Otvoriť - EUROREPORT plus

Európsky parlament
Európsky parlament
Septembrové zasadnutie Európskeho parlamentu
Údajné väznice CIA v Európe
Členské štáty EÚ musia vyšetriť, či na ich
území existovali tajné väznice alebo zariadenia
CIA, v ktorých boli začiatkom tohto storočia
zadržiavané osoby v rámci programu
CIA pre vydávanie a tajné zadržiavanie osôb,
uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré
schválil Európsky parlament.
Text vyzýva na začatie alebo pokračovanie
nezávislého vyšetrovania najmä Litvu, Poľsko
a Rumunsko.Uznesenie vyjadruje znepokojenie
v súvislosti s prekážkami, s ktorými
sa stretáva vnútroštátne parlamentné a súdne
vyšetrovanie zapojenia niektorých členských
štátov do programu CIA. Tie sa týkajú
nedostatočnej transparentnosti, utajovania
dokumentov, prevládania vnútroštátnych
a politických záujmov, úzkej právomoci pri
vyšetrovaní, obmedzení práva obetí na účinnú
účasť a obhajobu a absencie dôkladných
vyšetrovacích postupov a spolupráce vyšetrovacích
orgánov v EÚ.
Práva pre všetky obete
trestných činov v EÚ
Všetky obete trestných činov naprieč EÚ
získajú rovnaké základné práva a ich špecifické
potreby budú individuálne posúdené.
Stane sa tak na základe smernice, ktorú
schválil EP. Bezplatné služby ako podpora
psychológa budú dostupné pre všetky obete,
ktoré budú mať zároveň právo absolvovať
výsluch a súdne pojednávanie v jazyku, ktorému
rozumejú. Každoročne sa stane obeťou
trestného činu v EÚ 75 miliónov ľudí.
Obete trestných činov, ktoré sú spáchané
v zahraničí, môžu byť vystavené vážnym
problémom v dôsledku kultúrnych, jazykových
a právnych rozdielov. Text, na ktorom
sa už poslanci dohodli so zástupcami členských
štátov a ktorý podporil EP, si preto kladie
za cieľ, aby obete akéhokoľvek trestného
činu požívali počas trestného konania rovnaké
práva, a aby sa k nim pristupovalo dôstojne
a s rešpektom. Nové pravidlá by im tiež
mali zabezpečiť lepšiu ochranu pred opakovaný
páchaním trestnej činnosti a prístup
k službám na podporu obetí, k spravodlivosti
a odškodneniu. Poslanci presadili, aby boli
špecifické potreby každej obete individuálne
a včasne posúdené. V závislosti od veku,
pohlavia, rasy, vierovyznania a sexuálnej
orientácie, ako aj povahy a okolností trestného
činu, môže byť potreba ochrany u každej
obete špecifická, uvádza sa v texte smernice.
Strategická a hodnotovo
orientovaná zahraničná politika
Dosiahnutie súdržnej, konzistentnej
a účin nej zahraničnej politiky EÚ si vyžaduje
novú ucelenú stratégiu zahraničnej politiky
EÚ, ktorá sa bude opierať o dostatočné zdroje
na jej napĺňanie, uvádza sa v uznesení,
ktoré schválil Európsky parlament v reakcii
na výročnú správu o spoločnej zahraničnej
a bezpečnostnej politike (SZBP).
Napriek tomu, že Lisabonská zmluva vytvára
v rámci zahraničnej politiky EÚ nový
impulz predovšetkým tým, že poskytuje inštitucionálne
a funkčné nástroje, prebiehajúca
finančná a dlhová kríza oslabuje jej
účinnosť a dlhodobú udržateľnosť. Samotná
konzistencia politík, jej aktérov a inštitúcií
nestačí , aby sa EÚ presadila na medzinárodnej
scéne. EÚ potrebuje reálnu strategickú
koncepciu jej politík a nevyhnutné finančné,
personálne a diplomatické zdroje na jej napĺňanie.
Podľa poslancov len komplexné prístupy,
ktoré spájajú diplomatické, hospodárske,
rozvojové a v krajnom prípade a v úplnom
súlade s ustanoveniami Charty OSN aj vojenské
prostriedky, sú vhodné na riešenie
globálnych hrozieb a problémov. EÚ musí
zabezpečiť súdržnosť rôznych zložiek zahraničnej
politiky a presadiť strategický prístup,
ktorý bude realistický, pragmatický a orientovaný
na budúcnosť, uvádza sa v uznesení.
V snahe systematicky zadefinovať ciele zahraničnej
politiky a zdroje na ich dosahovanie
poslanci navrhujú vytvorenie jasných porovnávacích
kritérií.
