Otvoriť - EUROREPORT plus

Analýza PAS
V rebríčku konkurencieschopnosti
klesla SR na 71. miesto
Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 2 miesta a skončila na 71. priečke
v rebríčku 144 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické
fórum (WEF). Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného
porovnania v roku 1997. Slovensko sa dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa
nachádzajú už len Rumunsko (78. miesto) a Grécko (96.).
Na vrchole rebríčka sa štvrtýkrát po sebe umiestnilo Švajčiarsko.
Singapur si udržal druhú priečku a Fínsko je na treťom
mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4.). Severské a západoeurópske
krajiny dominujú v prvej desiatke rebríčka, keď
zoznam najkonkurencieschopnejších ekonomík dopĺňajú Holandsko
(5.), Nemecko (6.) a Veľká Británia (8.). Z mimoeurópskych
krajín sa v prvej desiatke umiestnili USA (7.), Hongkong (9.)
a Japonsko (10.). Česká republika klesla o 1 miesto a skončila na
39. priečke, naďalej však zostáva lídrom v regióne krajín V4. Poľsko
si udržalo svoje minuloročné 41. miesto a Maďarsko po páde
o 12 miest obsadilo v tomto roku 60. priečku.
„Výsledky tohtoročnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti
vypovedajú o pokračovaní trendu mierneho ekonomického oživovania
svetových ekonomík. Tri štvrtiny z dvadsiatich najvyššie umiestnených
krajín dosiahli vyššie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní
s predchádzajúcim rokom,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ
Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou inštitúciou
Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestnením
Slovenska dodáva: „Zostup Slovenska v rebríčku je zapríčinený
pretrvávajúcimi bariérami podnikania, ktoré sa vládam napriek deklaratórnym
vyjadreniam nedarí v praxi odstraňovať. O imidž reformnej
krajiny už Slovensko definitívne prišlo a od roku 2004 sa podnikatelia
nedočkali nových reforiem, ktoré by zásadným spôsobom zlepšili
podmienky na podnikanie. Slovensko v rebríčku kleslo už po šiesty raz
v rade a čoraz výraznejšie zaostáva za ostatnými krajinami V4. Hlavnými
bariérami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, sú najmä
neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka vymožiteľnosť práva,
vysoký deficit verejných financií a slabá efektívnosť verejných výdavkov,
nízka kvalita vzdelávacieho systému, neefektívny trh práce, byrokracia,
klientelizmus a korupcia.“
Autori Správy o globálnej konkurencieschopnosti definujú konkurencieschopnosť
ako súbor inštitúcií, vládnych politík a faktorov,
ktoré ovplyvňujú úroveň produktivity krajiny. Na základe verejných
dát a dát získaných z prieskumu vyhodnocujú 12 pilierov
konkurencieschopnosti, ktoré spolu vytvárajú komplexný obraz
o konkurencieschopnosti jednotlivých krajín.
Nedostatky a prednosti SR podľa
Svetového ekonomického fóra
Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo
Svetové ekonomické fórum nízku vymáhateľnosť práva (140.
priečka v 144 miestnom rebríčku). Nasledujú vysoká miera klientelizmu
v krajine (138.), mimoriadne nízka dôvera verejnosti voči
politikom (136.) a vysoké administratívne zaťaženie podnikania
(132.). Ďalším výrazným nedostatkom je slabá kvalita služieb zo
strany štátu na podporu podnikania (130.). Nasledujú nedostatočný
záujem vlády o obstarávanie technologicky najvyspelejších
produktov (127.), slabý vplyv slovenských producentov na medzinárodnú
distribúciu (126.), prílišná orientácia zákazníkov na
cenu, a nie na kvalitu (125.). Výrazne zaostáva letecká infraštruktúra
(124.). Slovensko naďalej trápi únik talentovaných ľudí do zahraničia
(122.), nekvalitný systém vzdelávania (120.), netransparentnosť
pri nakladaní s verejnými financiami (120.), neefektívne
náklady poľnohospodárskej politiky (120.) a nefungujúci kapitálový
trh (117.). Podnikatelia pociťujú zhoršené etické správanie sa
obchodných partnerov (116.). Ďalšími konkurenčnými nevýhodami
Slovenska sú vysoký deficit verejných financií (116.), nízka nezávislosť
súdnictva (115.), povaha konkurenčných výhod, ktoré sú
postavené viac na lacnej pracovnej sile ako na vyspelých technológiách
(115.) a neefektívna štruktúra verejných výdavkov (112.).
Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej
ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska voči zahraničnému
vlastníctvu podnikov (2.), nízke colné bariéry (6.), legislatíva
podporujúca prílev zahraničných investícií (8.) a technologická
vyspelosť investorov prichádzajúcich na Slovensko (9.). Pozitívne
hodnotené boli aj legislatíva týkajúca sa záložného práva a bankrotov
(11.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou
práce (14.) a nízke riziko terorizmu (24.). V oblasti infraštruktúry
sú pozitívne vnímané železničná doprava (25.) a energetická
infraštruktúra (25.). Ďalšími prednosťami Slovenska sú rozšírenosť
internetu (26.), rozvinutá konkurencia na domácom trhu
(27.), investičný rating krajiny (30.), zdravý bankový sektor (32.),
vyspelosť výrobných procesov (34.), rozšírenosť mobilného internetového
pripojenia (35.), používanie vyspelých marketingových
nástrojov v podnikoch (38.), dostupnosť výskumných a tréningových
centier (40.), prístup k financovaniu (42.), vysoká miera vysokoškolského
vzdelávania (42.) a rozšírenosť širokopásmového
internetového pripojenia (44.).
Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť
krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového
Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal
od februára do apríla 2012 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 manažérov
z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku
a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých
podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybraných
podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky
hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu
apríla 2012. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili
prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekonomického
fóra a PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam
respondentov.
Rozdiely v globálnej konkurencieschopnosti
pretrvávajú; Švajčiarsko, Singapur a Fínsko
na vrchole rebríčka
(preklad oficiálnej tlačovej správy Svetového ekonomického fóra)
Ženeva, Švajčiarsko, 5. septembra 2012 – Švajčiarsko sa štvrtýkrát
po sebe umiestnilo na vrchole rebríčka v Správe o globálnej
konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú dnes zverejnilo Svetové
ekonomické fórum. Singapur si udržal druhú priečku a Fínsko
je na treťom mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4.
miesto). Severské a západoeurópske krajiny dominujú v prvej desiatke
rebríčka, keď zoznam najkonkurencieschopnejších ekonomík
dopĺňajú Holandsko (5.), Nemecko (6.) a Veľká Británia (8.).
Z mimoeurópskych krajín sa tu umiestnili USA (7.), Hongkong (9.)
a Japonsko (10.).
Správa naznačuje, že Švajčiarsku a krajinám severnej Európy
sa podarilo skonsolidovať svoju konkurencieschopnosť po hospodárskej
a finančnej kríze z roku 2008. Na druhej strane, krajiny
42 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii