clxiii. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E venská politická elita taká zaskoãená. Kto chcel, ten si uÏ pred voºbami roku 2006 mohol vo volebnom programe SMK preãítaÈ: „SMK nepovaÏuje za definitívnu súãasnú podobu hraníc vy‰‰ích územn˘ch celkov. Územné usporiadanie Slovenska schválené v roku 1996 povaÏujeme za prechodné rie‰enie, pretoÏe nevzniklo na základe prirodzen˘ch – historick˘ch regiónov. Viaceré slovenské regióny (napr. Spi‰) tieÏ majú tento názor. Pri zmene systému územného usporiadania budeme preferovaÈ vytváranie tak˘ch regiónov, ktoré zabránia neodôvodnenému rozdeleniu maìarskej men‰iny na Slovensku. SMK bude preto naìalej podporovaÈ vznik prirodzen˘ch regiónov. Na juÏnom území Slovenska odporúãame vznik Podunajskej Ïupy a Gemersko- Novohradskej Ïupy.“ Gönczová verzus Fico Do napät˘ch vzÈahov nad‰tandardne vstúpila maìarská ministerka zahraniãn˘ch vecí Kinga Gönczová, ktorá si predvolala veºvyslanca SR v Budape‰ti Juraja Miga‰a, od ktorého Ïiadala vysvetlenie niektor˘ch krokov slovenskej strany z uplynul˘ch t˘ÏdÀov. Slovník maìarskej ministerky zaviedol verejn˘ diskurz do druhej polovice 19. storoãia – hoci je moÏné a zrejme aj pravdepodobné, Ïe slovenská strana chybila pri príprave uãebnice vlastivedy pre 4. roãník základn˘ch ‰kôl (a t˘m poprela základné princípy dvojjazyãnosti pri tak˘chto uãebniciach), tón vyjadrenia maìarskej diplomatky bol nediplomatick˘ a podvedome (ãi úãelovo?) pripomínal komunikáciu materskej krajiny s kolóniou: maìarská strana totiÏ Ïiadala od Juraja Miga- ‰a vysvetlenie niektor˘ch krokov slovenskej strany, ktoré povaÏovala za „neprijateºné a nepochopiteºné v hodnotovom vzÈahu dvoch demokratick˘ch susedn˘ch krajín patriacich do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie“. Podºa agentúrnych správ sa Kinga Gönczová zvlá‰È sústredila na tvrdenie, Ïe slovenská strana poru‰ila svoj sºub, podºa ktorého nezmení status quo men‰ín, konkrétne t˘m, Ïe v uãebniciach pre ‰koly s vyuãovacím jazykom maìarsk˘m budú uvedené aj maìarské názvy miest, obcí a zemepisn˘ch oznaãení. Slovenskej strane vyãítala Gönczová aj to, Ïe maìarské ‰koly na Slovensku sa takmer nedostali k podpore z európskych zdrojov, ão je v rozpore s protidiskriminaãnou politikou únie a postavila sa na obranu Pála Csákyho, atakovaného za jeho úãasÈ na konzultatívnom Fóre poslancov karpatskej kotliny, voãi ktorému nevzniesol námietky Ïiadny susedn˘ ‰tát okrem Slovenska. A hoci nemoÏno uprieÈ veºkú mieru pravdivosti Gönczovej v˘roku, Ïe „predseda vlády Robert Fico je zodpovedn˘ za vzniknutú atmosféru, v ktorej sa mladá generácia dostala pod vplyv hlásania nenávisti voãi Maìarom. Premiér tieÏ nesie v‰eobecnú politickú zodpovednosÈ za vzÈahy medzi oboma krajinami," nemoÏno takisto nevidieÈ, Ïe namiesto slov, ako je „hlásanie nenávisti“, by bolo naãim urobiÈ v‰etko moÏné aj nemoÏné pre stretnutie premiérov oboch krajín a ich prípadné spoloãné upokojujúce vyhlásenie verejnostiam oboch susedn˘ch ‰tátov. Faktom totiÏ je, Ïe v˘zvu