Otvoriť - EUROREPORT plus

Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR
Bol by som rád, keby sa tento rok začalo aj
stavať.
■■ Je problémom aj juhozápadný obchvat Prešova?
To je ďalší problém, pretože jeho pripravenosť
je mizivá. To, kedy sa vyrieši príprava
toho úseku a dostaneme sa do štádia, že
budeme schopní odhadovať termíny, je ešte
vo hviezdach. Treba však dodať, že tranzitnú
dopravu cez Prešov v smere západ – juh
by mal od roku 2014 obslúžiť štvorpruhový
prieťah mestom, ktorý sa začal nedávno
stavať v réžii Slovenskej správy ciest. Paralelný
diaľničný obchvat s tunelom preto postačuje
stavať od roku 2015. Prínosnejším
pre Prešov bude aj severný obchvat, ktorý
je súčasťou rýchlostnej cesty R4 a má sa začať
stavať od roku 2014.
■■ Veľa sa hovorí o financovaní diaľnic. Aký
model uprednostňujete?
Jednoznačne je to financovanie z eurofondov.
Je to najlacnejší spôsob financovania,
pretože najmenej zaťažuje verejné financie.
■■ Premiér Fico však s obľubou hovorí o PPP
projektoch. Napriek tomu nepočítate s financovaním
cez PPP?
To som nepovedal. Pýtali ste sa ma, čo
uprednostňujem, a nie, aké možné zdroje
plánujeme využívať pri výstavbe diaľnic.
■■ Takže uvažujete aj o možnosti využiť na
diaľnice zdroje z PPP?
Nebránim sa PPP projektom ako forme
financovania. Najprv je však nutné využiť
možnosti operačných programov cez eurofondy,
až potom môžeme uvažovať nad dodatočnými
zdrojmi. Nech sú už akékoľvek,
či už formou pôžičky alebo PPP. Dnes reálne
hrozí, že eurofondy z tohto programovacieho
obdobia na cesty nemusia byť vyčerpané,
pretože nie je dostatok pripravených
projektov. To je problém, ktorý som zdedil
a ktorému čelíme a riešime ho. Aby sme podobným
peripetiám predišli, zintenzívnili
sme prípravu diaľničných projektov na čerpanie
eurofondov z programovacieho obdobia
na roky 2014 až 2020. Robíme všetko,
aby sme sa vyhli situácii, že peniaze síce sú,
ale projekty chýbajú. Snažíme sa intenzívnejšie
komunikovať s Európskou komisiou,
aby schvaľovanie projektov v Bruseli prebiehalo
bez problémov. Toto sa predchádzajúcej
vláde nie vždy darilo.
Vo financovaní cestnej a diaľničnej infraštruktúry
sú vítané aj iné zdroje vrátane
súkromných, teda aj PPP projekty. No
dôležité sú podmienky financovania, ktoré
musia byť výhodné nielen pre súkromných
veriteľov, ale aj pre štát.
■■ História ukazuje, že veľkou brzdou výstavby
diaľnic je verejné obstarávanie.
Máte úplnú pravdu. Diaľničný plán minulej
vlády výrazne zaostal za realitou aj preto,
že podcenila riziko z posunov vo verejnom
obstarávaní, ktoré spôsobili jednak časté námietky
firiem na ÚVO, no tiež ich zdĺhavé
posudzovanie.
■■ Čo chcete urobiť, aby sa to v budúcnosti
nestávalo?
Problémy vo verejnom obstarávaní sa dlhodobo
opakujú v totožnej schéme. Z pohľadu
obstarávania veľkých infraštruktúrnych
projektov treba preto zákon zaktualizovať.
Vláda si dala záväzok upraviť zákon
o verejnom obstarávaní tak, aby bol moderný,
nespochybniteľný a dostatočne transparentný.
Je to veľmi citlivá otázka a budeme
musieť nájsť konsenzus nielen naprieč politickým
spektrom, ale aj so širokou odbornou
verejnosťou.
■■ Rezort dopravy nie je iba o cestách, druhou
najvýznamnejšou položku vášho rozpočtu
sú železnice. Akú máte víziu v železničnom
sektore?
Je nevyhnutné pokračovať v ozdravovaní
a obnove železničných firiem. Nechcem,
aby ozdravný proces bol iba o prepúšťaní
ako za minulej vlády. Potrebujeme vniesť do
fungovania a hospodárenia železničných firiem
poriadok, ktorý tam roky chýba. V súčasnosti
vytvára príslušná sekcia ministerstva
v spolupráci so všetkými železničnými
firmami jednotnú víziu železničného
sektora. Jej základným cieľom je zachovanie
a postupné zvyšovanie podielu železníc
v osobnej aj nákladnej doprave v rámci aktuálnych
limitov rozpočtu verejnej správy,
ako aj konsolidácia, oddlženie a ozdravenie
železničného sektora. Ide nám o zdravú,
funkčnú a nezadlženú železnicu, ktorá sa
so všetkou zodpovednosťou ujme spoľahlivého
a kvalitného obhospodarovania tých
dopravných výkonov, ktoré jej vzhľadom na
jej charakteristické vlastnosti patria.
■■ V súvislosti so železničnými firmami často
skloňujete slovo holding.
Áno, ale aj s prívlastkom virtuálny. Myslím
tým úzku koordináciu železničných firiem,
aby sa nestávali veci ako v minulosti,
že ministerstvo dopravy nemalo od týchto
firiem potrebné informácie o dôležitých
hospodárskych záležitostiach. Vecne by
„virtuálny holding“ mala zastrešovať odborná
sekcia na ministerstve. Ide teda o pomenovanie
zvýšeného úsilia ministerstva koordinovať
pôsobenie štátnych železničných firiem
cez nástroje, ktoré máme k dispozícii.
Chceme, aby železnica bola pre ľudí atraktívnejšia
a komfortnejšia.
■■ Ministerstvo v minulom období odštartovalo
verejné obstarávanie cez elektronické
aukcie. Pokračujete v nich?
Je to vec, ktorú vnímam pozitívne a nevidím
dôvod na tom nič meniť.
■■ V súčasnosti prebiehajú intenzívne rokovania
o návrhu štátneho rozpočtu na budúci
rok. Ministerstvo financií vám predbežne
pridelilo takmer 2,3 miliardy eur, čo je síce
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
o niečo viac ako tento rok, ale výrazne menej,
ako ste žiadali.
Je to menej, no rokovania o rozpočte sa zatiaľ
neskončili. Ako bývalý minister financií
chápem svojho kolegu, že chce šetriť, kde sa
dá. Situácia vo svetovej ekonomike je stále
zložitá a my ako krajina nemáme na výber
– musíme znižovať deficit verejných financií
a svoju závislosť od finančných trhov.
■■ Ste teda spokojní a nechcete viac peňazí do
rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy?
Určite budem bojovať za to, aby bola rozpočtová
kapitola rezortu bohatšia. Treba sa
však na celú záležitosť pozrieť aj z iného
uhla. Problém ministerstva dopravy nie je
v nedostatku peňazí, ale v slabej pripravenosti
projektov dopravnej infraštruktúry. Vývoj
rozpočtovej kapitoly už niekoľko rokov
ukazuje, že rezort nie je schopný minúť ani
to, čo má. Preto je mojou prvoradou úlohou
pripraviť kvalitné projekty, a potom nebude
problém dohodnúť sa s ministerstvom financií
na zdrojoch. Nemá význam chodiť každý
rok na jeseň na ministerstvo financií s nastrčenými
dlaňami a o rok na to zasa s dlhým
nosom vracať milióny do štátnej kasy späť.
■■ Kde plánujete investovať viac prostriedkov
a kde menej? Prečo?
Najväčšia časť výdavkov kapitoly ministerstva
smeruje na budovanie a obnovu cestnej
a železničnej infraštruktúry. Máme však aj
oblasti, ktoré sú v aktuálnom návrhu výrazne
podhodnotené. S ministerstvom financií budeme
rokovať o zvýšení výdavkov na leteckú
dopravu a rozvoj bývania. Nájomné bývanie
vnímam ako jednu z priorít v rokovaní s ministerstvom
financií. To je zatiaľ všetko, čo
môžem teraz povedať. Rozpočet sa stále pripravuje
a platí preto staré známe – kým nie je
dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.
Prečo vám tak záleží na podpore nájomné-
■■
ho bývania?
Trh práce u nás trpí nedostatkom kvalifikovanej
pracovnej sily, čo sa ukázalo v čase
najväčšieho boomu našej ekonomiky, a vidíme
to aj dnes. Vnímame, že sčasti sa to dá
riešiť väčšou podporou mobility pracovnej
sily, ktorá je u nás nízka. Pre Slovensko je
dôležité, aby sa ľudia bez väčších problémov
dokázali presunúť za prácou, ako je to bežné
vo vyspelých ekonomikách. Je v našich
silách rozhýbať to, no žiada si to podstatne
viac nájomných bytov a zmenu tradičného
prístupu k sťahovaniu sa za prácou. Bude to
náročná úloha, lebo verejný nájomný sektor
je v plienkach a súkromný na tom nie je oveľa
lepšie. Verejný pokrýva z celkového bytového
fondu necelé 3 %, kým v Európe je
to bežne viac ako 25 %. Podpora nájomného
bývania si, samozrejme, vyžiada aj viac
financií, ako je v návrhu štátneho rozpočtu
na budúci rok. Chceme do sektora nájomných
bytov pritiahnuť aj súkromný kapitál.
Verím, že kombináciou súkromných a verejných
zdrojov sa nám tento sektor podarí rozhýbať
a uľahčiť tak presun ľudí za prácou.
7