clxiii. číslo - home.nextra.sk

N Á R O D N Á R A D A S R
vil a pri ktor˘ch som bola aj ja, napríklad zriadenie
nového ‰tátu, a tak˘m kultivovan˘m
spôsobom, ako sa to stalo, bolo to najsprávnej‰ie
rozhodnutie, ktoré sa urobilo v prav˘
ãas a ktoré aj cel˘ svet veºmi pozitívne vnímal
ako vysoko kultúrne a na úrovni. Samozrejme,
niektoré rozhodnutia mohli byÈ spravené
aj inak, veì sám Vladimír Meãiar sa po
urãitom ãase zam˘‰ºal nad t˘m, ãi bolo privatizovanie
t˘m spôsobom, ako sme to robili,
najsprávnej‰ie, a ak˘ by malo dopad, napríklad,
keby sme súhlasili s úãasÈou západn˘ch
záujemcov v privatizácii SPP. Pravdepodobne
by sme boli sme tá najlep‰ia vláda,
tá najsympatickej‰ia a najdemokratickej‰ia.
TakÏe áno, veì mnoho z toho, ão sme urobili,
bolo prehodnotené. KaÏd˘ politik vychádzal
pri posudzovaní rôznych rozhodnutí z
in˘ch hodnotov˘ch stupníc a na základe jeho
stupnice moÏno aj dneska to povaÏuje za
správne. Napríklad predaj SPP: keì budete
poãúvaÈ exministra financií Miklo‰a, budete
poãuÈ vÏdy, Ïe on je aj dneska hlboko presvedãen˘
o tom, Ïe to bol správny krok. Len zase
z in˘ch hodnotov˘ch hºadísk, napríklad ªS-
HZDS, kde je stredobodom predov‰etk˘m
celospoloãensk˘ záujem, priãom vieme, aké
je to kuriatko, ktoré nosí zlaté vajcia, a koºko
komu priná‰a, toto rozhodnutie povaÏujeme
za absolútne nesprávne. TakÏe vÏdy sú
smerodajné aj postoje a kritériá, na základe
ktor˘ch sa rozhoduje.
Aj v na‰om domácom, rodinnom Ïivote sa
stáva, Ïe ná‰mu partnerovi nieão vyvedieme,
nieão povieme, nieão zariadime, a potom
nás to na druh˘, tretí deÀ moÏno aj
mrzí. Máte chuÈ sa svojmu najbliωiemu
ospravedlniÈ, keì vidíte, Ïe sa ho to, ão ste
urobili, dotklo a Ïe ste moÏno mohli k tej
veci pristúpiÈ aj inak?
To je úplne in˘ druh rozhodovania. To je
rozhodovanie vo vzájomn˘ch citov˘ch väzbách,
kde je okruh subjektov úzky, takÏe tam
väã‰inou sú spoloãné záujmy a nesprávne
konanie je postoj proti spoloãn˘m záujmom.
Iná kategória je rozhodovanie s celospoloãensk˘m
dopadom. SpoloãnosÈ je veºmi diferencovaná
a v nej sú rôzne záujmy. TakÏe ten,
kto prezentuje politické záujmy, povaÏuje
svoje rozhodnutie alebo rozhodnutie strany,
ktorú vedie alebo ku ktorej patrí, za správne,
keì svoje kroky robí aj podºa názorov svojej
voliãskej základne. Veì predsa prezentuje
voliãov, ktorí ho podporili a dali mu svoj
hlas. Znovu sa vrátim k prípadu pána poslanca
Miklo‰a, ktor˘ prezentuje predov‰etk˘m
pravicovú politiku a jeho voliãi sú pravicoví,
ãiÏe majú urãitú vyhranenú predstavu
o rie‰ení spoloãensk˘ch záleÏitostí. Ja
mám in˘ okruh voliãov, takÏe jeho a môj
krok nemoÏno prirovnaÈ k intímno-ºúbostnorodinnému
vzÈahu dvoch ºudí, kde niet ‰ir‰ieho
spoloãenského zázemia.