maìarskej ministerky, aby slovenská vláda zaujala stanovis- ko, ãi uvedené tendencie sú oficiálnou politikou Bratislavy a jej oãakávanie, Ïe slovenská strana podá vysvetlenie na takto prezentované záleÏitosti a podºa tejto reakcie Maìarsko zváÏi ìal‰ie diplomatické kroky, slovensk˘ premiér veºmi ochotne oznaãil za ultimátum, a pokraãoval spôsobom sebe vlastn˘m – maìarská ministerka zahraniãn˘ch vecí Kinga Gönczová dala slovenskej vláde ultimátum – ak sa vláda SR nebude správaÈ podºa predstáv maìarskej vlády, maìarská strana zaãne proti Slovensku diplomatickú vojnu v EÚ a ìal- ‰ích medzinárodn˘ch organizáciách: "Odpovedám kategoricky nie. Nebudeme podliehaÈ ultimátu, ktoré nám dáva vláda MR. Ultimátum je súãasÈou dlhodobej koncepcie Maìarska o posilÀovanie maìarstva v strednej Europe. Je zlé, Ïe ide o koncepciu, ktorú vláda MR presadzuje na úkor dotknut˘ch krajín. Nedovolíme, aby niekto na úkor na‰ich národn˘ch a ‰tátnych záujmov presadzoval takúto koncepciu.“ A bolo vymaºované – na plátne, na ktorom e‰te pred premiérom slovenské ministerstvo zahraniãn˘ch vecí nakreslilo zvlá‰tne kontúry: „MZV SR dôrazne odmieta vyhlásenie MZV MR z dne‰ného popoludnia ako celok, aj v jeho jednotliv˘ch ãastiach. Jeho tón, ako aj jeho neopodstatnené tvrdenia sú neprijateºné. Takéto zámerne konfrontaãné postoje a kroky, ktoré sú v politike Maìarska voãi SR prítomné od poãiatku existencie demokraticky zvolenej vlády SR pod vedením premiéra Roberta Fica nemôÏu niã iné, iba zhor‰ovaÈ vzÈahy medzi oboma krajinami. Bezmedzná, etnicky motivovaná politika zasahovania do vnútorn˘ch záleÏitostí in˘ch ‰tátov sa v Európe ukázala ako tragicky zhubná tak v polovici, ako aj na konci minulého storoãia a zjavne nevymizla ani zaãiatkom tohto storoãia. Za zamyslenie stojí, Ïe toto vyhlásenie MZV MR na podporu Pála Csákyho, predsedu opoziãnej politickej strany SMK, ktorá je súãasÈou slovenského, a nie maìarského politického systému, prichádza len niekoºko dní po stretnutí na území SR predsedu Csákyho s popredn˘m predstavite- ºom rumunsk˘ch Maìarov a Rady autonómii Karpatskej kotliny biskupom Lászlóm TŒkésom k otázkam autonómie. Poãas tohto stretnutia zazneli podºa médií o. i. slová, Ïe Maìari budú ÏiadaÈ späÈ zabraté územia podºa izraelského modelu „územie za mier“ a na tomto území si budú uplatÀovaÈ právo na sebaurãenie podºa kosovského modelu. Na nebezpeãenstvo a neprijateºnosÈ podobn˘ch extrémistick˘ch v˘rokov a postojov upozornil aj minister zahraniãn˘ch vecí SR Ján Kubi‰ na tlaãovej konferencii. Práve László TŒkés v mene Rady a tieÏ v mene SMK pohrozil v otvorenom liste úãastníkom summitu NATO v Bukure‰ti, Ïe neexistencia autonómií na etnickom princípe v strednej Európe je váÏnym bezpeãnostn˘m rizikom, ako to údajne ukázal príklad Kosova. A ão ìalej? Jedno formálne, povrchné rie‰enie, preto- Ïe korene slovensko-maìarského napätie sú oveºa hlb‰ie v histórii, vedomí aj podvedomí oboch spoloãností, ponúka slovensk˘ premiér – stretnúÈ sa so svojím náprotivkom na oficiálnej náv‰teve Slovenska. Na takomto stretnutí v‰ak môÏe ísÈ v tom lep‰om prípade len o signál, o ‰tartovaciu ãiaru ìal‰ieho kola zmierÀovania a zmierovania – zmierÀovania napätia a zmierovania sa s realitou roku 2008. Nie roku 908, ani 1848, ani 1918, ani 1938 – v‰etky tri spoloãnosti by sa mali k sebe zaãaÈ správaÈ partnersky – aj maìarská (MR) k slovenskej (SR), aj slovenská (väã‰inov˘ národ) k maìarskej (národnostná men‰ina). Róbert Kotian 72
