Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á<br />
S P O L U P R Á C A<br />
âo sa t˘ka ru<strong>sk</strong>˘ch dodávok ropy je tu<br />
rovnaká situácia. Lí‰i sa tranzit ru<strong>sk</strong>ej ropy<br />
od tranzitu ru<strong>sk</strong>ého zemného plynu cez<br />
va‰u krajinu?<br />
Realizácia projektu eurázij<strong>sk</strong>ého koridora<br />
na prepravu ropy (EÁKPR), ktor˘ je zapojen˘<br />
do stratégie európ<strong>sk</strong>ej energetickej bezpeãnosti,<br />
umoÏní zníÏiÈ závislosÈ od Ru<strong>sk</strong>a v dodávkach<br />
ropy a produktov z nej. Pritom spracovanie<br />
ropy z kaspického regiónu by bolo<br />
efektívnej‰ie realizovaÈ v sloven<strong>sk</strong>˘ch závodoch<br />
na spracovanie ropy, ktoré takmer polovicu<br />
svojej kapacity vyuÏívajú na spracovanie<br />
produktov z ropy na export. Tak˘to variant by<br />
umoÏnil zaãaÈ vyuÏívaÈ ropovod Odesa – Brody<br />
v priamom smere pre dodávky ropy z<br />
in˘ch, neru<strong>sk</strong>˘ch zdrojov, aj na Ukrajinu, aj<br />
na Sloven<strong>sk</strong>o. Projekt EÁKPR predpokladá<br />
oddelenú prepravu rôznych druhov ropy ropovodom<br />
DruÏba cez územie Sloven<strong>sk</strong>a k spotrámci<br />
realizácie uvedeného dokumentu.<br />
Chcem osobitne podãiarknuÈ, Ïe na‰a spolupráca<br />
na prevaÏnej väã‰ine podujatí tohto dokumentu<br />
má dynamick˘ charakter.<br />
Svet znepokojil konflikt medzi Gruzín<strong>sk</strong>om<br />
a Ru<strong>sk</strong>om. Ak˘ je postoj Ukrajiny v tejto<br />
otázke?<br />
Na Ukrajine vítajú dohovory medzi Gruzín<strong>sk</strong>om<br />
a Ru<strong>sk</strong>ou federáciou, ktoré boli dosiahnuté<br />
prostredníctvom Francúz<strong>sk</strong>a, o definitívnom<br />
zastavení vojen<strong>sk</strong>˘ch akcií, zrieknutia<br />
sa pouÏitia sily a urovnania konfliktu. Ide o tie<br />
principiálne zloÏky urovnania, ktoré neraz<br />
zdôrazÀoval prezident Ukrajiny a k ãomu vyzvalo<br />
Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí Ukrajiny<br />
vo svojich vyhláseniach a komentároch. Tak˘mto<br />
spôsobom sa realizovali základné prvky<br />
stanovi<strong>sk</strong>a Ukrajiny k vyrie‰eniu situácie<br />
okolo Gruzín<strong>sk</strong>a.<br />
Oãakávame, Ïe strany budú dôsledne dodrÏiavaÈ<br />
tieto dohovory.<br />
Ukrajina potvrdzuje svoje stanovi<strong>sk</strong>o o nevyhnutnosti<br />
zabezpeãiÈ územnú celistvosÈ a suverenitu<br />
Gruzín<strong>sk</strong>a a je pripravená v rámci diplomatického<br />
úsilia prispieÈ k mierovému úsiliu<br />
medzinárodného spoloãenstva s cieºom<br />
dosiahnuÈ v‰estranné urovnanie situácie v<br />
Gruzín<strong>sk</strong>u.<br />
Hovorí sa aj o istej analógii medzi Abcház<strong>sk</strong>om,<br />
JuÏn˘m Oset<strong>sk</strong>om a Kosovom. Uznala<br />
Ukrajina nezávislosÈ Kosova alebo uva-<br />
Ïuje o tomto kroku?<br />
Ukrajina sa ako väã‰ina ‰tátov sveta domnieva,<br />
Ïe prijatie rozhodnutí o uznaní ãi neuznaní<br />
novovyhlásen˘ch ‰tátov je trval˘ proces,<br />
a to je normálna medzinárodná prax, predov‰etk˘m<br />
v kontexte s Kosovom.<br />
Berúc do úvahy váÏnosÈ situácie okolo Kosova<br />
aj pre región, aj pre systém medzinárodn˘ch<br />
vzÈahov celkovo, ukrajin<strong>sk</strong>á strana realizuje<br />
osobitné konzultácie so svojimi strategick˘mi<br />
partnermi. Ich v˘sledky budú zohºadnené<br />
pri urãení definitívneho stanovi<strong>sk</strong>a ná‰ho<br />
‰tátu. Pritom Ukrajina bude vychádzaÈ zo svojich<br />
národn˘ch záujmov. Sme presvedãení, Ïe<br />
najdôleÏitej‰ou úlohou svetového spoloãenstva<br />
je zachovanie mieru a pokoja na Balkáne,<br />
nepripustenie destabilizácie regiónu. Tak ako<br />
väã‰ina krajín sa domnievame, Ïe situácia okolo<br />
Kosova nemôÏe byÈ precedensom.<br />
Pomaly to bude uÏ rok, ão je na‰a krajina<br />
súãasÈou schengen<strong>sk</strong>ého systému. Ukrajina<br />
je nበjedin˘ sused, ktor˘ doÀ nepatrí. Aké<br />
to vyvoláva problémy a ako ich ukrajin<strong>sk</strong>á<br />
strana rie‰i?<br />
Po pripojení k Schengenu Sloven<strong>sk</strong>á republika<br />
oveºa prísnej‰ie realizuje vízovú a migraãnú<br />
politiku voãi obãanom krajín, ktorí nepatria<br />
do schengen<strong>sk</strong>ej zóny vrátane obãanov<br />
Ukrajiny. ZároveÀ na vonkaj‰ích hraniciach<br />
schengen<strong>sk</strong>ého priestoru, a to s Ukrajinou,<br />
sloven<strong>sk</strong>á strana posilnila kontrolu a vybavovanie<br />
dokladov cestujúcich a priveºmi dôkladne<br />
sa zaãali realizovaÈ kontroly ich osobnej<br />
batoÏiny a dopravn˘ch prostriedkov. Sloven<strong>sk</strong>o<br />
taktieÏ zaviedlo na v‰etk˘ch cestn˘ch<br />
hraniãn˘ch prechodoch tzv. modr˘ pruh urãen˘<br />
pre prechod obãanov len ãlen<strong>sk</strong>˘ch krajín<br />
EÚ, ão vedie k umelému nahromadeniu radu<br />
v ostatn˘ch jazdn˘ch pruhoch.<br />
Ako vidíme, problémy existujú, a preto<br />
Ukrajina je dôsledná vo svojom stanovi<strong>sk</strong>u o<br />
potrebe postupnej liberalizácie vízov˘ch vzájomn˘ch<br />
vzÈahov s krajinami EÚ, predov‰etk˘m<br />
so svojimi susedmi. Domnievam sa, Ïe<br />
nie je zbytoãné spomenúÈ, Ïe e‰te v máji 2005<br />
ukrajin<strong>sk</strong>á strana jednostranne zru‰ila vízové<br />
poÏiadavky pre obãanov Európ<strong>sk</strong>ej únie, povaÏujúc<br />
tak˘to krok za akt dobrej vôle a signálom<br />
európ<strong>sk</strong>emu spoloãenstvu o pripravenosti<br />
ná‰ho ‰tátu na prehæbenie spolupráce vo<br />
vízovej oblasti. V tomto kontexte pozitívne<br />
hodnotíme fakt, Ïe 1. januára 2008 nadobudla<br />
platnosÈ Dohoda medzi Ukrajinou a EÚ o<br />
zjednodu‰ení vybavovania víz a zaãiatok jej<br />
praktickej implementácie. Táto dohoda sa stala<br />
prv˘m krokom na ceste k zabezpeãeniu<br />
voºného pohybu ukrajin<strong>sk</strong>˘ch obãanov na území<br />
ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov EÚ, ku ktor˘m v súãasnosti<br />
patrí aj Sloven<strong>sk</strong>o.<br />
V rámci realizácie ‰tátnej politiky v oblasti<br />
ochrany práv a zákonn˘ch záujmov obãanov<br />
Ukrajiny v máji 2008 v Bratislave, ministrami<br />
zahraniãn˘ch vecí Ukrajiny a SR bola podpísaná<br />
Dohoda medzi Sloven<strong>sk</strong>ou republikou<br />
a Ukrajinou o malom pohraniãnom styku,<br />
ktorá nadobudne platnosÈ 27. septembra 2008.<br />
TaktieÏ vlády Ukrajiny a Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />
pripravili a my dúfame, Ïe do konca tohto<br />
roku bude podpísaná Dohoda medzi SR a<br />
Ukrajinou o spolupráci poãas kontroly osôb,<br />
tovaru a dopravn˘ch prostriedkov, ktoré prekraãujú<br />
spoloãnú ‰tátnu hranicu.<br />
Berúc do úvahy v˘zvy obãanov, z iniciatívy<br />
Veºvyslanectva Ukrajiny v SR, poãas 7. zasadnutia<br />
sloven<strong>sk</strong>o-ukrajin<strong>sk</strong>ej komisie pre<br />
cezhraniãnú spoluprácu bola otvorená otázka<br />
otvorenia hraniãného prechodu cez spoloãnú<br />
hranicu Zabroì – Uliã.<br />
V súvislosti so vstupom do schengen<strong>sk</strong>ého<br />
systému otvárajú sa aj iné otázky. Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />
pracujú ukrajin<strong>sk</strong>í obãania, zmenila<br />
sa ich situácia a je Ukrajina spokojná s<br />
teraj‰ím stavom?<br />
Od 6. mája 2008 stratila platnosÈ Dohoda<br />
medzi vládou SR a Kabinetom ministrov<br />
Ukrajiny o vzájomnom zamestnávaní obãanov,<br />
ão znaãne zjednodu‰ilo postup pri zamestnávaní<br />
obãanov Ukrajiny. Predov‰etk˘m boli<br />
zru‰ené v‰etky existujúce kvóty (v súlade s legislatívou<br />
EÚ) a zamestnávanie obãanov<br />
Ukrajiny realizuje bezprostredne zainteresovan˘<br />
zamestnávateº prostredníctvom registrácie<br />
<strong>sk</strong>utoãnosti o vzniku pracovn˘ch vzÈahov<br />
v regionálnom centre sluÏieb zamestnanosti.<br />
V súãasnosti sa v‰etky aspekty zamestnávania<br />
Ukrajincov na území SR vyznaãujú zjavnou<br />
konjunktúrou trhu práce. Pritom zamestnávateº<br />
je povinn˘ zabezpeãiÈ ukrajin<strong>sk</strong>ému pracovníkovi<br />
zdravotné poistenie, b˘vanie a v˘platu<br />
mzdy zakotvenej v zmluve. Okrem toho<br />
podºa platnej legislatívy SR cudzinec má tie<br />
isté práva ako obãan SR, ktor˘ je úãastníkom<br />
právnych vzÈahov a ktorému bolo udelené povolenie<br />
na doãasn˘ pobyt s cieºom zamestnaÈ<br />
sa. âiÏe ukrajin<strong>sk</strong>í pracovní migranti majú<br />
tie isté práva, ako aj obãania SR.<br />
V ostatnom ãase rastie dopyt sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />
zamestnávateºov po kvalifikovanej pracovnej<br />
sile z Ukrajiny, ão je podmienené predov‰etk˘m<br />
