clxiii. číslo - home.nextra.sk

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O
spoloãnosÈ im ‰kodí a ubliÏuje. Domnievam sa,
Ïe k devastácii uãÀovského ‰kolstva okrem iného
veºkou mierou prispieva aj spôsob ich financovania,
riadenia a vytvárania akejsi glorioly nad
Ïiakmi ostatn˘ch stredn˘ch ‰kôl, najmä gymnázií
s prednostn˘m uplatnením sa na vysok˘ch
‰kolách. Nedovolím si hodnotiÈ úroveÀ ‰tudentov
gymnázií, ani ich porovnávaÈ so Ïiakmi na-
‰ich uãilí‰È, nemám dosÈ serióznych podkladov
ani nie som na to dosÈ odborne zdatn˘, ale na základe
vlastn˘ch skúseností mám svoj názor na
danú problematiku.
Vedel by som na mnoh˘ch konkrétnych príkladoch
dokumentovaÈ úspe‰nosÈ v uplatnení
sa absolventov na‰ich odborn˘ch uãilí‰È vo firmách,
v spoloãenskom Ïivote, v rôznych pozíciách
a nielen pri manuálnej zruãnosti. Moje skúsenosti
sú také, Ïe absolventi odborného uãili‰-
Èa po prípadnom nadobudnutí úplného stredo-
Obytn˘ dom, Sobrance
‰kolského vzdelania ukonãeného maturitou, prípadne
ukonãenia vysoko‰kolského ‰túdia sú
lep‰ie pripravení do reálneho Ïivota aj s moÏnos-
Èou ‰ir‰ieho uplatnenia najmä v riadiacich funkciách
na rôznych úrovniach predov‰etk˘m vo firmách.
Myslím si, Ïe odborn˘ rozhºad, zruãnosÈ,
pragmatickej‰í pohºad na Ïivot môÏe mlad˘ ãlovek
získaÈ v zapájaní sa do pracovného procesu
uÏ poãas ‰túdia práve v odborn˘ch uãili‰tiach.
Bolo by veºkou chybou, keby sme nebrali do
úvahy fakt, Ïe nie kaÏd˘ mlad˘ ãlovek má nadanie
a schopnosti ukonãiÈ povinnú ‰kolskú dochádzku
s primeran˘m úspechom. To v‰ak neznamená,
Ïe po kvalitnej teoretickej a odbornej
príprave v uãili‰tiach nemôÏe byÈ úspe‰n˘ práve
v oblasti, ktorá ho zaujíma, na ktorú bol pripravovan˘.
Veºmi sa prihováram za to, aby sa aj legislatívne
upravila v˘raznej‰ia podpora uãÀovského
‰kolstva, aby sme za 5 – 10 rokov nemuseli dováÏaÈ
murárov, tesárov a ìal‰ích odborn˘ch robotníkov
zo zahraniãia a aby na‰i absolventi
ostatn˘ch stredn˘ch a aj vysok˘ch ‰kôl pritom
neodchádzali do zahraniãia, kde ãasto vykonávajú
práce, na ktoré sa poãas ‰túdia nepripravovali.
Na slovensk˘ch stavbách v minulosti pracovalo
aj mnoho obãanov rómskej národnosti.
Väã‰inou na úrovni pomocn˘ch prác, ale viacerí
sa osvedãili a postupovali v hierarchii vy‰-
‰ie. Nie je aj tu priestor rie‰iÈ rómsku problematiku
– cez napredujúce slovenské stavebníctvo?
Nie je aj tu príleÏitosÈ pre ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny – stimulovaÈ
tento aspekt?
Na stavbách, ktoré v súãasnosti realizuje na‰a
firma, pracuje v priemere okolo 40 – 50 obãanov
rómskej národnosti, ktorí vykonávajú rôzne
druhy prác – môÏem zodpovedne vyhlásiÈ, Ïe
sme s ich prácou v podstate spokojní. Pracujú
ako pomocní robotníci, ale aj ako betonári, murári,
obkladaãi a – aj keì zriedka – aj ako iní remeselníci
priamo na stavbách ãi v obsluÏn˘ch
ãinnostiach. V minulosti neboli v˘nimky stretnúÈ
sa s cel˘mi murárskymi ãatami, ktoré sa v
rôznych súÈaÏiach umiestÀovali na popredn˘ch
miestach.
V súãasnosti, keì miera nezamestnanosti tejto
ãasti obyvateºstva v niektor˘ch krajoch dosahuje
okolo 90%, bolo by nanajv˘‰ aktuálne a potrebné,
aby sa zapájaniu predov‰etk˘m mlad˘ch
Rómov do pracovného procesu venovalo aj ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny, najmä
pri vytváraní vhodn˘ch podmienok pre stavebné
firmy pri ich stimulovaní – hlavne pri prijímaní
a zabezpeãovaní ich odborného rastu v
odborn˘ch uãili‰tiach.
Treba aj v súãasnosti vyuÏívaÈ skúsenosti,
ktoré tu sú so zaraìovaním najmä rómskej mládeÏe
do dvojroãného uãebného pomeru. Jeho absolventi
spravidla neboli vyuãení odborníci, ale
získali zásadné a nevyhnutné návyky pre zaradenie
sa do v˘robného procesu na na‰ich stavbách.
Je pravdou, Ïe stavebné firmy si veºmi touto
pracovnou silou nepomôÏu, ale verím, Ïe len
málo firiem by nepochopilo nutnosÈ participovaÈ
na tomto procese. Garantom pri vytváraní
vhodn˘ch podmienok by mali byÈ ústredné orgány
‰tátnej správy – ministerstvo hospodárstva,
ministerstvo financií, ministerstvo ‰kolstva,
ale najmä ministerstvo sociálnych veci a rodiny.
Jedna vec je poznanie stavu, toho, ão je, druhá
vyt˘ãenie cieºa. Vieme, kde sme a vieme,
kam chceme dôjsÈ. Ako sa v‰ak dostaÈ k cie-
ºu? Medzit˘m je totiÏ reálny trhov˘ priestor,
v ktorom je cel˘ komplex síl, vzÈahov a súvislostí.
Otázka znie: majú firmy dostatok financií,
aby to celé – v˘chovu vlastného odborného
a uãÀovského dorastu, zapojenie rómskych
obãanov do stavebného procesu – mohli
financovaÈ ãi spolufinancovaÈ? Sú na to vytvorené
napríklad legislatívne – a iné – predpoklady?
Zastávam názor, Ïe aspoÀ ãasÈ finanãn˘ch
prostriedkov, poskytovan˘ch ‰tátom na rôzne
príspevky, dotácie a podpory tejto ãasti obyvateºstva
by sa mala poskytovaÈ firmám a organizáciám,
ktoré by sa na ich prev˘chove a v˘chove
aj touto formou podieºali.
Domnievam sa, Ïe by to mali byÈ uãÀovské zariadenia
s internátnym vybavením, erudovan˘mi,
rómskej problematiky znal˘mi pedagogick˘mi
a odborn˘mi pracovníkmi, ktorí by vedeli,
ale hlavne chceli pomôcÈ tento dnes uÏ vysoko
akútny celospoloãensk˘ problém rie‰iÈ. V
tejto oblasti trh niã nevyrie‰i a ani nikto nemô-
Ïe ÏiadaÈ od firiem, ktoré boli v podstate vytvorené
za úãelom zabezpeãenia vlastnej, aspoÀ
jednoduchej reprodukcie a primeraného zisku,
aby ãasÈ takto získan˘ch finanãn˘ch prostriedkov
pouÏívali na rie‰enie sociálnych problémov
spoloãnosti. Bolo by moÏné uvaÏovaÈ o ãiastoãnom
spolufinancovaní firiem, ãi uÏ priamo poskytovaním
finanãného krytia urãit˘ch nákladov
alebo vytváraním in˘ch potrebn˘ch podmienok
pre v˘uãbu a praktick˘ v˘cvik, resp. ubytovanie
a poskytovanie vlastn˘ch priestorov, strojov,
mechanizmov alebo in˘ch firemn˘ch zariadení.
Firmy by museli maÈ zabezpeãenú návratnosÈ
vlastn˘ch vloÏen˘ch prostriedkov, ãi uÏ vo forme
získania nov˘ch mlad˘ch vyuãencov, resp.
aj vytváraním urãit˘ch hodnôt realizovaním stavebnej
produkcie na stavbách tej-ktorej stavebnej
firmy.
Bolo by teda nutné ujednotiÈ sa a dohodnúÈ patriãné
pravidlá pri ohodnocovaní podielu firiem
na ìal‰ej v˘chove a v˘uãbe uãÀovského dorastu.
Som presvedãen˘, Ïe prostriedky vlády vlo-
Ïené do t˘chto aktivít by sa v priebehu niekoºk˘ch
rokov viacnásobne spoloãnosti vrátili v
podobe aspoÀ sãasti vytrhnut˘ch mlad˘ch Rómov
z ich osád a pripraven˘ch do normálneho
spoloãenského Ïivota.
Na záver: aká je situácia na stavebnom trhu
v˘chodného Slovenska? Je tu dostatok príle-
Ïitostí kvalitn˘ch vzÈahov na osi investor – dodávateº
– uÏívateº? Alebo slovenské stavebné
firmy zaãínajú chodiÈ za stále zaujímavej‰ími
príleÏitosÈami na ukrajinsk˘ stavebn˘ trh?
Ja také skúsenosti nemám a v dohºadnom
ãase sa ani nepripravujem vyuÏívaÈ na‰u stavebnú
kapacitu na Ukrajine. Skôr naopak, sme viac
v kontakte s ukrajinsk˘mi partnermi pri získavaní
ich odborníkov v niektor˘ch profesiách –
hlavne murár, obkladaã a tesár – na práce u nás
na Slovensku. Bol som sa osobne pozrieÈ na stavbách
realizovan˘ch ich vlastnou kapacitou na
Ukrajine, ale aj v Maìarsku a môÏem povedaÈ
iba slová spokojnosti s úrovÀou kvality t˘chto
prác. Treba ale zabudnúÈ na to, Ïe budú u nás robiÈ
za poloviãné ceny. Robia podstatne kvalitnej-
‰ie, ako sme ich poznali zhruba pred 20 – 25 rokmi,
ale túto prácu Ïiadajú aj patriãne zaplatiÈ.
Som osobne presvedãen˘, Ïe stavebn˘ boom
na v˘chodnom Slovensku e‰te nezaãal a ak mám
na mysli obãiansku a hlavne bytovú a ostatnú
úãelovú stavbu, tak ten sa v plnej miere prejaví
aÏ po prepojení v˘chodu Slovenska s Bratislavou
pripravovanou diaºnicou.
Polyfunkãn˘ objekt, Hencovce
Sme na v˘chode Slovenska v takej v˘hodnej
geografickej polohe, Ïe je skutoãne otázkou ãasu,
kedy sa zaãnú aj investori s perspektívou investovania
na v˘chod od na‰ich hraníc zaujímaÈ o
moÏnosti etablovania svojich podnikov a svojho
podnikania do okolia Ko‰íc a Pre‰ova. Náznaky
takéhoto záujmu tu uÏ sú a dá sa reálne poãítaÈ
aj s ich záujmom o lokality medzi Ko‰icami a
Vy‰n˘m Nemeck˘m na ukrajinskej hranici. Preto
si myslím, Ïe v˘chodoslovenskí stavbári sa o
svoju budúcnosÈ báÈ nemusia, naopak, musíme
sa pripraviÈ na odsun na‰ich stavebn˘ch kapacít
z Bratislavy a jej okolia domov na v˘chodné Slovensko.
A keì chcem nadºahãene ironicky ukonãiÈ
tento rozhovor, tak mi dovoºte vysloviÈ jednu
nostalgickú my‰lienku – ‰koda, Ïe sa uÏ nedo-
Ïijem toho, aby Bratislava a západoslovenské firmy
museli plniÈ záväzné presunové úlohy na
v˘chode Slovenska tak, ako sme my v˘chodniari
budovali Bratislavu a jej okolie.
49