clxiii. číslo - home.nextra.sk

E K O N Ó M I A
1. Sociálna exklúzia predstavuje vylúãenie indivíduí
alebo skupín zo systému politického,
ekonomického a sociálneho fungovania
spoloãnosti, v ktorej Ïijú; vylúãenie z prístupu
a úãasti v in‰titúciách a zdrojoch, vylúãenie
z v‰eobecnej dostupnosti príleÏitosti a
moÏnosti zo sociálne a ekonomickej istoty
a normálnych Ïivotn˘ch podmienok a moÏnosti
vzdelania.
2. Sociálna exklúzia ako multidimenzionálny
fenomén je tak extrémny stav aj v oblasti
vzÈahovej; znamená vylúãenie indivíduí ãi
skupín zo spoloãensk˘ch vzÈahov a väzieb
s in˘mi ãlenmi spoloãnosti.
3. Sociálna deprivácia nie je nepriazniv˘m javom
len sama osebe, ale má váÏne dôsledky
prejavujúce sa v rôznych formách.
4. Potrebné je tak v‰ímaÈ si exklúziu nielen v
absolútnom zmysle v dichotómii s inklúziou
ako polarizovan˘ jav, ale aj jej medzietapy
v zmysle parciálneho javu.
Spoloãensk˘ kapitál je kon‰truovan˘ ako
dôleÏit˘ komponent sociálnej kohézie vychádzajúci
zo sociálnej siete. Podobne ako iné
pojmy sa tieÏ spája s poãtom dvojznaãností, s
multiv˘znamovosÈou a aplikuje sa rôznymi
spôsobmi. Aj napriek tomu má spoloãensk˘ kapitál
ako modern˘ pojem a ako v˘znamn˘ atribút
moderného ‰tátu svoje miesto v ekonomickej,
sociálnej a politickej terminológii.
Pojem spoloãensk˘ kapitál vyjadruje väzby
a prepojenia medzi indivíduami spojen˘mi do
urãitej siete, urãité vyãlenenie v rozhodujúcich
sférach Ïivota na sociálnej mikroúrovni. Spoloãensk˘
kapitál orientuje sociálne väzby na urãit˘
objekt a teda prispieva k dosiahnutiu cie-
ºov danej skupiny.
Problémy i v˘hody tak˘chto zoskupení závisia,
okrem iného, práve na úrovni spoloãenského
kapitálu, ktor˘ by mal byÈ preverovan˘
na troch úrovniach sociálneho systému: makro-,
mezo- i mikro. Spoloãensk˘ kapitál nemô-
Ïe byÈ rovnako siln˘ na v‰etk˘ch troch úrovniach.
Jeho úãinok spoãíva na pomoci indivíduám.
Podpora znamená pomoc ºuìom vo zvládaní
ich kaÏdodenného Ïivota alebo urãit˘ch
(finanãn˘ch, citov˘ch) in˘ch kríz. Konkrétnu
(vzájomnú) pomoc moÏno kategorizovaÈ do
‰tyroch skupín:
• in‰trumentálna (alebo materiálna) podpora
vo forme peÀazí alebo inej hmotnej podoby;
• informaãná podpora – poskytovanie informácií,
ktoré dané osoby potrebujú v ãase rozhodujúcich
Ïivotn˘ch zmien (pri sÈahovaní,
hºadaní práce a pod.);
• emocionálna podpora je podpora poskytovaná
poãas väã‰ích alebo men‰ích Ïivotn˘ch
kríz (smrÈ blízkej osoby, rozvod...);
• sociálna podpora predstavuje príleÏitostné
neformálne, socializujúce formy ako v˘lety,
vzájomné náv‰tevy, náv‰teva kina...).
S ekonomickou nerovnosÈou bezprostredne
súvisí i otázka chudoby. Je dôsledkom novej
‰truktúry spoloãnosti, kde niekoºko bohat˘ch
rodín ovláda krajinu a väã‰ina ºudí Ïije v biede.
Samotn˘ pojem chudoby sa v‰ak lí‰i od pojmu
sociálnej nerovnosti, v‰eobecne povaÏovanej
za dôsledok rozdielnych v˘konov v spoloãnosti,
ktorá favorizuje princíp v˘konu. Atribútom
chudoby je verejnosÈ, k˘m atribútom
bohatstva je súkromnosÈ. A práve priorizovanie,
resp. favorizovanie jedného z t˘chto atribútov
determinuje charakter sociálneho modelu.