Stav únie: hospodárska kríza
a demokracia
Vízia predsedu Európskej komisie Barrosa
sa v EP stretla so zmiešanými reakciami. Poslanci
vo všeobecnosti uvítali myšlienku silnejšej
Európy, ktorá však podľa niektorých
mohla byť ambicióznejšia, a zdôraznili potrebu
väčšieho dôrazu na sociálne otázky. Najväčšie
politické skupiny žiadavali silný viacročný
rozpočet EÚ, ktorý dokáže stimulovať
rast a investície. Výzva na „menej EÚ“ dominovala
u poslancov, ktorí sú viac napravo od
politického stredu.
Štvorhodinovú debatu na pôde parlamentu
odštartoval prejav predsedu EK José Manuela
Barrosa, ktorý sa zameral najmä na
dôsledky hospodárskej krízy a demokraciu.
V súčasnej dobe je podľa neho žiaduce, aby si
členské štáty uvedomili, že samostatne svoje
problémy nevyriešia. Následne predstavil
svoju víziu silnej hospodárskej únie založenej
na politickej únii, ktorá by mala formu federácie
národných štátov. Otázka dôsledkov
krízy pre budúcnosť EÚ a jej občanov bola
pre mnohých poslancov kľúčová.
Kvalita a zodpovednosť
základom bankového dohľadu
Plánované pravidlá európskeho bankového
dohľadu musia spĺňať kritériá kvality, ale
aj povinnosti zodpovedať sa za prijaté rozhodnutia.
Súčasné postoje členských štátov
však brzdia jeho efektivitu a verejnosti môžu
zaslať negatívny signál.
Uznesenie, ktoré schválil EP, je reakciou
na dva zverejnené návrhy EK v oblasti posilnenia
bankového dohľadu. Text vymenúva
hlavné obavy poslancov, ktoré chcú poslanci
v priebehu schvaľovacieho procesu vyriešiť.
Uznesenie víta fakt, že dva roky potom, ako
Európsky parlament vyzval na integrovaný
dohľad na bankami, túto potrebu priznávajú
aj členské štáty. Poslanci však zároveň varujú
pred zjavnou snahou vlád vyhnúť sa vytvoreniu
systému, ktorý by bol transparentný
a demokraticky zodpovedný.
Uznesenie tiež poukazuje na niekoľko
dôležitých bodov, o ktorých by sa v priebehu
procesu schvaľovania pravidiel bankového
dohľadu mala viesť diskusia. Ide napríklad
o rekapitalizáciu bánk, ktorá by podľa
poslancov mohla byť realizovaná priamo
Európskym stabilizačným mechanizmom
(ESM). Ďalším je potreba navrhnúť systém,
ktorý sa dokáže vyrovnať s účinkom presahovania
vplyvu bankovej únie na členské štáty
mimo eurozóny.
Smutný príklad
politického zastrašovania
Situácia ohľadom ľudských práv sa v Rusku
v posledných mesiacoch drasticky zhoršila,
a to aj v súvislosti so súborom nedávno
schválených právnych predpisov, ktoré môžu
byť použité na ďalšie obmedzovanie zástupcov
opozície a ohrozovať slobodu prejavu,
uvádza sa v uznesení, ktoré vo štvrtok schválil
Európsky parlament. Ako príklad poslanci
uviedli kauzu punkovej skupiny Pussy Riot
a prípad Gennadija Gudkova.
Poslanci vyjadrili znepokojenie nad zhoršením
podmienok pre rozvoj občianskej spoločnosti
v Rusku, a to najmä v súvislosti s nedávno
prijatým súborom zákonov právne upravujúcich
otázky demonštrácií, mimovládnych
organizácií, ochrany osobnosti a internetu.
Parlament je hlboko znepokojený neprimeraným
rozsudkom v prípade členiek
punkovej skupiny Pussy Riot, ktorý je podľa
poslancov ďalším príkladom politicky motivovaného
zastrašovania a prenasledovania
opozičných aktivistov. Plénum však vyjadrilo
vieru, že tento rozsudok bude prehodnotený
a zrušený v súlade s medzinárodnými
záväzkami Ruska. Uznesenie tiež pripomína
prípad Sergeja Magnitského ako jeden
z viacerých príkladov zneužitia právomocí
ruskými orgánmi činnými v trestnom konaní
a tiež poukazuje na kroky ruskej generálnej
prokuratúry voči Genadijovi Gudkovovi,
členovi opozičnej strany Spravodlivé Rusko,
ktorých cieľom je zbaviť do poslaneckého
mandátu.
62 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii