Otvoriť - EUROREPORT plus

Múzeum dopravy
né technické pamiatky. Postupne vznikala
zaujímavá kolekcia starých automobilov,
v roku 1979 sa podarilo získať prvý parný
rušeň. Kolekciu spravuje Múzejno-dokumentačné
centrum, ktoré pôsobí v rámci
Železníc SR, prevádzku expozície zabezpečuje
Slovenské technické múzeum Košice.
Múzeum otvorili 24. júna 1999 a ročne
ho navštívi asi 20 000 návštevníkov, ktorí
tu okrem poučenia určite pocítia aj nostalgiu
za „starými dobrými časmi“.
Foto: archív
Nadšenci lodnej dopravy
pripravujú zaujímavý exponát
– remorkér Šturec
V blízkej budúcnosti by sa mohla expozícia Múzea dopravy rozšíriť aj o unikátny exponát
lodnej dopravy. Snaží sa o to skupina nadšencov vodnej dopravy a plavebných aktivít, ktorú
združuje Slovenský plavebný kongres. O ich plánoch a tiež o tom, ako vznikla táto iniciatíva,
porozprával publicistovi Jozefovi Šuchovi jeden z iniciátorov myšlienky Juraj Bohunský.
■■ Ako vznikla myšlienka zachrániť
pre budúce generácie práve
túto loď?
Okrem nej už neexistuje žiadna
iná loď z minulosti slovenského
plavebného podniku. Na Slovensku
je to posledná loď, ktorá
pamätá dávne časy dunajskej
plavby. Bola už určená do šrotu,
preto sme vyvinuli úsilie zabrániť
jej zničeniu. Pôvodne sme
plánovali, že to urobí vo svojej
réžii náš podnik (SPaP), ale neboli
na takúto akciu financie.
Museli sme zapojiť do iniciatívy
viac ľudí a obrátiť sa o podporu
aj na úradné inštancie. Myšlienka
premeny lode na muzeálny
exponát sa stretla s priaznivým
ohlasom i podporou u vtedajšieho
ministra dopravy Jána Figeľa,
bratislavského župana Tibora
Freša a podporil nás aj magistrát
hl. mesta Bratislavy. Prvým
a najdôležitejším krokom
bolo zabrániť jej zošrotovaniu,
čo sa podarilo, a otvorili sa tak
možnosti pokračovať v realizácii
našej myšlienky.
■■ Čím je zaujímavá táto loď
okrem toho, že je v súčasnosti jedinou
loďou, ktorá hovorí o histórii
dunajskej plavby?
Loď sa pôvodne volala ŠTÚR
a postavili ju v komárňanských
lodeniciach roku 1937. Do života
ju uvádzal vtedajší predseda
vlády ČSR Dr. Hodža. (Na otváranie
lodného múzea chceme
pozvať niektorého z jeho potomkov).
V roku 1944 pri bombardovaní
Bratislavy dostala zásah
bombou, pričom jej odtrhlo
prednú časť, kde boli cisterny
na prepravu tekutých materiálov.
Pôvodne to bol tanker a využíval
sa najmä na prepravu nafty
z Rumunska pre bratislavskú
Apollku. Nosnosť bola 600 ton
nafty. Loď aj po zásahu ostala
na vode. Pri oprave už neobnovili
ložný priestor (cisternu)
v prednej časti, loď skrátili, prerobili
ju na remorkér a dostala aj
nové meno – ŠTUREC.
■■ Aj najzaujímavejšia myšlienka
sa bez financií nedá realizovať...
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
... spoliehame sa vo veľkej
miere na prácu dobrovoľníkov
a sponzorské
dary od priaznivcov plavby,
podnikov a inštitúcií,
ktoré budú mať záujem o revitalizáciu
tohto jedinečného motorového
remorkéra. Uvažujeme
poprosiť napríklad smolenický
podnik na výrobu farieb a lakov
o darovanie farby potrebnej pri
rekonštrukcii. Želáme si, aby
tento exponát patril nie nám, ale
celému Slovensku.
■■ Sprístupníte aj vnútro lode?
Keď dostane loď nové nátery,
návštevníci sa ani neuvedomia,
že pochádza z roku 1937.
Sprístupníme aj jej vnútro, ktoré
sa pomerne dobre zachovalo.
Chýbajúce časti v strojovni
a kormidelni nahradíme tvarovo
identickými z iných lodí. Už
máme „rozhodené siete“ na ich
získanie.
■■ Kde bude Šturec kotviť?
Nebude kotviť na tečúcej
vode. K tomu by bola potrebná
kompletná rekonštrukcia trupu,
ktorý je z nitovaných dielov.
V tomto stave, ako je teraz, by
ju pohyb vody mohol časom porušiť.
V zimnom prístave máme
lodný výťah, tam ju zdvihneme
a návštevníci budú môcť vidieť
(možno prvýkrát v živote) loď
„na suchu“. K zimnému prístavu
povedie predĺžená promenáda
popri Dunaji, takže jeho prehliadka
môže by pekným záverom
prechádzky.
■■ Čo ešte chýba k realizácii?
Všemocný papier – administratívne
vybavovačky – a veľa
práce, aby sme sa mohli čím
skôr pokochať novým exponátom
slovenskej technickej histórie.
Foto: K. Juríková
37