clxiii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

N Á R O D N Á R A D A S R Dnes uÏ b˘val˘ poslanec za KresÈanskodemokratické hnutie bol v minulosti aj námestníkom primátora Bratislavy a tak je mu problematika hlavného mesta dôverne blízka. V súãasnosti je nielen nezávisl˘m poslancom NR SR, zakladajúcim ãlenom Konzervatívnych demokratov Slovenska, ale aj poslancom mestského zastupiteºstva Bratislavy – preto seriál rozhovorov o zákone o Bratislave zaãíname s ním. Pavol MINÁRIK. Nie je potrebn˘ nov˘ zákon o Bratislave Pre mÀa je nelogická, lebo samospravovaÈ sa má jeden organick˘ celok. Ten organick˘ celok môÏe byÈ región, preto sme vygenerovali samosprávne kraje, ktor˘ je urãite viac ako Bratislava aj s jej zázemím. PetrÏalka je napríklad tretím najväã‰ím slovensk˘m mestom... Napriek tomu, Ïe je PetrÏalka ‰tatisticky tretím najväã‰ím mestom, nie je mestom. Teda nenapæÀa v‰etky funkcie obce a je tak organicky prepojená na ostatnú ãasÈ Bratislavy, Ïe len spolu so Star˘m mestom, kultúrnym zázemím, historick˘m jadrom, s troma obcami a ich prírodn˘m a rekreaãn˘m zázemím, len v celom tomto komplexe vytvára mestsk˘ celok. Je nov˘ zákon o Bratislave potrebn˘? Súãasn˘ má osemnásÈ rokov. Nov˘ zákon o Bratislave potrebn˘ nie je. Bol by moÏno potrebn˘ zákon o hlavnom meste, ktor˘ by zv˘raznil postavenie Bratislavy oproti ostatn˘m mestám v tom, Ïe je sídlom vrcholov˘ch orgánov ‰tátu, a t˘m sa odli‰uje od ostatn˘ch slovensk˘ch miest. Vo v‰etkom ostatnom by mohla Bratislava fungovaÈ podºa zákona o obecnom zriadení. UÏ aj preto, Ïe aspoÀ zatiaº jestvuje v‰eobecn˘ konsenzus, Ïe aj financovanie Bratislavy pôjde s nulovou mierou solidarity, teda tak ako pre v‰etky ostatné mestá a obce. Posledné zlep‰enie jej financovania bolo e‰te v súvislosti s cestnou daÀou a tá sa prerozdeºovala trochu inak medzi mesto a ‰tát ako ostatné podielové dane, ale odvtedy je stopercentná miera solidarity a zákon o Bratislave ako takej nemá v˘znam. âím by sa mal zákon o hlavnom meste odli‰ovaÈ od teraj‰ieho zákona i do navrhovanej novely? Na odlí‰enie postavenia hlavného mesta by staãilo niekoºko paragrafov. Áno. NepociÈujem nejaké ‰peciálne potreby, aby bola Bratislave nejako zv˘razÀovaná. Bratislava je ekonomicky veºmi silná a ak by tá miera prerozdeºovania nebola stopercentná, tak by aj bola finanãne dostatoãne vybavená. Tento návrh zákona reaguje hlavne na to, Ïe sú tu dve úrovne samosprávy, ão okrem Ko‰íc nie je nikde inde, a snaÏia sa poslanci, ktorí majú nejak˘ záujem tieto vzÈahy ovplyvniÈ zvonku a nechcú ich nechaÈ na internú dohodu mesta, tak prostredníctvom tohto zákona vychyºujú ten rovnováÏny stav, ktor˘ vznikol po veºmi dlh˘ch a veºmi ÈaÏk˘ch rokovaniach o ‰tatúte medzi mestom a mestsk˘mi ãasÈami, na jednu stranu. V tejto chvíli môÏem povedaÈ, Ïe je to starostovská strana, pretoÏe v parlamente sedí poslanec, ktor˘ má zákonodarnú iniciatívu a je zároveÀ starostom, ãiÏe je úplne prirodzené, Ïe chce tú arbitráÏ zvonku vo svoj prospech. Ale to by mohlo byÈ aj naopak – keby sa stal bratislavsk˘m primátorom mesta poslanec NR SR za Smer, tak by sme asi videli, Ïe by pri‰iel úplne in˘ zákon o Bratislave, tentoraz