clxiii. číslo - home.nextra.sk

S U P E R M O N I T O R
pretoÏe sa takmer vÏdy spájajú s útokmi
bez u‰ºachtilého cieºa. Tanky totiÏ môÏu maÈ
aj dôstojnú úlohu, najmä keì chránia slobodu
obãanov v ohrozenom ‰táte. Ale Rusi od
konca 2. svetovej vojny len atakujú – vo svojom
mocenskom záujme.)
***
Zdá sa, Ïe nebyÈ Severoatlantickej aliancie,
so suverenitou âeska, Poºska ãi Litvy by to vyzeralo
dosÈ mizerne. Asi tak, ako teraz so suverenitou
Gruzínska.
Analytik Ivo Samson. HN 13. 8.
(Slovensko by sa nemalo zahrávaÈ so svojou
bezpeãnosÈou. Pre nበmal˘ ‰tát je mimoriadne
dôleÏité viesÈ takú zahraniãnú politiku,
ktorá uÏ nedá Rusku príleÏitosÈ, aby osud SR
mohlo vojensky ovplyvniÈ. Akokoºvek má
EÚ pre nás veºa negatívnych ã⁄t, je nutné maÈ
ju pevne za na‰ím chrbtom.)
***
Rómov charakterizujú dve veci – hudba a odmietnutie.
Hudba – to sú oni, odmietnutie – to
sú tí ostatní.
Rómsky reÏisér Tony Gatlif.
Pravda 13. 8.
(A práve v odmietaní ostatn˘ch je prapôvod
takmer nemoÏnej kooperácie Rómov so Slovákmi.
A v podstate nik nevie, ako to zmeniÈ,
a ãi sa to zmeniÈ vôbec dá.)
***
V minulosti, keì Ïivot e‰te len vznikal, bola
voda kolískou Ïivota. ªudia sa zaãali usadzovaÈ
pri vode, voda riek a morí tvorila prvé cesty
pri poznávaní vlastnej krajiny, voda priná‰ala
Ïivot poºnohospodárskym spoloãenstvám.
Hydrologiãka Oºga Majerãáková.
Slovo 13. 8.
(Neustále musíme obdivovaÈ – ak sme trochu
súdni –, aké je v‰etko na nebi i na zemi skvele
zariadené a zosúladené. A keì nás sonda,
ktorú sme vyslali na Mars, informuje, Ïe je
tam ºad, ba dokonca Ïe sneÏilo, je to signál
o moÏnej prítomnosti Ïivého tvora.)
***
Teraz to uÏ, Ïiaº, nie je tak, ale voºakedy
sme nerobili niã iné, len ãítali. To bolo to, ão
sa nám chcelo robiÈ. âítali sme úplne v‰etko.
Hereãka a spisovateºka
Zuzana Cigánová.
Sme 13. 8.
(âlovek je stále viac ochudobnen˘ o niektoré
rozko‰e. âítanie románov a poviedok
môÏe byÈ takouto blaÏenosÈou – z príbehu, z
komplikovan˘ch vzÈahov, ale aj z jazyka a
‰t˘lu dobrej prózy. UÏ sme ãasto varovali,
aby sa ãlovek nevzdával tohto pôÏitku, ale
zrejme zbytoãne. Znamená to, Ïe raz prestane
byÈ siln˘m záÏitkom povedzme aj erotika?)
***
India a USA sú dve najväã‰ie demokracie na
svete. E‰te dôleÏitej‰ie je, Ïe po skonãení bipolarity
sveta uÏ nebol ZSSR ako spojenec Indii
poruke. Indická ekonomika zaãala rásÈ tempom
8 % roãne, takÏe je atraktívnej‰ia pre zahraniãné
investície. Obchod medzi Indiou a
Amerikou je na vzostupe. V USA dnes ‰tuduje
pribliÏne 80-tisíc indick˘ch ‰tudentov a mnohí
z nich v Amerike zostali, aby tam zaloÏili
úspe‰né firmy.
Profesor Harvardovej univerzity
Joseph S. Nye. HN 14. 8.
(Slovenská zahraniãná politika – politika
malého a v podstate nie veºmi v˘znamného
‰tátu – nemôÏe veºmi h˘baÈ napríklad svetov˘m
obchodom. Ale na druhej strane práve
preto musí byÈ ão najpozornej‰ia ku v‰etkému,
ão sa na piatich kontinentoch deje, aby
SR nezostala úplne v kúte svetov˘ch udalostí.
Sme veºmi prikrãení v strednej Európe a
nie sme dosÈ r˘chli, aby si nás v‰imli napr. v
Indii a aby prejavili o nás záujem.)
***
Pre âínu a Rusko, dvoch stálych ãlenov Bezpeãnostnej
rady OSN, je EÚ mäkká. Stojí mimo
a poriadne sa s Àou neráta. O Gruzínsko sú
ochotní sa zasadiÈ len V˘chodoeurópania, ktorí
majú skúsenosÈ s b˘val˘m Sovietskym zväzom
a nov˘m Ruskom sa nenechajú oklamaÈ.
Belgick˘ De Standaard 14. 8.
(NeschopnosÈ popredn˘ch ãiniteºov EÚ rie-
‰iÈ zloÏité ekonomické a politické problémy
je váÏnym ohrozením postavenia Európy vo
svete, v ktorom sa od zaãiatku 21. storoãia rysujú
popri USA aj âína a India, ale aj Rusko
ako krajiny, ktoré chcú a zväã‰a uÏ aj
môÏu ovplyvÀovaÈ priebeh kºúãov˘ch udalostí.
Európania sa nechali uãiãíkaÈ siln˘mi slovami
málo vitálnych bruselsk˘ch politikov a
sú rovnako pasívni ako ich elita.)
