clxiii. číslo - home.nextra.sk

S U P E R M O N I T O R
Ïijúci z trojice reÏisérov filmu Tryzna.
Sme 16. 8.
(Je zahanbujúce, Ïe drvivá väã‰ina obãanov
musí maÈ dnes pocit, Ïe Ïije v spoloãnosti,
ktorá svedomie nemá. Kde je ten ‰tudent,
alebo vôbec mlad˘ ãlovek, ktor˘ by sa upálil
na protest proti svinstvám, ktoré ho obklopujú?
Alebo ani Palachova samovraÏda nemala
zmysel? Katolícki kÀazi by ho ani nepochovali?)
***
Slovenská Ïurnalistika leÏí na lopatkách.
Novinári robia, ão môÏu, moji kolegovia pracujú
s pln˘m nasadením, ale tvoriví ºudia nenachádzajú
to médium, toho ãloveka s mocou,
ktor˘ by im dal priestor, ak˘ si klasick˘ pojem
Ïurnalistiky zasluhuje. Ale niekto musí predsa
do toho celého bú‰iÈ! Spoloãnosti treba sústavne
dohováraÈ. Ak to nebudú hovoriÈ novinári,
tak kto?
Publicistka Tina âorná.
Sme 16. 8.
(Vyzerá to tak, Ïe novinári, ktorí majú vy‰-
‰ie tvorivé ambície, sú dnes v rovnakej nezávideniahodnej
situácii, ako boli za komunizmu.
Vtedy sa usilovali rozhodovaÈ o obsahu
a podobe médií nekompetentní stranícki
ãinitelia, dnes tieÏ. A navy‰e tí, ktorí do médií
investovali nejaké financie a za to chcú,
aby sa im aj s úrokmi vrátili. Pritom nemajú
ani poÀatia, ako má príÈaÏlivé médium vyzeraÈ.)
***
Nie vÏdy a v‰etci stavebníci predpisy re‰pektujú.
Stavajú ãierne stavby, bez stavebného povolenia,
v rozpore s pravidlami. V niektor˘ch
krajinách tieto stavby dáva stavebná polícia
zbúraÈ. Na Slovensku to, Ïiaº, tak nie je.
Prof. Ing. arch. ·tefan ·lachta,
hlavn˘ architekt mesta Bratislavy.
Pravda 16. 8.
(Okrem rôznych prejavov chamtivosti hrá
dôleÏitú úlohu aj zvrátená slovenská ohºaduplnosÈ:
Je nám ºúto majiteºov ãiernych stavieb,
ich doteraj‰ej vynaloÏenej námahy a finanãn˘ch
prostriedkov, ale aj budov, ktoré
sa uÏ-uÏ chystajú na kolaudáciu. Hoci sa
pritom ignoruje fakt, Ïe mnohé neoprávnene
postavené stavby na dlhé roky, moÏno na
cel˘ Ïivot deformujú okolit˘m obyvateºom
ich Ïivotné prostredie, zastierajú im slnko,
ohrozujú ich zdravie a pripravujú o hry na
detsk˘ch ihriskách ich potomkov.)
***
Som fanú‰ikom pani Ivety Radiãovej a trápi
ma, Ïe sa e‰te nestala skutoãnou znaãkou, i
keì na to má v˘znamn˘ potenciál. Iste, nie je
jednoduché preniknúÈ k ãoraz rozdrobenej‰ím
cieºov˘m skupinám slovenskej spoloãnosti.
Dne‰n˘ voliã je zaneprázdnen˘ superkonzumn˘
jednotlivec, ktor˘ ka‰le na to, aká tvár sa na-
Àho ‰kerí na pestrofarebnom billborde alebo mu
ãosi sºubuje v otravnom TV ‰ote. Potrebuje
nadobudnúÈ dojem, Ïe kandidát na prezidenta
má oÀho záujem, mieni s ním komunikovaÈ a
dokáÏe ho zabávaÈ.
Spisovateº Michal Hvoreck˘.
Sme 16. 8.
(Do akej miery v‰ak Radiãová chce byÈ prezidentkou,
ktorá obãanov najmä zabáva?)
***
Film nebude komédiou o tom, ako jeden bohat˘m
bral a chudobn˘m dával. Chceme vyrozprávaÈ
príbeh ãloveka, ktor˘ uÏ ako 15-roãn˘
chlapec bojoval v protihabsburskom povstaní,
vstúpil do armády, videl krv a smrÈ. Dezertoval
a rozhodol sa izolovaÈ od sveta a pásÈ ovce. Nepodarilo
sa mu to. Jeho kamarát TomበUhorãík
ho poveril vedením svojej partie. TakÏe
akosi náhodou sa Jáno‰ík stal najslávnej‰ím
zbojníkom v strednej Európe.
Poºská reÏisérka Agnieszka Hollandová
o svojom filme Pravdivá história
o Jurajovi Jáno‰íkovi... HN 18. 8.
(Je pôvabné, ako sa najslávnej‰í reÏiséri
strednej Európy pokú‰ajú v poslednom ãase
poskytnúÈ svojimi veºkofilmami vlastnú verziu
príbehov atraktívnych figúr slovenskej
histórie. Jakubisko z âachtickej krvavej panej
urobil ºudomilnú lieãiteºku, Hollandová
chce transformovaÈ romantického zbojníka
Jáno‰íka na ãloveka, ktor˘ sa so svojou citlivou
du‰ou ºudí priam bál. AspoÀ by mali
z charakterizácie oboch filmov vynechaÈ
slovko „historick˘“.)
***
Europoslanec má väã‰í plat ako jeho kolegovia
v NR SR. Ak je ‰ikovn˘, získa si kontakty,
s ktor˘mi sa dá vÏdy ‰ikovne naloÏiÈ. Navy‰e
nie je pod drobnohºadom médií, a tak si môÏe
dovoliÈ relatívne väã‰ie pohodlie (absencie, nulová
aktivita...) s men‰ím rizikom odhalenia.
Publicista Pavol Babo‰.
Pravda 18. 8.
(Pritom kaÏd˘ ambiciózny ãlovek by mohol
byÈ hrd˘ na to, ak by mal moÏnosÈ vstupovaÈ
do veºkého európskeho politického divadla
a byÈ spoluhercom v dráme, ktorá by mala
priniesÈ vyspel˘m Európanom oslobodzujúcu
katarziu.)
***
Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 18. 8.
(Kompletná súprava rusk˘ch matrio‰ok:
Najprv príde folklórny súbor s devu‰kou, potom
na tankoch dopravia vojaãikov a nakoniec
úplne dnu zasunú gulagovú smrtku.)
***
Mal 21. august 1968 alternatívu?
Publicisti Jozef Majchrák
a TomበGális. T˘ÏdeÀ 18. 8.
(Nie, 21. august 1968 nemal alternatívu. Slováci
potrebovali maÈ svojho Dubãeka. A tak
im ho osud doÏiãil. Aj âesi potrebovali maÈ
svojho Dubãeka – a keì ho nemali, tak im bol
v roku 1968 dobr˘ aj ten slovensk˘. Rusi
mali BreÏneva, a preto nemohli dovoliÈ akémusi
Dubãekovi, aby zaãal plniÈ historickú
úlohu. BreÏnev bol v‰ak slaboduch˘ partajník,
ktor˘ nemal fantáziu na ‰tátnick˘ spôsob
politiky – ale mal obrovské mnoÏstvo
tankov. Tak ão mu iné zostávalo, ako daÈ do
dejín zapísaÈ 21. august 1968?)
***
Dubãeka hodnotím ako v˘nimoãnú osobnosÈ
ãesko-slovenskej histórie. ZaslúÏi si, aby
sa na neho spomínalo ako na ãloveka, ktorému
patrí popredné miesto v dejinách 20. storoãia.
Samozrejme, Ïe robil chyby, ale veì bol ºudská
bytosÈ a omylní sme v‰etci. MoÏno bol trochu
naivn˘, keì veril, Ïe BreÏnevov tlak ustojí,
ale zároveÀ si zaslúÏi obdiv za to, Ïe svoje
názory bránil aÏ do poslednej moÏnej chvíle.
Tajomník veºvyslanectva USA v Prahe
v auguste 1968 Kenneth Skoug.
Pravda 19. 8.
(Slováci od roku 1919, keì zahynul ·tefánik,
nemali osobnosÈ s medzinárodnou autoritou.
AÏ v roku 1968 sa vynoril Dubãek, ktor˘
ju r˘chlo získal. A stal sa hviezdou v celom
demokratickom svete. Okrem – ãudujme
sa – Slovenska! To akoby ho ani nepotrebovalo.
Slovenskí intelektuáli r˘chlo zabudli
na zákernosÈ a podlosÈ sovietskej politiky,
takÏe to, ão poskytol na jar 1968 Dubãek
obãanom âSSR, nemalo páru.)
***
Ministri zahraniãia krajín NATO vyslali z
Bruselu jasn˘ odkaz: Podporujeme Gruzínsko.
S veºmi tvrd˘m vyhlásením vystúpil hlavne
britsk˘ minister zahraniãia Miliband: „Rusko
poru‰ilo medzinárodné právo.“ âesk˘ minister
zahraniãia Schwarzenberg povedal, Ïe Rusi
„prekroãili prípustné hranice“.
Publicistka Tereza ·upová.
Lidové noviny 19. 8.
(Do NATO sme vstúpili najmä preto, aby sme
mali za chrbtom v prípade akútnej potreby
silnú oporu. Skúsenosti s Àou sú v‰ak Ïalostné.
Ako sa povedzme Veºká Británia v roku
1938 poãas Mníchova postavila za slab‰ie ‰táty
strednej Európy proti Hitlerovi? Ako sa postavila
na ochranu Prahy pred sovietskou
okupáciou? Ako pomohla Gruzínsku proti
tankovej invázii v 2008? Treba sa vraj vyhnúÈ
konfliktu. Iste. Ale koºko Ïivot uÏ stála takáto
alibistická politika?)
***
OdváÏne a zásadovo sa Nemecko pred rokom
postavilo v súboji s âínou, keì sa zastalo Tibe-
Èanov a Merkelová sa stretla s dalajlámom. Pre
Nemcov nasledovali miliónové straty v obchode
s Pekingom. Straty nasledovali aj po májovej
hádke medzi Merkelovou a Chávezom, po
sérii embárg na africké a ázijské ‰táty, Sudánom
poãínajúc, Mjanmarskom konãiac. Nemci sa
bijú za lep‰í svet a strácajú lukratívne obchody.
Politologiãka Katarína Mallok.
Sme 19. 8.
(Politika vÏdy súvisela s obchodom a od neho
závisela. Dnes uÏ mu je úplne podriadená.)
94