vych˘len˘ na úplne inú stranu. A to nie je dobré. Ak chceme povedaÈ, Ïe tie dve úrovne sú samosprávnymi úrovÀami, tak sa musia „samospravovaÈ“– nastavenie z 90. roku bolo veºmi euforické, samospráve sa dala obrovská voºnosÈ. MoÏno inokedy by sa to nedalo dosiahnuÈ. Neskôr po roku 1998 sa samosprávy aj kompetenãne dobudovali. Úplne posledn˘ záver bol v predchádzajúcom volebnom období, keì sa zrealizovala aj fi‰kálna decentralizácia. Najhor‰ia situácia by vznikla, keby sa naozaj uskutoãní zámer rozpoãtovej kapitoly pre Bratislavu. K tomu sa e‰te dostaneme. Hovoríte o dvojúrovÀovej samospráve pri polmiliónovom meste, do ktorého denne prichádzajú ìal‰ie desaÈtisíce – ão sa poãtom takmer vyrovná inému samosprávnemu kraju. Je pri takomto poãte a problémoch, aké musí rie‰iÈ Bratislava, dvojúrovÀová samospráva nelogická? Napriek tomu, PetrÏalka musí kooperovaÈ s ostatn˘mi mestsk˘mi ãasÈami – nie je predsa len tá dvojúrovÀová samospráva logická? Ona je logická z pohºadu ºudí, ktorí tento systém spustili v 90. roku, z pohºadu veºmi izolovan˘ch mestsk˘ch ãastí, ktoré uÏ dnes sú v˘razne potlaãené. Mám na mysli Jarovce, Rusovce, âunovo, Devín, Vajnory, Devín prestal maÈ charakter dediny s 900 obyvateºmi, a väã- ‰ina prisÈahovalcov s úplne inou identitou preklopí jej doteraj‰í charakter. Nie je problém Bratislavy aj v tom, Ïe je mestsk˘ch ãastí priveºa a nie sú celkom dorie‰ené kompetenãné vzÈahy s magistrátom? Pohºad ºudí, ktorí nastavili samosprávny systém, spoãíval v tom, Ïe chceli zachovaÈ identitu priãlenen˘ch obcí, aby sa ich charakter zachoval. Ale potom sa veºmi ne‰Èastne zaãala zv˘razÀovaÈ potreba pov˘‰iÈ mestskú ãasÈ na obec práve od t˘ch, ktorí to logicky nespæÀali. Jarovce boli skoro obcou so v‰etk˘m, ão k tomu patrí. Ale PetrÏalka alebo RuÏinov? Pritom tieto ãasti to mohli akcelerovaÈ, lebo mali politickú aj ekonomickú silu. Tieto ãasti sú bez toho, aby boli súãasÈou Bratislavy, neschopné. Viete si predstaviÈ, Ïe by nás v Bruseli reprezentoval staromestsk˘ starosta? Kto by tam s ním komunikoval? Alebo Ïe by sa v 90. rokoch chcel kontaktovaÈ viedensk˘ primátor Zilk nie s Kresánkom, ale petr- Ïalsk˘m Doktorovom? Îe by ViedeÀ zaãala kooperovaÈ s PetrÏalkou alebo Karlovou Vsou? Ja to nespochybÀujem, ale z istého hºadiska pri vyrie‰ení kompetencií odtiaº – potiaº sa mi zdá dvojúrovÀovosÈ Bratislavy ako logická. Tá subsidiarita bola odvodená pre nieão, 62
N Á R O D N Á R A D A S R ão organicky nespæÀalo kritériá obce a to vytvorilo veºmi nedobr˘ vzÈah. Pokiaº neprídeme s koncepãne nov˘m pohºadom na problém mesto – mestské ãasti, dovtedy si myslím, Ïe nie je ãas na nejak˘ zásadn˘ zásah do súãasného stavu a dovtedy by si malo mesto a samosprávne orgány uplatÀovaÈ svoje samosprávne kompetencie a vyrie‰iÈ si svoje problémy vnútri, bez arbitra zvonku. Lebo vÏdy, keì má jedna strana pocit, Ïe by mohla prísÈ arbitráÏ zvonku, tak sa k nej veºmi rada uchy- ºuje. Ako by teda podºa vás mal vyzeraÈ nov˘ koncepãn˘ projekt Bratislavy? âo by malo byÈ jeho podstatou? Ja poznám modely v desiatkach miest, kde je distribuovaná centrálna moc, ale nikto ju nedistribuoval rozhodnutím zhora. Nepoznám okrem Ko‰íc a Bratislavy takto usporiadané mesto zvonku. Aj ViedeÀ má svoje ãasti, ale nikto ich nekreslí. Magistrát sa potrebuje dostaÈ k svojim obyvateºom, tak tam deleguje svoju organizaãnú zloÏku a nechá t˘ch obyvateºov, aby lokálne o sebe v mnoh˘ch veciach sami rozhodli. Ale to je pre vnútornú potrebu obyvateºstva, nie pre to, aby to niekto zhora nakreslil. Keby nebola zhora nakreslená dvojúrovÀová samospráva, aj Bratislava by ako jedno mesto rozhodla o distribúcii svojich kompetencií na nejaké men‰ie ãasti. Na päÈ napríklad? Viem si predstaviÈ, Ïe by to bolo v rôznych oblastiach rôzne. Napríklad stavebné úrady by urãite staãili tri. âo tomu bráni? Ak niekomu dáte moc, tak sa jej veºmi nerád vzdáva. Keì sme prechádzali v ‰tatúte kompetencie, tak o stavebn˘ úrad mali starostovia eminentn˘ záujem. âo je logické. Logické by bolo, keby aj mesto malo oÀ záujem a nemalo to dopustiÈ. Ale rozhodlo sa mesto z vlastnej iniciatívy, Ïe to prenechá ãastiam, ale pod sºubom, Ïe sa budú vytváraÈ spoloãné úradovne a Ïe t˘ch úradov bude najviac ‰tyri. Viete, koºko ich je dnes? Okrem PetrÏalky má svoj úrad kaÏd˘ – aj ten Devín, ktor˘ nedokázal svoje územie ochrániÈ, pretoÏe je na to veºmi slab˘. Viete si predstaviÈ silu developera voãi devínskemu starostovi a voãi bratislavskému primátorovi? Myslím, Ïe áno. Predsa len primátor, ktor˘ je pod oveºa väã- ‰ou kontrolou verejnosti, médií, s oveºa rozpt˘lenej‰ími záujmami je schopn˘ odolávaÈ tlaku inak. Takisto boli aj rozhodnutia mestsk˘ch poslancov, ktoré tomu tlaku developerov neodolali – ako napríklad v PetrÏalke v prípade Krasovského lesíka. Ja som vãera tieÏ odi‰iel z rokovania mestského zastupiteºstva so slovami, Ïe na tejto realitnej kancelárii sa nebudem podieºaÈ. To bola nehoráznosÈ. Áno, je to moÏné, ale tá pozícia starostu 800 obyvateºov a primátora polmiliónového mesta voãi komukoºvek je principiálne iná. Jednoducho kaÏdá ‰tátna náv‰teva na úrovni hlavy ‰tátu protokolárne prichádza k primátorovi. Primátor má voãi stavebníkovi, ktor˘ disponuje niekoºk˘mi miliardami, predsa len inú pozíciu, ak sa predt˘m stretol s holandskou kráºovnou. To je iná pozícia. Teoreticky je to tak, ale tieÏ viete, Ïe sila developerov pri mnoh˘ch v˘stavbách v meste hovorí o nieãom inom, aj o slabosti mesta a primátora. Neviem, ãi v‰etko je prejav slabosti, alebo aj vôle. A keby sa kaÏdá v˘‰ková stavba zastavila na krik nejakej lokálnej skupiny ºudí, tak toto mesto by nikdy nezaÏilo tak˘ stavebn˘ boom, nikdy by nebolo túÏbou mlad˘ch ºudí z v˘chodného Slovenska byÈ Bratislavãanom, nikdy by priemerná mzda v Bratislave nebola o 40 percent vy‰‰ia ako je niekde na Slovensku. Mesto je priestor sústreden˘ch aktivít, tak tomu hovoria urbanisti a tomu sa musí nieão obetovaÈ. Vedenie mesta musí stále hºadaÈ nejak˘ rovnováÏny stav medzi t˘m, Ïe je to mesto a ako mesto sa musí rozvíjaÈ a ão bude znamenaÈ, ak ten rozvoj zastavíme, ubudne aj pracovn˘ch príleÏitostí. A keì sa nebudú umiestÀovaÈ pracovné príleÏitosti do tak˘chto koncentrátov, potom neprídu ani investori. âo povaÏujete za najväã‰í problém návrhu tohto zákona? Kapitolu mesta v ‰tátnom rozpoãte. Zdá sa, akoby to kaÏd˘ chcel, lebo to vnímajú ako spôsob, ako dostaÈ viac peÀazí pre mesto. KaÏd˘ si myslí, Ïe do Bratislavy nejaká vláda naleje peniaze, ale na to vôbec netreba takúto zloÏitú a nesystémovú techniku. Staãilo by zníÏiÈ mieru solidarity medzi Bratislavou a obcami na v˘chodnom Slovensku alebo na Gemeri a v Bratislave by bolo neuveriteºne viac peÀazí. Nehovorím, aby sme to zníÏili, ale ão by sa stalo, ak by bola v ‰tátnom rozpoãte samostatná kapitola o Bratislave? Finanãne zatiaº niã, lebo uÏ sme mali aj zákonom urãené ciele na financovanie, napríklad fond Pro Slovakia mal v zákone percentuálne urãené, koºko financií musí do neho ísÈ, ale pre financovanie je najvy‰‰ou úrovÀou zákon o ‰tátnom rozpoãte, ktor˘ sa schvaºuje kaÏd˘ rok, a ak poslanci do Fondu toho pol percenta nepo‰lú, tak vo Fonde nie je a nedá sa s t˘m niã robiÈ. A teraz, ão by sa stalo, keby tam tá kapitola bola? KaÏdoroãne by sa Bratislava stala predmetom politického handlu. V druhom rade by sa stalo, Ïe samospráva by stratila nezávislosÈ, lebo kaÏdoroãne by primátor, nech by bol z akejkoºvek strany, musel ísÈ ÏobraÈ na vládu a nepriamo by ho obyvateºstvo hodnotilo podºa toho, ãi by tie peniaze vyÏobral alebo nie. A toto je faktick˘ dôvod, preão ten návrh obsahuje tento variant... A voliã by tieÏ stratil ãiastoãne nezávislosÈ pri voºbe uÏ aj vzhºadom na to, ako blízko za sebou nasledujú parlamentné a komunálne voºby. âiÏe ak by premiér bol z KDS, tak by bolo pre Bratislavãanov dobré, aby aj primátor bol za túto stranu. Presne tak. Voliã z Bratislavy by bol k tomuto tlaãen˘, lebo by si povedal, Ïe ja rozhodnem o primátorovi inak orientovanom ako je vláda, tak sa po‰kodím, lebo kapitola o Bratislave bude nízka. A toto je faktick˘ dôvod, preão ten návrh obsahuje tak˘to variant financovania mesta. Ja by som ich z toho nepodozrieval, len hovorím, Ïe v tomto je veºké nebezpeãenstvo. Je to nesystémov˘ krok, je to zásah do samosprávy. VzÈah samosprávy a ‰tátneho rozpoãtu musí byÈ len v‰eobecn˘ a platiÈ pre kaÏdého, aby nebol dôvod byÈ takto pred voºbami motivovan˘. Aby nezávislosÈ aj voliãa aj vedenia mesta bola zaruãená. Ako vnímate ten návrh zniÏovania poãtu poslancov? Je to dobr˘ v˘krik pre voliãa, lebo ‰etrnosÈ sa vÏdy oceÀuje. Treba povedaÈ, Ïe k tomuto nikto mimoriadne nepristupoval, hoci na to bola moÏnosÈ. Keì som odchádzal z PetrÏalky, tak to bola prvá mestská ãasÈ, ktorá dokázala zníÏiÈ poãet poslancov zo 60 na 40. KaÏd˘ starosta to mohol navrhnúÈ, dnes to dávajú do zákona, pretoÏe sa o tom dobre hovorí navonok, ale vo vlastn˘ch zastupiteºstvách to nepresadzovali a nepresadili. Mne sa to podarilo. Nejde ale fakticky o dobré rozhodnutie prijímané okºukou? Ak chceme plnú samosprávnosÈ, tak by to malo byÈ prijaté inak. Aj k tomuto som sa vyjadroval poãas rozpravy, toto urãite nie je problém tej predlohy. A ão je problémom novely s v˘nimkou kapitoly v ‰tátnom rozpoãte? Îe zasahuje do tej krehkej rovnováhy medzi mestom a mestsk˘mi ãasÈami. Tu sa naozaj za ‰estnásÈ rokov diskusií o ‰tatúte nejaká rovnováha dosiahla vnútorn˘mi mechanizmami, diskusiou, aj ostrou polemikou, a dosiahli ju tí, ktorí boli za to zodpovední. A teraz bez toho, aby