clxiii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

N1 6Á 0 R. O VD ¯N RÁ O Râ AI DE A Î ES LR E Z N Í C Îeleznica je favoritom budúcnosti, Ïelezniãiarom patrí uznanie V roku 160. v˘roãia Ïelezníc minister dopravy ocenil 74 Ïelezniãiarov Je to len jedin˘ deÀ v roku. NezáleÏí, z ktorej sú spoloãnosti, na akom poste pracujú. Stretávajú sa, lebo ich spája Ïeleznica. Jej venovali desiatky rokov svojho Ïivota, tisíce hodín práce, niektorí dokonca zachránili Ïivot ãi majetok. A v tento jedin˘ deÀ si zaslúÏia vypoãuÈ úprimné poìakovanie. Celoslovenské oslavy DÀa Ïelezniãiarov sa v tomto roku konali v Bratislave. KeìÏe Îeleznice Slovenskej republiky, Îelezniãná spoloãnosÈ Cargo Slovakia, a. s., a Îelezniãná spoloãnosÈ Slovensko, a. s., sa opäÈ rozhodli oslavovaÈ spoloãne, v piatok 19. septembra sa v bratislavskej Incheba Expo Aréne stretli zástupcovia troch Ïelezniãn˘ch spoloãnosti a pozvaní hostia, aby vzdali hold Ïelezniãiarskej profesii a najlep‰ích jednotlivcov z radov modrej armády aj ocenili. A práve ocenen˘m zaslúÏene patrila v tento deÀ najväã‰ia pozornosÈ. Do hlavného mesta pri‰lo 74 Ïelezniãiarov, aby si z rúk ministra dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR ªubomíra VáÏneho prevzali rezortné vyznamenanie. TAKMER AKO PRED 160 ROKMI âlenovia skupiny Tovari‰stvo star˘ch bojov˘ch umení a remesiel svojím úvodn˘m vystúpením priblíÏili atmosféru príchodu prvého parného vlaku na Slovensko. I keì Ïelezniãiarska história sa pí‰e uÏ 160 rokov, nie vÏdy bol sviatkom Ïelezniãiarov 27. september. Tento dátum bol stanoven˘ na základe faktu, Ïe v tento deÀ bol v roku 1840 otvoren˘ prv˘ úsek konskej Ïeleznice Bratislava – Svät˘ Jur. Av‰ak prvé narodeniny Ïeleznici historici zapísali, aÏ keì na Slovensko pri- ‰iel „naozajstn˘“ vlak, teda nie Èahan˘ koÀom, ale ako hovoria Ïelezniãiari „Ïelezo na Ïelezo“. A tak sa príchod prvého vlaku datuje 20. augusta 1848, kedy na územie Slovenska vstúpil prv˘ parostrojn˘ vlak. V·ETKO NAJLEP·IE, ÎELEZNIâIARI... Îeleznica je fenomén. Zo stránky historickej, lebo je tu úctyhodn˘ch 58 457 dní. Zo stránky technickej, pretoÏe tajomstvo zaãínajúce v trúbkach a kotly najstar‰ej parnej ma- ‰iny za 160 rokov v˘voja a modernizácie vystriedali najmodernej‰ie elektrické ru‰ne a koºaje. Je to v‰ak fenomén aj zo stránky generaãnej, pretoÏe na chode Ïeleznice, jej rozvoji v lep‰ích i ÈaÏk˘ch ãasoch sa podieºali a podieºajú celé generácie rodín. Za fenomén môÏeme Ïeleznicu oznaãiÈ aj zo stránky svojej ‰truktúry a hierarchie. ZvládnuÈ tak˘ obrovsk˘ kolos zo stránky riadiacej, prevádzkovej, organizaãnej i koordinaãnej je nesmierne ÈaÏké a zodpovedné. V‰etky tieto fenomény Ïeleznice sa v‰ak spájajú v azda tom najdôleÏitej‰om – fenoméne ºudskom. Îeleznica totiÏ spája. ªudí, osudy, mestá a krajiny. Je ich nem˘m strojcom i svedkom zároveÀ. ,,Sto‰esÈdesiat rokov, to je jedineãná história. Je to obdobie rakúsko-uhorskej monarchie, jej rozpadu, dve svetové vojny, vznik a zánik ‰tátnych útvarov, zmeny spoloãensk˘ch zriadení. Îeleznice zmenili svet, spoloãnosÈ, priniesli ekonomick˘ rast a stali sa neoddeliteºnou súãasÈou Ïivota ºudí,“ zhodnotil bohatú históriu generálny riaditeº Îelezníc Slovenskej republiky ·tefan Hlinka. ,,V neustále sa meniacom svete sme preÏili horúce letá, kruté zimy, Ïivelné pohromy, ako aj procesy delenia Ïelezníc, konsolidácie, organizaãné a riadiace zmeny, vzostupy aj pády. Po viac ako 100 rokov bola Ïeleznica skutoãne jedin˘m v˘konn˘m odvetvím s kºúãov˘m v˘znamom pre hospodársky rozvoj Slovenska. A teraz sme sa ocitli v 21. storoãí a sú pred nami nové v˘zvy,“ uviedol generálny riaditeº ÎSR. V roku úctyhodného 160. v˘roãia vzniku Ïelezníc na území Slovenska je moÏné kon- ‰tatovaÈ, Ïe sa podarilo zav⁄‰iÈ, ale aj rozbehnúÈ niekoºko v˘znamn˘ch a pre budúcnosÈ Ïelezníc strategicky dôleÏit˘ch procesov. Ukonãil sa proces konsolidácie, Îeleznice Slovenskej republiky sa stali vyrovnanou spoloãnos- Èou, plnia si záväzky voãi ‰tátnym a verejnoprávnym in‰titúciám, finanãn˘m in‰titúciám, ako aj voãi v‰etk˘m dodávateºom. Základn˘mi zámermi a cieºmi, na ktoré sa ÎSR zamerajú do budúcnosti sú predov‰etk˘m zv˘‰enie efektívnosti a konkurencieschopnosti prevádzkovania dráh v oblasti stratégie údrÏby Ïelezniãnej infra‰truktúry, revitalizácie Ïelezniãn˘ch staníc, procesu optimalizácie správy majetku. Prioritou je zavedenie EURO, aplikácia medzinárodn˘ch úãtovn˘ch ‰tandardov a optimalizácia prevá- 10
1 6 0 . V ¯ R O â I E Î E L E Z N Í C dzkov˘ch a riadiacich procesov a ãinností. Veºmi podstatnou otázkou pre ìal‰ie roky, ktorou sa systematicky a dlhodobo ÎSR zaoberá, je koncepcia spoplatÀovania Ïelezniãnej dopravnej cesty. Kvalitná Ïelezniãná infra‰truktúra je hlavnou poÏiadavkou na zabezpeãenie konkurenãného trhu so Ïelezniãn˘mi sluÏbami. Prioritami zostáva modernizácia Ïelezniãnej infra‰truktúry, v˘stavba eurokoridorov a tratí pre r˘chlosÈ 160 km/hod. a vytváranie podmienok pre zvy‰ovanie v˘konnosti Ïelezniãnej dopravy. To v‰etko je moÏné dosiahnuÈ len v prípade veºmi dobrej spolupráce v‰etk˘ch troch Ïelezniãn˘ch spoloãností a za v˘raznej podpory ministerstva dopravy a Vlády SR. ÎELEZNICA FAVORITOM BUDÚCNOSTI PREâO 27. SEPTEMBER? História Ïelezniãiarskeho sviatku sa zaãala odvíjaÈ v roku 1954, keì sa 18. augusta na PraÏskom hrade uskutoãnila prvá celo‰tátna konferencia Ïelezniãiarov. Pod- ºa nej sa DeÀ Ïelezniãiarov oslavoval v augustovom termíne aÏ do roku 1963. AÏ neskôr sa tento termín osláv presunul na 27. septembra. Dvadsiaty siedmy september bol stanoven˘ za DeÀ Ïelezniãiarov na základe faktu, Ïe v tento deÀ bol v roku 1840 otvoren˘ prv˘ úsek konskej Ïeleznice Bratislava – Svät˘ Jur. Táto konská Ïeleznica bola prvou verejnou Ïeleznicou nielen na Slovensku, ale v celom b˘valom Uhorsku. Ako zaujímavosÈ v‰ak treba uviesÈ, Ïe Ïeleznice na Slovensku oslavujú tohto roku 160 rokov, lebo existencia Ïeleznice sa podºa historikov poãíta od dátumu príchodu prvého „naozajstného“ vlaku („Ïelezo na Ïelezo“ a nie vlak Èahan˘ koÀom). Jeho príchod sa datuje k 20. augustu 1848, kedy na územie Slovenska vstúpil prv˘ parostrojn˘ vlak (Marchegg – Devínska Nová Ves – Bratislava). ,,Ani dnes Ïeleznica nestráca svoj v˘znam, práve naopak. Prísne ekologické parametre favorizujú Ïelezniãn˘ sektor. Vo vláde a aj v rezorte si plne uvedomujeme tento potenciál, a preto sa snaÏíme vytváraÈ primerané podmienky k naplneniu plnohodnotného fungovania Ïelezniãnej prepravy,“ uviedol Minister dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR ªubomír VáÏny pri príleÏitosti DÀa Ïelezniãiarov. Okrem iného zdôraznil, Ïe rekon- ‰trukcia infra‰truktúry, liberalizácia Ïelezníc, interoperabilita, modernizácia a zvy‰ujúce sa poÏiadavky na bezpeãnosÈ a mnoÏstvo ìal‰ích strategick˘ch i kaÏdodenn˘ch operatívnych úloh si vyÏaduje dôslednú koordináciu ãinnosti a spoluprácu zainteresovan˘ch subjektov. ,,UdrÏaÈ rozvoj spoloãnosti je seriózna úloha, ktorá kladie nároky na v‰etky tri spoloãnosti a ich zamestnancov,“ povedal minister. Jeho slová potvrdil aj predseda predstavenstva a generálny riaditeº Îelezniãnej spoloãnosti Slovensko, a. s., Milan Chúpek. ,,Bez dobrej spolupráce sa nezaobídeme. S trochou irónie hovorím, Ïe sme rozdelili horskú Ïeleznicu. Ak na‰e slovenské Ïeleznice dáme do kontextu európskych Ïelezníc, tak musíme uznaÈ, Ïe sme malou Ïeleznicou, ktorej väã‰ia ãasÈ tratí vedie v údolí krásnych hôr. Nechcem dokazovaÈ slabiny rozdelenia Ïelezníc, ale naopak, je potrebné, aby sme slabé stránky pomenovali a hºadali také formy spolupráce, aby Ïeleznica aspoÀ v prevádzke pôsobila ako integrovan˘ celok. KaÏdá z troch spoloãností sleduje svoje strategické ciele, záujmy spoloãností sú preto odli‰né. Je to v poriadku, ale ciele v podnikoch musia byÈ postavené tak, aby uspokojovali záujmy aj svojich obchodn˘ch partnerov.“ Spoluprácu ako veºmi podstatnú, i keì pri zachovaní v‰etk˘ch atribútov vlastn˘ch cie- ºov a kritérií, hodnotí aj predseda predstavenstva a generálny riaditeº Îelezniãnej spoloãnosti Cargo Slovakia, a. s., Matej Augustín. ,,Îeleznica je dnes jeden liberalizovan˘ subjekt. To znamená, Ïe v‰etko robíme pod tlakom konkurencie, v striktnej legislatíve. To sú faktory, ktoré e‰te pred pár rokmi nehrali na Ïeleznici dôleÏitú úlohu. Napriek obrovskej liberalizácii a tlaku v rámci Európy si ZSSK Cargo udrÏiava stabiln˘ podiel na trhu a patrí medzi najv˘znamnej‰ie v centrálnej a v˘chodnej Európe. Je to devíza, ktorú musíme vyuÏiÈ, inak to vyuÏijú tretí dopravcovia. Aj keì máme komplikované prostredie, po ãiastoãnej schizofrénii, ktorá vznikla delením pôvodne jednotn˘ch Ïelezníc, zaãíname chápaÈ, Ïe najmä v praxi sa jeden bez druhého nezaobídeme,“ dodal Matej Augustín. Za mimoriadny prínos, tvorivú invenciu a poctivú prácu, ktorou prispeli k úspe‰n˘m v˘sledkom svojej firmy dostalo poãas osláv DÀa Ïelezniãiarov najvy‰‰ie rezortné vyznamenanie 74 zamestnancov v‰etk˘ch troch spoloãností. Poctu ministra dopravy, pô‰t a telekomunikácií, titul ministra dopravy Zaslú- Ïil˘ zamestnanec dopravy a Uznanie ministra dopravy, pô‰t a telekomunikácií za zásluÏn˘ ãin si prevzalo 37 zamestnancov ÎSR, 14 zamestnancov ZSSK a 23 Ïelezniãiarov zo ZSSK CARGO. ,, Dne‰né vyznamenanie je ocenenie pre vás, pre spoloãnosÈ, ktorá vás zamestnáva, ale i pre va‰ich rodinn˘ch príslu‰- níkov, ktorí vytvárajú pre vás také prostredie, aby ste boli schopní odovzdaÈ v práci maximum svojich profesionálnych vedomostí a zruãností,“ prihovoril sa ocenen˘m ‰éf rezortu dopravu. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O ÎELEZNIâN¯CH SPOLOâNOSTIACH Îeleznice SR (ÎSR) vznikli 1. januára 1993 rozhodnutím vlády SR o zriadení ‰tátneho podniku v nadväznosti na rozdelenie âSFR, a t˘m i na rozdelenie âeskoslovensk˘ch ‰tátnych dráh na dva samostatné subjekty. Rozhodnutie vlády SR bolo rozpracovane zákonom NR SR ã. 258/1993 Z. z. o Îelezniciach SR z 30. septembra 1993 v znení neskor‰ích predpisov. Od 1. januára 2002 sa ÎSR podºa Projektu transformácie a re‰trukturalizácie ÎSR rozdelili na dva samostatné subjekty – ÎSR a Îelezniãnú spoloãnosÈ, a. s., (ZSSK). A následne 1. januára 2005 sa ZSSK rozdelila na Îelezniãnú spoloãnosÈ Slovensko, a. s., zabezpeãujúcu osobnú dopravu a Îelezniãnú spoloãnosÈ Cargo Slovakia, a. s., zabezpeãujúcu nákladnú dopravu. 11
Page 1 and 2: CLXIII. ČÍSLO 2008 Parlamentný K
Page 3 and 4: E D I T O R I A L Rakovina spoloãe
Page 5 and 6: S L O V E N S K O - U K R A J I N S
Page 7 and 8: Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 9: kovo si v rámci prioritn˘ch proje
Page 13 and 14: MINISTERSVO V¯STAVBY A REGIONÁLNE
Page 17 and 18: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 21 and 22: M E S T O K O · I C E nosti zaloÏ
Page 23 and 24: M E S T O K O · I C E Vo svojom p
Page 31 and 32: · T Á T N Y F O N D R O Z V O J A
Page 33 and 34: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 V Brati
Page 35 and 36: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 „Dovo
Page 37 and 38: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 foto: M
Page 39 and 40: M E S T O B R A T I S L A V A âo j
Page 49 and 50: Z V Ä Z S T A V E B N ¯ C H P O D
Page 51 and 52: N Á R O D N Á R A D A S R Nie je
Page 53 and 54: N Á R O D N Á R A D A S R Topoº
Page 55 and 56: N Á R O D N Á R A D A S R k˘ v˘
Page 57 and 58: N Á R O D N Á R A D A S R VyuÏí
Page 59 and 60: N Á R O D N Á R A D A S R vil a p
Page 61 and 62:
N Á R O D N Á R A D A S R ão org
Page 63 and 64:
P A R L A M E N T N É K O N F R O
Page 65 and 66:
D I A L Ó G Y O A & E W O ãom? O
Page 67 and 68:
D I A L Ó G Y O A & E W umoÏÀuje
Page 69 and 70:
G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 71 and 72:
G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 73 and 74:
E K O N Ó M I A Sociálny ‰tát
Page 75 and 76:
E K O N Ó M I A revitalizujú. Aj
Page 77 and 78:
· T Á T A P R Á V O júci zabezp
Page 79 and 80:
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 81 and 82:
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 87 and 88:
S U P E R M O N I T O R Spotrebitel
Page 89 and 90:
S U P E R M O N I T O R s nepredví
Page 91 and 92:
S U P E R M O N I T O R pretoÏe sa
Page 93 and 94:
S U P E R M O N I T O R *** To, ão
show all

clxiii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

clxiii. ÄÃslo - home.nextra.sk