rozhodne
živiť sám, by nemal platiť dane a dávky už radšej pomlčím.
Svedčia o žalostných znalostiach ekonomických reálií dobroprajných
zakladateľov.
Ďalší mesianistický
ošiaľ ohrozuje vzdelaného
právnika Radoslava
Procházku. Ten pre zmenu,
pokiaľ sám nezosilnie,
nechce KDH rozbíjať,
ale si zmyslel budovať
„novú platformu“ vo
vnútri hnutia. Heslo „Silná
spoločnosť – jednoduchý
štát“ môže byť akiste
racionálne aj príťažlivé.
Bude záležať na jeho
obsahovom rozvinutí,
ktoré sa má verejnosť
čoskoro dozvedieť.
Budovať zdola silnú
spoločnosť nie je dielom
jedného volebného obdobia.
Prežil som istý čas
v Kanade, prosperujúcej
krajine anglosaskej tradície,
občianskej spoločnosti.
Taká spoločnosť je výsledkom dlhého demokratického vývoja,
nerušeného vojnami, revolúciami. Predpokladá dlhodobý lineárny
hospodársky rast typický pre imigrantské USA a Kanadu.
Je to ako anglický trávnik – robota tak na sto dvesto rokov.
Byť dobrým právnikom je skvelá vec. Právnické myslenie má
však tiež svoje úskalia. Zaškatuľkovaná dôkladnosť, dôvera v hierarchicky
zoradené ľudské aktivity, nádej, že všetko možno zarámcovať,
legislatívne pokryť – je zradná. Politika a ekonomika je vo
veľkej miere výslednicou veľmi dynamických a menlivých procesov.
Práve v novom ekonomickom myslení (na rozdiel od marxovsky
ponímaných nemenných „ekonomických zákonov“) sa dnes
analyzujú neštandardné, neočakávané, emocionálne aktivity, ktoré
ovplyvňujú ekonomický život. Dobrý politik musí byť emocionálne
otvorený človek, aby úspešne zvládal politické a ekonomické
situácie a nečakané výzvy.
Povedal by som, že dobrý politik dneška by mal byť aj citlivým
človekom. Kresťanom.
Na túto výzvu však kresťania na Slovensku zatiaľ nedostali
uspokojivú odpoveď. Ani z jednej, akože kresťanskej strany.
Vráťme sa k Noci s Hamletom, kde Vladimír Holan píše: „Ani nevedomosť
neznamená šťastie.“ Nevedomosť či nezodpovednosť časti
slovenských politikov (napríklad pravicových) nie je šťastím, ale
nešťastím pre slovenského voliča.
Ak dnes ide o elementárny záujem Slovenska – napríklad o udržanie
eura a posilnenie Európskej únie – vláda i opoziční politici
by sa nemuseli objímať. Mohli by sa však aj celkom ľudsky zamyslieť,
čo by sme všetci potrebovali. Povedzme, viac spolupráce pri
zachovaní nášho národa a štátu v silnej Európe.
Foto: dreamstime.com
47