odlevom vlastn˘ch kvalifikovan˘ch kádrov<br />
za prácot do krajín západnej Európy, a<br />
taktieÏ stratou popularity niektor˘ch profesií.<br />
Podºa ná‰ho názoru, takáto tendencia bude<br />
trvaÈ e‰te nie jeden rok a moÏno práve ona<br />
podmieni konjunktúru na trhu práce a zamestnávanie<br />
ukrajin<strong>sk</strong>˘ch odborníkov v SR.<br />
Podºa stavu v septembri 2008 poãet oficiálne<br />
zaregistrovan˘ch obãanov Ukrajiny v<br />
Sloven<strong>sk</strong>ej republike tvorí 4 575 osôb, z nich:<br />
na základe povolenia na zamestnanie pracuje<br />
848 osôb, podnikateº<strong>sk</strong>ej ãinnosti sa venuje<br />
293 osôb. Okrem toho 1 074 obãanov Ukrajiny<br />
zí<strong>sk</strong>alo status zahraniãného Slováka. Ako<br />
je známe, nepotrebujú dodatoãné povolenie na<br />
zamestnanie sa. Koncom minulého roka len<br />
663 obãanov Ukrajiny bolo zamestnan˘ch na<br />
území SR.<br />
Otvoril sa v dne‰nej situácii ukrajin<strong>sk</strong>˘<br />
stavebn˘ trh pre sloven<strong>sk</strong>é firmy? Aké<br />
majú dnes moÏnosti?<br />
Ukrajin<strong>sk</strong>˘ stavebn˘ trh je otvoren˘ pre<br />
v‰etk˘ch jeho úãastníkov bez akejkoºvek v˘nimky.<br />
Podmienky podnikania v tomto segmente<br />
ekonomiky Ukrajiny sú regulované v˘luãne<br />
zákonmi trhu. Podºa môjho názoru, zohºadÀujúc<br />
jeho kapacitu, miesto na ukrajin<strong>sk</strong>om<br />
stavebnom trhu sa nesporne nájde aj pre<br />
sloven<strong>sk</strong>é firmy.<br />
Ru<strong>sk</strong>o je pre Sloven<strong>sk</strong>o a viacero ìal‰ích<br />
krajín dodávateºom zemného plynu. Ukrajina<br />
je tranzitnou krajinou. Aká je súãasná<br />
situácia v tejto oblasti?<br />
Áno, Ru<strong>sk</strong>o je kºúãov˘m producentom plynu<br />
pre EÚ, a Ukrajina je pre EÚ kºúãovou<br />
tranzitnou krajinou. Jedn˘m z krokov európ<strong>sk</strong>ych<br />
‰truktúr, ktoré majú viesÈ k zlep‰eniu situácie<br />
v otázke diverzifikácie zdrojov dodávok<br />
energetick˘ch surovín, je pomoc Ukrajine<br />
zo strany EÚ pri reforme energetického<br />
sektora, predov‰etk˘m v po<strong>sk</strong>ytovaní pomoci<br />
pri realizácii reforiem, zameran˘ch na zní-<br />
Ïenie energetickej závislosti ekonomiky. Zní-<br />
Ïenie energetickej závislosti ekonomiky sa<br />
má staÈ jednou z hlavn˘ch oblastí pri po<strong>sk</strong>ytnutí<br />
technickej a finanãnej pomoci EÚ Ukrajine.<br />
Jedn˘m z tak˘chto krokov sa stalo podpísanie<br />
Dohody o financovaní programu zahraniãnej<br />
pomoci EÚ Príprava obrody energetickej<br />
stratégie Ukrajiny, podpísanej 19.<br />
septembra 2008. Finanãné prostriedky priamej<br />
rozpoãtovej podpory, ktoré sú po<strong>sk</strong>ytované<br />
Ukrajine na nenávratnom základe, budú zamerané<br />
na podporu realizácie energetickej stratégie<br />
Ukrajiny.<br />
4
Change language