You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
E K O N Ó M I A<br />
Sociálny ‰tát – ideál<br />
alebo preÏitok?<br />
(pokraãovanie z ãísla CLX.)<br />
S na‰ou hlavnou témou, ktorú sme nastolili<br />
v prvej ãasti tohto príspevku, t. j. so sociálnym<br />
‰tátom úzko súvisí i ìal‰ia osobitná kategória<br />
– medzigeneraãná spravodlivosÈ. Túto<br />
veºmi dobre symbolizuje známa rozprávka o<br />
troch gro‰och, situovaná e‰te do ãias cára Petra<br />
I., ale rovnako aktuálna aj dnes; len kulisy<br />
sa menia. Súãasná generácia na rozdiel od minul˘ch<br />
môÏe osud budúcich generácií ovplyvniÈ<br />
mnohorak˘mi a sofistikovanej‰ími spôsobmi<br />
ako doteraj‰ie generácie. Pokrok vo vede a<br />
technike jej dáva také moÏnosti, o ktor˘ch sa<br />
muÏíkovi za cára Petra I. s jeho tromi gro‰mi<br />
ani nesnívalo. A kapitál, ktor˘ naakumuluje a<br />
ktor˘ investuje napr. do budovania diaºnic a<br />
in˘ch dopravn˘ch sietí, do rozvoja priemyslu,<br />
do vzdelania mlad˘ch, do elektronizácie ekonomiky<br />
je v‰etko v prospech nastupujúcej generácie,<br />
takisto, ako to, ão predt˘m vybudovala<br />
predchádzajúca generácia, vyuÏíva a ãasto<br />
aj zneuÏíva súãasná generácia. Preto aj vôbec<br />
nie zriedkavo rezonujúce v˘hrady, Ïe súãasná<br />
populácia v produktívnom veku dopláca na<br />
dôchodcov nielenÏe neobstoja, ale sú doslova<br />
neetické.<br />
Medzigeneraãná spravodlivosÈ má v‰ak aj<br />
svoju druhú, dalo by sa povedaÈ odvrátenú<br />
stránku. A tu na prvom mieste je naru‰enie Ïivotného<br />
prostredia, likvidácia aj efektívnych<br />
v˘rob a pod.<br />
Napokon, rovnako by sa dalo namietaÈ aj<br />
proti tomu, ão obetuje súãasná generácia v<br />
prospech budúcej: buduje infra‰truktúru, elektronickú<br />
ekonomiku, ktorú budú vyuÏívaÈ najmä<br />
budúce generácie, ale na druhej strane<br />
zväã‰uje ‰tátny dlh, ktor˘ budú taktieÏ splácaÈ<br />
budúce generácie. OpäÈ sa potvrdzuje idea, Ïe<br />
ão je spravodlivé pre jedn˘ch, môÏe sa javiÈ ako<br />
nespravodlivé voãi in˘m. Absolútna spravodlivosÈ<br />
rovnako ako absolútna pravda sú vlastne<br />
ideály, ku ktor˘m sa môÏeme a musíme<br />
viac ãi menej pribliÏovaÈ.<br />
V súvislosti s kategóriou spravodlivosti za<br />
absolútne scestné a cynické povaÏujeme tieto<br />
kon‰tatovania: „... pojem spravodlivosÈ (rozumej<br />
sociálna) nemá Ïiadnu intelektuálnu hodnotu,<br />
je iba známkou demagógie a lacného<br />
Ïurnalizmu a mali by sme sa hanbiÈ tento pojem<br />
pouÏívaÈ. Je súãasne aj znakom nezrelosti<br />
a primitívneho myslenia vyÏadovaÈ spravodlivosÈ<br />
od spoloãnosti a braÈ ju na zodpovednosÈ<br />
za konkrétne hmotné postavenie a ne‰Èastie<br />
niektorej <strong>sk</strong>upiny obyvateºstva“. [Hayek, 1992]<br />
Tieto slová urãite nepotrebujú ìal‰ie komentáre.<br />
Je v‰ak o to zaráÏajúcej‰ie, Ïe patria takej<br />
osobnosti, akou bol F. A. Hayek. Hodnotenie<br />
tohto v˘roku ponecháme na ãitateºa.<br />
J. Rawls, filozof z harward<strong>sk</strong>ej univerzity sa<br />
v súvislosti s rovnosÈou a spravodlivosÈou v rozdeºovaní<br />
zaoberal aj otázkou podstúpeného rizika<br />
ako ìal‰ieho z determinantov v˘‰ky príjmu.<br />
Kon‰tatuje, Ïe väã‰ina ºudí má odpor k riziku.<br />
U t˘ch, ktorí ri<strong>sk</strong>ujú, je vÏdy väã‰ia pravdepodobnosÈ<br />
r˘chleho zbohatnutia, ale aj krachu<br />
ako u t˘ch, ktorí stavajú na istote a pravidelnosti<br />
príjmu.<br />
Snahou J. Rawlsa bolo dopracovaÈ sa k princípu<br />
distributívnej spravodlivosti, ktor˘ by bol<br />
akceptovateºn˘ v‰etk˘mi racionálnymi jedincami,<br />
ãiÏe k univerzálnym princípom a kritériám.<br />
Dospel k záveru, Ïe sociálne a ekonomické<br />
nerovnováhy je potrebné usporiadaÈ tak,<br />
aby boli späté s pracovn˘mi pozíciami a funkciami<br />
otvoren˘mi pre v‰etk˘ch. Podºa Rawlsa<br />
sú ºudia ochotní tolerovaÈ urãitú mieru nerovnosti<br />
príjmov pod podmienkou, Ïe táto nerovnosÈ<br />
povedie ku zv˘‰eniu celkovej ãiastky urãenej<br />
na rozdeºovanie a smeruje k zníÏeniu<br />
nerovnosti spojenej s pôsobením trhu. [Rawls,<br />
1995]<br />
Za zmienku stojí aj interpretácia spravodlivosti<br />
manÏelov Musgraveovcov. Ich teória kore‰ponduje<br />
napr. s ideou paretov<strong>sk</strong>ého optima,<br />
ktoré predpokladá, Ïe k rastu blahobytu dôjde<br />
vtedy, keì sa postavenie jednotlivca zlep‰í bez<br />
toho, aby sa zhor‰ilo postavenie niekoho iného.<br />
Preto sa táto teória naz˘va aj teóriou optimálneho<br />
rozdeºovania. Aj Musgraveovci sú<br />
toho názoru, Ïe rozdeºovanie nemôÏe byÈ riadené<br />
iba trhom. Nie je totiÏ spojené len s materiálnym<br />
dostatkom a hojnosÈou, ale aj so subjektívnym<br />
pocitom spravodlivosti. Faktom je,<br />
Ïe kaÏd˘ by si vybral iné kritéria spravodlivosti,<br />
in˘ rebríãek hodnôt podºa toho, na ktorej strane,<br />
resp. na ktorej prieãke spoloãen<strong>sk</strong>ého rebríãka<br />
a najmä ekonomického rebríãka sa sám práve<br />
nachádza. A tak to bolo v podstate vÏdy.<br />
Nie náhodou sa za jedno z najflagrantnej‰ích<br />
kritérií spravodlivosti povaÏovala práve rovnosÈ.<br />
Tá dokonca kore‰ponduje i s duchom<br />
kresÈanstva. Paradoxom v‰ak je, Ïe hlavn˘m zástancom<br />
idey rovnosti po J. J. Rouseauovi,<br />
ktor˘ zastával názor, Ïe kaÏd˘ jednotlivec má<br />
rovnakú cenu, bol materialista a ateista K.<br />
Marx, k˘m práve cirkev v praktickom Ïivote<br />
bola od nej ãasto na míle vzdialená. No ako sme<br />
uÏ naznaãili v predchádzajúcom texte, uÏ Aristoteles<br />
poukazoval na to, Ïe absolutizácia rovnosti<br />
vedie v koneãnom dôsledku k nespravodlivosti.<br />
Medzi pojmy úzko súvisiace s problematikou<br />
sociálneho ‰tátu patrí aj ekonomick˘ blahobyt.<br />
Veºmi zjednodu‰ene sa ekonomick˘<br />
blahobyt spája s reálnym HDP: ãím väã‰í HDP,<br />
t˘m vy‰‰í blahobyt. Aj keì je tu priama nadväznosÈ,<br />
reálny HDP nie je to isté ako ekonomick˘<br />
blahobyt. K˘m HDP zahrÀuje iba tie tovary,<br />
ktoré majú cenu a predávajú sa na trhu,<br />
blahobyt je osobitn˘ práve t˘m, Ïe obsahuje aj<br />
mnoho in˘ch komponentov, ktoré nemajú stanovenú<br />
cenu a nepredávajú sa na trhu. Sem patrí<br />
napr. voºn˘ ãas, kvalita Ïivota, sociálne istoty,<br />
mimotrhové sluÏby a ìal‰ie. Ekonomick˘<br />
blahobyt nie je tak totoÏn˘ s reálnym HDP.<br />
Na druhej strane v‰ak treba povedaÈ, Ïe s ním<br />
predsa len úzko súvisí. Napríklad cez normy na<br />
ochranu Ïivotného prostredia, kvalitu Ïivotného<br />
prostredia, vy‰‰iu gramotnosÈ, lep‰ie<br />
vzdelanie, spoloãen<strong>sk</strong>é postavenie a disponovanie<br />
dostatoãn˘m príjmom.<br />
Z uvedeného, t. j. zo vzÈahu HDP a ekonomického<br />
blahobytu plynie jeden veºmi dôleÏit˘<br />
záver (aj pre víziu): ekonomická teória i<br />
hospodár<strong>sk</strong>a politika by sa mali rovnako intenzívne<br />
a váÏne, ako sa venujú rastu HDP a teda<br />
prevaÏne ekonomick˘m parametrom, zaoberaÈ<br />
aj mimoekonomick˘mi parametrami, najmä<br />
sociálnymi otázkami, právnym a politick˘m<br />
prostredím. A práve táto „odvrátená“ strana u<br />
nás evidentne zaostáva, resp. nepôsobí rovnováÏne<br />
a vyrovnane.<br />
Osobitnú kapitolu tvoria pojmy spojené so<br />
sociálnou kohéziou (súdrÏnosÈou). Pojem sociálna<br />
kohézia je sociologick˘ pojem a pouÏíva<br />
sa vo viacer˘ch v˘znamoch. Je to pomerne<br />
nov˘ v˘raz, ktor˘ sa zaãal pertraktovaÈ v ostatn˘ch<br />
dvadsiatich rokoch. Je v‰ak di<strong>sk</strong>repancia<br />
medzi klasick˘m pouÏívaním tohto pojmu a<br />
jeho novou interpretáciou. Pôvodne sa definuje<br />
ako väzby v spoloãnosti. Sociálna kohézia<br />
je proces materializovan˘ na mikroúrovni a pociÈovan˘<br />
ako súdrÏnosÈ a spoloãná identita. S<br />
inou definíciou pri‰iel napríklad Lockwood,<br />
ktor˘ pouÏíva v˘raz sociálna kohézia na vyjadrenie<br />
sily primárnych a sekundárnych väzieb<br />
sociálnej siete, najmä v‰ak primárnych spoloãen<strong>sk</strong>˘ch<br />
vzÈahov. Je spojením piatich komponentov:<br />
1) spoloãné hodnoty a obãian<strong>sk</strong>a kultúra;<br />
2) spoloãen<strong>sk</strong>˘ poriadok a spoloãen<strong>sk</strong>á<br />
kontrola; 3) solidarita a redukcia v sociálnej<br />
stratifikácii; 4) sociálna sieÈ a spoloãen<strong>sk</strong>˘ kapitál;<br />
5) spoloãen<strong>sk</strong>á oddanosÈ.<br />
V inom ponímaní sa sociálna kohézia aplikuje<br />
v dvoch dimenziach: a) sociálna exklúzia<br />
zahrÀuje sociálnu nerovnosÈ a stratifikáciu; b)<br />
spoloãen<strong>sk</strong>˘ kapitál zahrÀuje aspekty sociálnych<br />
vzÈahov a väzieb.<br />
Sociálna exklúzia je veºmi zloÏit˘ fenomén<br />
a medzi teoretikmi neexistuje zhoda pokiaº ide<br />
o jeho definíciu a o jeho príãiny, ktoré de-<br />
‰trukãne pôsobia na sociálny poriadok a sociálnu<br />
kohéziu. âasto sa uvádza v súvislosti s tak˘mi<br />
pojmami ako nezamestnanosÈ, nízka kvalifikácia,<br />
nízky príjem, vysoká kriminalita, nízka<br />
ºud<strong>sk</strong>á dôstojnosÈ a pod. Úzku nadväznosÈ<br />
má najmä na fenomén chudoby. Samotn˘ pojem<br />
exklúzia má niekoºko v˘znamov. V spojení<br />
s prívlastkom sociálna sa identifikuje najmä<br />
na sociálnu polarizáciu na horizontálnej<br />
úrovni.<br />
Kºúãovou charakteristikou sociálnej exklúzie<br />
môÏe byÈ sumarizácia ‰tyroch kºúãov˘ch<br />
hºadí<strong>sk</strong>.<br />
75
Change language