sa prichádzalo s konsenzuálnou koncepãnou zmenou, ktorá jediná by na to oprávÀovala, sa prichádza s nejak˘m vych˘lením tejto rovnováhy len preto, Ïe na to máme v tejto chvíli moc. Zásah do samosprávy zvonku, ktor˘ nie je vyvolan˘ akútnou potrebou, napríklad kolapsom, nútenou správou, zadlÏenos- Èou, neschopnosÈou obce sa pozviechaÈ zo Ïivelnej pohromy, nepovaÏujem za dobré. âiÏe prekáÏa vám spôsob, ak˘m sa to deje, alebo aj zámer? PrekáÏa mi zámer, Ïe niekto, kto je zainteresovan˘, vyuÏíva nie prirodzen˘ mechanizmus dohadovania sa na meste a hºadania rovnováhy, ão sa v minulosti vÏdy dialo, teraz má moÏnosÈ zbrklo rozhodnúÈ a vychyºuje rovnováhu, ktorá sa ÈaÏko dosahovala, ak˘msi arbitrárnym zásahom zvonku na svoju stranu. Toto sa deje v‰ade. Ale predstavme si, Ïe za ‰tyri roky bude Ftáãnik v parlamente a bude primátorom – potom sa to zasa preklopí na druhú stranu? Mesto má zasa lietaÈ medzi starostovsk˘mi a primátorsk˘mi chúÈkami len preto, kto je v parlamente a kto nie? MoÏno si niektoré veci jednoducho musíme zaÏiÈ na vlastnej koÏi. Samospráva je preto samosprávou, lebo sa má spravovaÈ sama a nemá ju spravovaÈ parlament. 63
Page 1 and 2:
CLXIII. ČÍSLO 2008 Parlamentný K
Page 3 and 4:
E D I T O R I A L Rakovina spoloãe
Page 5 and 6:
S L O V E N S K O - U K R A J I N S
Page 7 and 8:
Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 9 and 10: kovo si v rámci prioritn˘ch proje
Page 11 and 12: 1 6 0 . V ¯ R O â I E Î E L E Z
Page 13 and 14: MINISTERSVO V¯STAVBY A REGIONÁLNE
Page 17 and 18: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 21 and 22: M E S T O K O · I C E nosti zaloÏ
Page 23 and 24: M E S T O K O · I C E Vo svojom p
Page 31 and 32: · T Á T N Y F O N D R O Z V O J A
Page 33 and 34: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 V Brati
Page 35 and 36: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 „Dovo
Page 37 and 38: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 foto: M
Page 39 and 40: M E S T O B R A T I S L A V A âo j
Page 49 and 50: Z V Ä Z S T A V E B N ¯ C H P O D
Page 51 and 52: N Á R O D N Á R A D A S R Nie je
Page 53 and 54: N Á R O D N Á R A D A S R Topoº
Page 55 and 56: N Á R O D N Á R A D A S R k˘ v˘
Page 57 and 58: N Á R O D N Á R A D A S R VyuÏí
Page 59: N Á R O D N Á R A D A S R vil a p
Page 63 and 64: P A R L A M E N T N É K O N F R O
Page 65 and 66: D I A L Ó G Y O A & E W O ãom? O
Page 67 and 68: D I A L Ó G Y O A & E W umoÏÀuje
Page 69 and 70: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 71 and 72: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 73 and 74: E K O N Ó M I A Sociálny ‰tát
Page 75 and 76: E K O N Ó M I A revitalizujú. Aj
Page 77 and 78: · T Á T A P R Á V O júci zabezp
Page 79 and 80: P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 85 and 86: S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 87 and 88: S U P E R M O N I T O R Spotrebitel
Page 89 and 90: S U P E R M O N I T O R s nepredví
Page 91 and 92: S U P E R M O N I T O R pretoÏe sa
Page 93 and 94: S U P E R M O N I T O R *** To, ão
show all

clxiii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

clxiii. ÄÃslo - home.nextra.sk