***
Bach je najväã‰í dÏezov˘ pianista, ak˘ kedy
Ïil! Staãila mu malá fráza a dokázal vytvoriÈ
celú fúgu. Veì dÏez, to je tvorenie v okamihu.
Nedávno som robil rozhovor do jednej knihy o
dÏezovej histórii. Autor sa ma p˘tal, kto bol mojím
uãiteºom. Menoval som Bacha a on sa ma
op˘tal, kde a s k˘m hrá. Nedo‰lo mu, Ïe mô-
Ïem myslieÈ veºkého Johanna Sebastiana.
Americk˘ filmov˘ skladateº Russel
Garcia (92). Îurnál 14. 8.
(Odborníci veºmi po‰kodili vnímanie umeleckej
tvorby ‰ir‰ou verejnosÈou, keì v hudbe
roztriedili skladateºov do rôznych umel˘ch
radov, hoci konkrétne skladby sa, na-
‰Èastie, tomuto akademickému klasifikovaniu
nikdy nepodriadili. Pred 40 rokmi v
rozhlasovom bloku pre mládeÏ sme medzi
‰lágre Beatles pokojne zaradili Mozarta –
hoci nás experti za to veºmi kritizovali – a je
‰okujúce, Ïe dodnes si mnohí pamätajú z celej
relácie ãasto práve túto istú akoby extravaganciu,
aj keì du‰a poslucháãov ju tak nevnímala.)
***
Cenzúra platila aj v oblasti populárnej hudby:
na albume sa nemohla objaviÈ pieseÀ, ktorá
by nepre‰la sitom komisie. Tá povedala, ãi
je text dob˘ alebo nie. Mnohí speváci zámerne
dávali do textov „udiãky“ v podobe antisocializmom
zaváÀajúcich slovíãok, ktoré upútali
pozornosÈ komisie a tá potom nerie‰ila pre hudobníkov
podstatné veci. PovedaÈ v‰ak, Ïe sa
niã nedalo nahraÈ, je lacnou v˘hovorkou pre
t˘ch, ktorí by aj tak niã nespravili.
Líder skupiny Prúdy Pavol Hammel.
HN 15. 8.
(Bol to neuveriteºn˘ ãas: V rozhlase poãas
dvojhodinovej relácie pre mlad˘ch smela
zaznieÈ jedna jediná pieseÀ v angliãtine!
Dnes v komerãn˘ch médiách ãasto iné hity
neÏ interpretované v angliãtine ani neznejú.
DôleÏitá je v‰ak Hammelova pointa: mnohí
v˘hovorkami na cenzúru chcú prekryÈ svoju
tvorivú nedostatoãnosÈ.)
***
Lúãnica dokázala svojou kvalitou a originalitou
slovenskú kultúru prezentovaÈ vo svete tak,
Ïe je zaraìovaná publikom, kritikmi i medzinárodn˘mi
agentúrami medzi najlep‰ie súbory
na svete vo svojom odbore. Národná kultúra by
v‰ak bez ‰tátnych dotácií nemohla preÏiÈ, aspoÀ
kvalitná nie. NemôÏeme si dovoliÈ ísÈ na ãisto
komerãnú formu vystúpení a urãiÈ ceny lístkov
na ‰tyri, ãi päÈtisíc korún, aby sme pokryli v‰etky
v˘davky. Kto by si to dovolil kúpiÈ? Voãi ná-
‰mu publiku máme úctu, chceme mu priná‰aÈ
kvalitu, no za primeranú cenu.
Riaditeº Lúãnice Marián Turner.
TV oko 15. 8.
(Nároãné umelecké aktivity sa nemôÏu zaobísÈ
bez ‰tátnej podpory. Na ministerstvo
kultúry sa v‰ak kladú vysoké nároky: rozde-
ºovaÈ dotaãné milióny maximálne zodpovedne,
z hºadiska profesionálneho, ale aj mravného,
aby sa ‰tátne peniaze neprepadávali do
paÏeráka bezcharaktern˘ch chamtivcov.)
***
Fico pokladá za pôvodcu vojny gruzínsku
provokáciu. Ak dotiahne tú úvahu do konca,
moÏno sa dozvieme, Ïe keby praÏská jar nedráÏdila
Moskvu, mohli sme si inváziu u‰etriÈ.
âeské Lidové noviny 15. 8.
(Niekedy sa dokonca zdá, Ïe keby nás na‰i
rodiãia nepoãali, mohli sme si u‰etriÈ e‰te
viac, neÏ bola ruská invázia v auguste 1968.
Existovala by bez tela aspoÀ na‰a du‰a?)
***
Na nejaké reãi o gruzínskej územnej celistvosti
moÏno zabudnúÈ. Je ÈaÏké presvedãiÈ
JuÏné Osetsko a Abcházsko, aby súhlasili s
opätovn˘m zaãlenením do Gruzínska.
Rusk˘ minister zahraniãia
Sergej Lavrov. Pravda 15. 8.
(Koºko generácií rusk˘ch ministrov zahraniãia
uÏ pouÏíva Lavrovove tézy?)
***
Niekoºko ulíc od LaÏanského paláca, kde
sme v spacákoch spali na schodoch, sa upálil
nበrovesník z filozofickej fakulty Jan Palach.
Bolo to ãosi nepredstaviteºné a hrozné. Myslím,
Ïe sme to v tej chvíli vnímali ako veºmi bolestivú,
definitívnu správu, ktorá sa existenciálne
dotkla na‰ej slobody a mladosti. Dokumentárna
kvalita filmu o tej udalosti bola sekundárna.
Boli sme radi, Ïe sme priniesli správu o spoloãnosti,
ktorá mala vtedy svedomie.
ReÏisér Du‰an Tranãík, uÏ jedin˘
93