clxiii. číslo - home.nextra.sk

· T Á T A P R Á V O
júci zabezpeãovanie nov˘ch demokratick˘ch
hodnôt),
• vyuÏívanie univerzálneho vedeckého zákona
v˘konu ‰tátnej ãinnosti, a preto ‰tátne
orgány majú konaÈ adekvátne, legálne, ekonomicky
a adaptívne.
O vláde sa v recenzovanej ‰túdii temer niã
nehovorí. Vláda je na ãele v˘konnej moci. V
súãasnosti vlády prekraãujú rámec modernej
vlády a kráãajú k vláde ideálnej. Preto pripájame
‰ir‰iu úvahu o tomto probléme.
OD MODERNEJ VLÁDY
K VLÁDE IDEÁLNEJ
Podobu ideálnej vlády dotvárajú viaceré
anal˘zy: a) anal˘za v‰eobecn˘ch demokratick˘ch
problémov + anal˘za nov‰ích definícií
verejnej správy, anal˘za vedeck˘ch zákonov,
kritické pohºady na ideálnu vládu, realistické
vízie a pohºady na dotváranie modelov a
aj ‰etrné nakladanie s materiálnymi, finanãn˘mi
ãi humánnymi zdrojmi.
Ideálnu vládu charakterizuje: ‰tandardnosÈ,
koncepãnosÈ modelovanie a perfektnosÈ. Je to
tieÏ vláda proporcionálneho plnenia svojich
funkcií: f. tvorby vládneho programu, f. informaãnej,
f. koordinaãnej, f. nariaìovacej a
rozhodovacej, f. uplatÀovania zodpovednosti,
f. podnecovania iniciatívy, a f. reprezentaãnej.
Ideálna vláda, ktorá sa stane reálnou vládou,
nemôÏe podliehaÈ uplatneniu zodpovednosti,
a ak, len v˘nimoãne. E‰te predt˘m ako
urobíme klasifikáciu vlád z hºadiska zodpovednosti,
pokúsme sa vypoãítaÈ viacero
schopností európskych vlád: a) asociatívna
schopnosÈ, b) preukázateºná schopnosÈ rie‰iÈ
veci s predstihom, e) formovaÈ pokrok ako
schopnosÈ, d) reformná schopnosÈ, e)schopnosÈ
posudzovaÈ záleÏitosti z hºadiská strategick˘ch
súvislostí, f) schopnosÈ podniknúÈ
nevyhnutné kroky proti erózii v˘konu, g)
schopnosÈ zabezpeãiÈ potrebnú súÈaÏivosÈ. h)
dbaÈ o v‰eobecnú v˘konnú schopnosÈ, ch)
preukázaÈ schopnosÈ modelového rozhodovanie,
i) schopnosÈ interpretovaÈ vznikajúce situácie,
j) schopnosÈ viesÈ pluralisticky organizované
diskusie, k) preukázaÈ v‰eobecnú
komunikaãnú schopnosÈ.
Podºa poãtu schopností, ktoré majú charakterizovaÈ
európsku vládu, by kaÏdá z nich
mala vstúpiÈ do procesu vládnutia s 12 schopnosÈami.
Sú to charakteristiky kaÏdého ãlena
vlády a vlády ako celku.
1. Pokiaº ide o prvú schopnosÈ – tú by mala
kaÏdá európska vláda preukázaÈ uÏ v rámci
tvorby vstupn˘ch formalizovan˘ch dokumentov
(najmä pri tvorbe vládneho programového
vyhlásenia). Práve v t˘chto
dokumentoch môÏe uÏ v príprave na vládnutie
preukázaÈ spojenie doteraz realizovan˘ch
ideí s predstavami o nov˘ch cieºoch
a nov˘ch my‰lienkach, ktoré by mali byÈ
realizované poãas nastávajúceho vládnutia.
Reálna nadväznosÈ, nové predstavy a ciele
z rámca nov˘ch ideí predstavujú prvé
kroky na novej ceste kaÏdej európskej vlády.
2. SchopnosÈ rie‰iÈ záleÏitosti s predstihom. Je
to zámer kaÏdej novej vlády. U viacer˘ch
vlád sa v‰ak predstihová schopnosÈ nenaplní
a ak, nemusí to byÈ so Ïelateºn˘m ãasov˘m
predstihom. Táto schopnosÈ jednotliv˘ch
vlád organicky nadväzuje na prvú
a predstavuje organickú postupnosÈ k dosahovaniu
cieºa ãi cieºov. Ide tu o schopnosÈ
rie‰iÈ v‰etky dané záleÏitosti s predstihom,
tie, ktoré na seba nadväzujú a aj tie, ktoré
s nimi súvisia. Tu sa v plnom svetlo prejaví
ãinnosÈ z rámca v‰etk˘ch 7 autostrádnych
smerov. Realizácia Ïiadnu z predpokladan˘ch
vecí neodkladá, nespomaºuje,
nezuÏuje. Súvislostne spojené záleÏitosti,
tvoria jednotu – a to realizaãnú jednotu
predstihovú.
3. SchopnosÈ formovaÈ pokrok. Je to v˘znamná
vlastnosÈ nov˘ch európskych vlád. Túto
schopnosÈ moÏno preukazovaÈ v smere: k
verejnému sektoru, k súkromnému sektoru,
k spôsobom uskutoãÀovania vládnej
ãinnosti a k vládnutiu ako takému. Toto formovanie
pokroku je viacsmerov˘m pohºadom
dopredu. MôÏe ísÈ o vyrovnávanie
pokrokového úsilia, kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
To v‰ak neznamená, Ïe nemô-
Ïe ísÈ aj o pionierske úsilie vo formovaní
pokroku.
4. Reformná schopnosÈ. Na reformnú schopnosÈ
sa európske vlády pripravujú v rámci
svojej ãinnosti !dosahovaÈ istú kvalitatívnu
úroveÀ svojej ãinnosti“. KaÏdá reformná
schopnosÈ sa dá prejaviÈ len tak, Ïe sa reformou
nastolia nové kvalitatívne rie‰enia.
Tieto reformy sú spravidla dlh‰ie pripravované.
Vedecká vyspelosÈ administratívnych
vied s predstihom pripravuje v‰eobecné
teoretické modely, na báze ktor˘ch
sa vytvárajú viaceré typy reformn˘ch modelov.
Spravidla sa vyberie tak˘ model,
ktor˘ najlep‰ie zapadne do existujúcej domácej
reality a zodpovedajúcim spôsobom
ju kvalitatívne stvárni.
5. SchopnosÈ podnikaÈ nevyhnutné kroky proti
erózii v˘konu. Táto schopnosÈ je univerzálna.
Z povahy veci v‰ak vypl˘va najmä
to, Ïe túto schopnosÈ by mali európske vlády
vyuÏívaÈ vo vzÈahu k realizácii zámerov
hospodárskej politiky a to vÏdy vtedy, ak
v˘kon, t. j. jeho ist˘ stupeÀ, zaãne klesaÈ.
MôÏe klesaÈ v˘kon vo v‰eobecnosti, môÏu
v‰ak klesaÈ aj len jeho isté zloÏky (napr. poãet
prihlasovan˘ch patentov, rozsah schopnosti
súÈaÏiÈ vo vede, porovnateºné v˘kony
v zdravotníctve, poãet vysoko‰kolsky
vzdelávan˘ch ºudí, poãet suÈaÏeschopn˘ch
v˘robkov, môÏe tieÏ klesaÈ tvorba aktívneho
majetku v ãinnosti samosprávnych orgánov
a môÏe dochádzaÈ tieÏ k takému stavu,
Ïe zníÏi súÈaÏivosÈ v budúcnosti).
Európske vlády, aj tie nastupujúce musia
maÈ tieÏ na zreteli kvalitatívne stránky v˘konu
(napr. z hºadiska vzÈahu nákladov a
úÏitkov, z hºadiska vzÈahu cieºov a ziskov),
tieÏ relaãnú kvalitu (vzÈah poãtu pracovn˘ch
miest obsadzovan˘ch napr. lekármi a
stredne vzdelan˘mi zdravotníckymi pracovníkmi).
6. SchopnosÈ posudzovaÈ záleÏitosti z hºadiska
strategick˘ch súvislostí. Je to v˘znamná
schopnosÈ uÏ aj preto, Ïe vlády musia
hºadieÈ ìaleko dopredu. VyuÏívajú tu formalizované
dokumenty predchádzajúcich
vlád, ako aj svoje vlastné formalizované
dokumenty (vládne stratégie a dlhodobé
koncepcie). MôÏu pre pohºady vyuÏiÈ perspektívne
empirické poznávanie. ëalej sú to
predpovede z rámca rôznych vedn˘ch disciplín,
európskych a medzinárodn˘ch organizácií.
V˘znamn˘m prostriedkom je tu vyuÏívanie
vedeck˘ch poznatkov t˘kajúcich sa budúcnosti,
ako aj t˘ch prostriedkov, ktoré pre
európske vlády môÏu vyplynúÈ z rámca
organizácie vlád ako uãiacich sa organizácií
a osobití vládneho aparátu. V uvedenej
schopnosti je dôleÏité posudzovaÈ obsah
vládnej politiky, ktor˘ je spät˘ so základn˘mi
podmienkami – prácou, b˘vaním,
odmenou za prácu a valorizáciou dôchodkov,
vzdelávaním a vzostupom kvality Ïivota.
7. SchopnosÈ zabezpeãiÈ potrebnú súÈaÏivosÈ,
najmä: a) vo v‰eobecn˘ch ukazovateºoch,
b) vo vysokom ‰kolstve, c) v záleÏitostiach,
kde si ãasná súÈaÏivosÈ klesá a d)
súÈaÏivosÈ v zabezpeãovaní rozvoja.
7. 1. SchopnosÈ zabezpeãiÈ potrebnú súÈa-
ÏivosÈ vo v‰eobecn˘ch ukazovateºoch.
Ide o dæÏku Ïivota, hrub˘ domáci produkt
na jedného obyvateºa a úroveÀ
vzdelávania. Sú to najv˘znamnej‰ie
v‰eobecné ãi univerzálne ukazovatele.
Z hºadiska tejto súÈaÏivosti treba
aby tu bola porovnateºná dæÏka Ïivota
a aby táto dæÏka ma stúpajúcu tendenciu,
ktorá sa musí upínaÈ aj na hrub˘
domáci produkt. Pokiaº ide o úroveÀ
vzdelávania – tá sa musí zakladaÈ
na porovnateºnom financovaní nákladov
na vzdelávanie a na dôslednej
vzdelávacej politike.
7. 2. SchopnosÈ preukázaÈ vplyv na súÈaÏivosÈ
vysok˘ch ‰kôl predstavuje zohraÈ
pozitívnu úlohu európskych vlád
v zápase o kvalitatívnu reprodukciu
spoloãnosti ako celku. Európske vlády
to môÏu urobiÈ podºa ná‰ho názoru
najmä pomocou tak˘ch typov univerzít,
ktoré sú: a) univerzitami nového
milénia, b) elitn˘mi univerzitami,
c) univerzitami s dobre zorganizovan˘m
vedeck˘m Ïivotom, d) univerzitami
s dobre zorganizovan˘m pedagogick˘m
Ïivotom e) univerzitami syntetického
typu.
7. 3. SchopnosÈ preukázaÈ súÈaÏivosÈ v rozvoji
v súãasn˘ch podmienkach pre
európske vlády znamená vlastne dokumentovaÈ
svoje schopnosti v zabezpeãovaní
trvalo udrÏateºného rozvoja.
MôÏu tak urobiÈ najmä syntetick˘m
vyuÏívaním súãasn˘ch teórií rozvoja.
8. V‰eobecná v˘konná schopnosÈ a jej zabezpeãovanie.
Ist˘ v˘kon sa t˘ka kaÏdej
jednotlivej stránky ãinnosti európskych
vlád. Ide tu o vy‰‰í v˘kon oproti doteraj-
‰iemu dosahovanému stavu. Ide tu o schopnosÈ
predpokladanú programovanú, moÏnú,
porovnateºnú (z hºadiska súãasného porovnávania),
Ïelanú a dosahovanú pomocou
spravidla nov˘ch metód. Túto schopnosÈ
môÏeme charakterizovaÈ aj ako schopnosÈ
uÏitoãn˘ch a veºk˘ch prínosov. Je to
schopnosÈ v˘sledková. Ide tu tieÏ o v˘konnosÈ
porovnateºn˘ch jednotiek (napr.
obcí, miest, vy‰‰ích územn˘ch celkov a
pod.).
9. SchopnosÈ modelového rozhodovania. Táto
schopnosÈ vytvára v‰estranne základy na
dobré rozhodovanie. V súãasn˘ch pod-
79