Okrem toho, samotn˘ stav chudoby, jej pre-
Ïívanie a pociÈovanie nezávisí len od absolútnej
ekonomickej situácie, a podobne, ako je to
pri pociÈovaní nespravodlivosti, teda v závislosti
od skutoãného mnoÏstva jedla, obleãenia,
úrovne b˘vania, ktorú majú, ale aj, a niekedy
hlavne od toho, ão majú ºudia v porovnaní s
in˘mi ºuìmi, teda relatívno tu dominuje nad absolútnom.
To v‰ak nedáva právo tvrdiÈ, Ïe chudoba
je iba relatívna pomerná veliãina. âo
teda chudoba de facto je? Rozhodne to nie je
iba subjektívny pocit. Je to skutoãn˘ stav úrovne
a kvality Ïivota.
„Chudobou rozumieme sociálny jav, ktor˘
je charakteristick˘ nedostatkom Ïivotn˘ch prostriedkov
jednotlivca alebo skupiny. V tomto
zmysle je povaÏovaná za sociálny problém, prípadne
za sociálno-patologick˘ jav. Niekedy
sa namiesto mnohoznaãne definovaného pojmu
absolútnej chudoby pouÏíva pojem bieda. V porovnaní
s pojmom bieda je chudoba povaÏovaná
za menej drastickú situáciu, v ktorej sa jednotlivec
alebo sociálna skupina nachádzajú.
Pojem bieda b˘va obvykle pouÏívan˘ v súvislosti
s hladom, telesn˘m alebo du‰evn˘m
utrpením alebo po‰kodzovaním, sociálnou odkázanosÈou
a pod. (hranice biedy i chudoby nie
je moÏné stanoviÈ a ãasto sa oba v˘znamy zamieÀajú).“
[Ondrejkoviã, Kasanová, 2002]
2. Sociálny ‰tát – základné atribúty a struãná
genéza
Ústredn˘m pojmom na‰ej témy je ‰tát. ·tát
je historick˘m javom, ktor˘ vznikol ako základná
mocenská organizácia na ochranu hospodárskych
a politick˘ch záujmov spoloãensk˘ch
skupín. Napriek tomu, Ïe pre‰iel dlhodob˘m
historick˘m v˘vojom, táto jeho podstata
sa v zásade nemení. Menia sa jeho formy a
názory na jeho úlohu v spoloãnosti. Základom
ponímania ‰tátu a jeho úlohy je koncepcia
vzÈahu ãloveka a spoloãnosti, indivídua a ‰tátu
a najmä vzÈah obãana a ‰tátu. Obãianska spoloãnosÈ
a obãan mali problémy poãas celej
histórie.
Osobitn˘ zásah do genézy ‰tátu vôbec a t˘m
i do sociálneho ‰tátu predstavuje globalizácia.
V˘razne ovplyvÀuje v‰etky základné atribúty
‰tátu ako riadiaca funkcia, kontrola, suverenita.
Priná‰a so sebou aj mnohé zákernosti. „·tát
predvádza striptíz a na konci predstavenia mu
zostáva len to najnevyhnutnej‰ie – represívne
sily a ... národn˘ ‰tát sa stáva bezpeãnostnou
sluÏbou megaspoloãnosti“. [Bauman, 2000]
Vzniká tak otázka: Sociálny ‰tát má svoje reálne
opodstatnenie, alebo je to len slovné spojenie
bez reálneho v˘znamu. Nበznámy politológ
tézu o akejkoºvek zodpovednosti ‰tátu za
blaho ãloveka od kolísky aÏ po hrob zmietol zo
stola rovnako nekompromisne ako cel˘ sociálny
‰tát. A vystríha nás pred tak˘mi jeho formami,
ak˘mi sú ‰tát blahobytu, zaopatrovací
‰tát, ‰tát rovnosti ‰ancí ãi sociálne zodpovedn˘
‰tát. To koniec koncov kore‰ponduje s uveden˘m
bonmotom Z. Baumana, Ïe ‰tát sa stáva
bezpeãnostnou sluÏbou megaspoloãnosti.
Túto „deformáciu“, teda snahu o zavedenie
sociálneho ‰tátu, pripisuje komunistickej ideológii.
Ak by to bolo skutoãne tak, vyvstáva potom
otázka, preão sa aj netotalitné ‰táty, najmä
·védsko, ale aj Veºká Británia priklonili k
tejto idei. Je síce pravda aj to, Ïe postupne od
nej ustupujú. A tak otázka Sociálny ‰tát – ideál
(ilúzia) ãi preÏitok je stále aktuálna. Na druhej
strane, pokiaº ide o nov˘ koncept sociálneho
‰tátu, ten je stále v nedohºadne. Paternalizmus
je podºa spomenutého politológa hlavn˘ argument
proti sociálnemu ‰tátu, je dokonca hrozbou.
Ale ão, ak je to jedin˘ atribút, ktor˘ mu
e‰te – podºa slov Z. Baumana – zostal. To je
jeden uhol pohºadu.
Existuje v‰ak aj in˘ prístup. A ten spoãíva
na fakte, Ïe posledné roky nepotvrdili zniÏovanie
úlohy sociálneho ‰tátu. To v‰ak neznamená,
Ïe koncept sociálneho ‰tátu netreba vôbec
meniÈ. Naopak, reformy sú nevyhnutné a
to z dôvodov prudko sa meniacich ekonomick˘ch,
sociálnych, politick˘ch, environmentálnych
a ìal‰ích zmien súvisiacich najmä s globalizáciou.
A práve v tomto globalizovanom
svete, v meniacom sa prostredí jednotlivec je
aÏ fatálne odcudzen˘ a preto potrebuje také sociálne
systémy, ktoré by mu poskytovali nielen
spoºahlivú ochranu, ale aj správnu orientáciu
v spletitej sieti väzieb, vzÈahov a najmä
ohrození.
Predchádzajúci model ‰tátu v‰eobecne a sociálneho
systému osobitne bol fixovan˘ aj na
in˘ model indivídua. Jeho hlavn˘mi atribútmi
boli také fakty, Ïe tento „homo sapiens“ strávi
väã‰inu Ïivota doma, teda v jednom ‰táte,
v jednom zamestnaní a napokon i v jednom
manÏelstve. Dne‰ná „individualita“ je v‰ak
zásadne odli‰ná od tej doteraj‰ej. Dnes sa jej
hlavn˘mi atribútmi stávajú flexibilita v absolútnom
zmysle – bezhraniãn˘ pobyt v priestore
minimálne v rámci „schengenu“, diverzifikácia
zamestnaní i povolaní, partnerské vzÈahy
tzv. single, dôchodkové piliere a pod. Zmeny
sú teda bez poch˘b nevyhnutné.
Napriek nekoneãnej deklarácii a proklamácii
potreby zmien v sociálnom ‰táte sa zatiaº neprejavili
ani v pozitívnom zmysle, ani v adekvátnej
miere. Z toho logicky vypl˘va kon‰tatovanie,
Ïe posledné roky nepotvrdili citeºné
zniÏovanie úlohy sociálneho ‰tátu, ale ani jeho
degradáciu.
V súvislosti s t˘m sa vynára otázka, ktorá má
v‰ak skôr charakter reãníckej otázky: preão najmä
vysoko otvorené a fungujúce ekonomiky
majú silnú sociálnu ochranu, a s Àou súvisí aj
ìal‰ia, preão najmä vo vyspel˘ch ‰tátoch neklesajú
sociálne v˘davky. A ìalej, preão aj
niektoré v˘chodoeurópske krajiny majú aÏ
prekvapivo pruÏn˘ sociálny systém.
Ako vidno, ak˘koºvek jednostrann˘ pohºad
na existenciu a fungovanie sociálneho ‰tátu je
kontraproduktívny. A to v plnej miere platí i v
opaãnom prístupe zaloÏenom na absolutizácii
minimalizácie, resp. na eliminácii ‰tátnych zásahov
v prospech posilÀovania úlohy súkromného
sektora. „Kapitalizácia“ sociálneho systému,
do znaãnej miery súvisiaca s úsilí o presadzovanie
liberálneho modelu ‰tátu sa v znaãnej
miere prejavila i v modeli dôchodkového
systému so siln˘m pilierom individuálnych, komerãne
spravovan˘ch úãtov. AÏ ãas zrejme
ukáÏe ich relevanciu. Zatiaº je v‰ak projekt budúcnosti,
resp. vízie sociálneho ‰tátu v nedohºadne.
Pokiaº ide o odpoveì na druhú ãasÈ otázky,
ãi je sociálny ‰tát preÏitok, i tu je rovnako ÈaÏké
nájsÈ jednoznaãnú odpoveì. Ako sme kon-
‰tatovali v prvej ãasti odpovede, sociálne ‰táty
nezlyhali, naopak, v mnoh˘ch prípadoch sa
76