Ale aj tak mi môÏete odpovedaÈ, ãi ste sa
niekedy svojmu partnerovi v istej situácii
ospravedlnili.
Ak myslíte na manÏelstvo alebo vôbec na
vzájomn˘ vzÈah muÏa a Ïeny, ten ak má fungovaÈ,
musí stáÈ na ochote ku kompromisom,
k˘m politika stojí na zásade vzájomného
boja. Politick˘ boj je boj o priazeÀ voliãa, je
to snaha získaÈ moc, aby som názory svojich
voliãov mohla cez získané pozície, ktoré mi
to umoÏÀujú, realizovaÈ. âiÏe to je úplne in˘
vzorec, pán redaktor. Politika nestojí na rovnak˘ch
kompromisn˘ch záujmoch.
Po dlh˘ch rokoch úãinkovania v parlamente
a predt˘m vo vláde ako by ste zhodnotili,
kedy ste mali pocit silného uspokojenia,
Ïe sa vám nieão vydarilo, buì samej,
alebo s nejak˘m tímom, Ïe ste urobili nieão,
ão sa naozaj zachová v slovenskej histórii,
a o ãom vieme, Ïe to bol krok veºmi
osoÏn˘.
V prvom rade uvediem 1. september roku
1992, keì bola odsúhlasená Ústava Slovenskej
republiky, pretoÏe nielenÏe som bola v
kontakte s tímom, ktor˘ ju pripravoval, ale za
vládu som bola priamo poverená obhajovaÈ
túto ústavu vo v‰etk˘ch v˘boroch Slovenskej
národnej rady, ako aj prispieÈ k jej priechodnosti
v pléne. Vtedy a tam som bola skutoãne
veºmi spokojná, pretoÏe táto ústava bolo
nieão, ão nemali ani âesi. Naozaj si zaslúÏilo
aÏ obdiv, Ïe uÏ pri vzniku SR 1. januára
1993 tento nov˘ ‰tát mal aj svoju ústavu. Samozrejme,
aj 1. január 1993 bol dÀom, kedy
som mala pocit, Ïe sa dobrá vec vydarila.
Ústava SR vznikla za veºmi zloÏit˘ch okolností.
Napriek tomu je táto ústava svojou
kvalitou a komplexnosÈou dôstojná a hodná
európskeho demokratického ‰tátu?
Samozrejme, autori sú vÏdy presvedãení,
Ïe ústava, ktorú vytvorili, je plnokrvná a
spæÀa európske poÏiadavky. Ale ja sa dovolám
reakcií zo zahraniãia, ktoré jasne formulovali
stanovisko, Ïe Slovensko prijalo modernú
demokratickú ústavu. Sú na to dôkazy, ktoré
bezprostredne po prijatí ústavy vy‰li v zahraniãnej
tlaãi.
Slováci nemali za sebou desaÈroãia ‰tátu,
ako ho mali âesi, a napriek tomu za veºmi
r˘chly ãas naozaj vznikla plnohodnotná
ústava a v podstate – keì sa na Àu spätne
pozrieme – môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe doteraz
sa na nej vlastne veºmi málo zmenilo.
To vo vás vyvoláva pocit hrdosti?
Ja si myslím, Ïe treba e‰te jedno povedaÈ:
Ústava nielen vznikla za krátky ãas, ale jej príprava
a okolnosti jej schvaºovania predstavovali
vysokú ekvilibristiku, pretoÏe ústava,
ktorá bola prijatá v septembri 1992, bola prijatá
v ãase, keì e‰te platila federálna ústava
a – samozrejme – slovenská ústava nesmela
byÈ v rozpore s ústavou federálnou. TakÏe
bolo treba niektoré veci ‰ikovne formulovaÈ
tak, aby Ïiadne ustanovenie nebolo v rozpore
s federálnou ústavou.
A nemáte pocit krivdy, Ïe vzhºadom na
kvality tejto ústavy a na premyslenosÈ, ktorá
sprevádzala proces jej prijímania, sa
veºmi málo zv˘razÀuje, ako vznikla a kto
boli hlavní autori tohto dôleÏitého právneho
a ‰tátneho dokumentu?
Nie, vonkoncom som takéto pocity nevidela
ani na ìal‰ích spolutvorcoch ústavy. A pokiaº
mám hovoriÈ za seba, pre mÀa je dobr˘
pocit z v˘sledku viac ako nejaké oslavné
ãlánky, a v podstate bezproblémové pouÏívanie
tejto základnej právnej normy mi priná-
‰a viac zadosÈuãinenia neÏ nejaká oslavná
procedúra. Ale v jednom predsa len je pocit
krivdy: Ïe k v˘roãiam vzniku Slovenskej republiky
uÏ bol ocenen˘ kde-kto – okrem
hlavného projektanta a otca slovenskej ‰tátnosti,
ktor˘m je Vladimír Meãiar. To je, pod-
ºa môjho názoru, situácia nie hodná samostatného
suverénneho ‰tátu.
Nespôsobil si to v‰ak trochu aj samotn˘
Vladimír Meãiar, napríklad nie veºmi prívetiv˘m
vzÈahom k mnoh˘m novinárom a
predstaviteºom inteligencie?
KeìÏe som bola pri zrode ‰tátu, aj v jeho
exekutíve poãas nasledujúcich rokov, mô-
Ïem zodpovedne povedaÈ, Ïe sa veºa pracovalo
so zástupcami akadémie, so zástupcami
vysok˘ch ‰kôl a aj s viacer˘mi novinármi. Samozrejme,
nemoÏno na druhej strane zase
nevidieÈ, Ïe niektorí novinári boli orientovaní
ãechoslovakisticky a príli‰ nepodporovali
vznik nového ‰tátu, a v tom nie ºahkom období
nebolo moÏné inak, iba rázne a jednoznaãne
podporovaÈ jedine to, ão bolo v súlade
s na‰imi zámermi, a spolupracovaÈ jedine
s t˘mi, ão boli jasne v súzvuãnom prúde so
vznikom samostatného ‰tátu. Vy viete veºmi
dobre, Ïe nové ‰táty sa rodia v tvrdom boji a
aj v krviprelievaní, a tu k niãomu takému nedo‰lo.
A ak sme cítili potrebu zameraÈ sa na
dôslednú spoluprácu predov‰etk˘m s t˘mi
prúdmi, ktoré nám zaloÏenie Slovenskej republiky
uºahãovali, nieto nám ão vyãítaÈ.
TakÏe – keì to zhrnieme – máte dobr˘ pocit
z mnoh˘ch vecí, ktoré ste v priebehu
dlh˘ch rokov v sluÏbe slovenskej verejnosti
vykonali?
Ja osobne – vzhºadom na to, Ïe som bola
pri vzniku ‰tátu, pri zakladaní jeho prv˘ch
‰tátnych orgánov, ktoré naskoãili ako ‰vajãiarske
hodinky, priãom neboli Ïiadne kompetenãné
konflikty, neboli zmätky, neboli
chaosy, takÏe sa r˘chlo vytvorili orgány, ktoré
nemali na Slovensku tradíciu – prijímam
tie roky s uspokojením. Bola to veºmi veºká
práca a len ten, kto pozná, ako ÈaÏko sa rodia
nové ‰táty a nové riadenie v nich, vie oceniÈ,
ak˘ veºk˘ kus práce je za t˘m. A ako intenzívne
a cieºavedome musel pracovaÈ kaÏd˘,
kto bol v tom ãase pri vláde a v parlamente.
Ja som presvedãená, Ïe ãím ìalej, t˘m viac
to história ohodnotí.
61