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E PápeÏ naìalej jedinou multilaterálnou individualitou 21. storoãia Hoci komunikácia medzi ºuìmi najmä od 2. polovice 20. storoãia nadobudla zásluhou nevídan˘ch technick˘ch objavov úplne nové rozmery a je takmer v kaÏdom okamihu a takmer s k˘mkoºvek na zemeguli, ale uÏ aj v blízkom vesmíre moÏná, väã‰ina ºudí stále nie je úplne uspokojená. âlovek potrebuje okrem tisícov praktick˘ch úvah, ponauãení a komentárov o daniach, sociálnych dávkach, v˘hodn˘ch nákupoch, Ïivotn˘ch a zdravotn˘ch poisteniach, o lacnom ‰kolstve, o nájomnom a poplatkoch za elektrinu aj ãosi, ão by viac alebo menej odpovedalo na otázky, ktoré ho znepokojujú uÏ tisícroãia. Ale súãasne sa dopæÀajú aj aktuálnymi podnetmi súvisiacimi práve aj s pôsobením modernej techniky a modern˘ch spôsobov spoloãenského Ïivota. KeìÏe politici – tieÏ zhodou okolností v uplynulom polstoroãí – v neb˘valom pragmatickom o‰iali akosi úplne vypustili zo svojho repertoáru filozofické reflexie, v ktor˘ch by sa odzrkadlili aspoÀ niektoré problémy zasahujúce ºudskú psyché, tento obrovsk˘ citovoduchovn˘ priestor v Ïivote jednotlivca, ale aj cel˘ch spoloãností zostal znovu najmä len na pleciach duchovn˘ch pastierov. KaÏd˘ má právo na vieru PápeÏ Benedikt XVI. síce v poslednom ãase vzhºadom na svoj vysok˘ vek a na svoje upadajúce zdravie uÏ cestuje do zahraniãia pomerne málo, v polovici septembra 2008 prekonal v‰ak svoje fyzické problémy a nav‰tívil Lurdy, ktoré vtedy oslavovali 150. v˘roãie zjavenia Panny Márie v tomto francúzskom mesteãku. Lurdy sa uÏ dávno zmenili na jedno z najslávnej‰ích pútnick˘ch miest na svete, pretoÏe tisíce ºudí veria, Ïe práve tam získajú nielen poÏehnanie od Panny Márie, ale Ïe sa aj zázraãne vylieãia v tamoj‰ích posvätn˘ch prameÀoch. Cirkev uznala ‰esÈdesiatsedem prípadov uzdravenia chor˘ch, ktorí uÏ boli v beznádejnom stave a po náv‰teve Lúrd sa udial – podºa ich názoru – zázrak. Hoci odborníci sa ãasto pokú‰ajú dokázaÈ, ão sa mohlo reálne staÈ, keì sa t˘mto ºuìom vrátilo v Lurdoch zdravie, ja sám nemám ambície dokazovaÈ, Ïe viera v lurdskú Pannu Máriu je len falo‰n˘m v˘kladom vyzdravenia, ktoré má svoje lekárske alebo azda aj iné prirodzené vysvetlenie. Naozaj sa totiÏ stáva, Ïe rôzne sily a energie – bez toho, aby boli dôsledkom nejakej posvätnosti – prekvapia ºudí svojimi unikátnymi, zdanlivo nadzemsk˘mi úãinkami. Tento spôsob viery mnoh˘ch ºudí zachraÀuje v bezv˘chodiskov˘ch situáciách – a podºa môjho presvedãenia treba sa te‰iÈ, Ïe sa niekomu telesne, ale aj du‰evne uºavilo. A keì si to niekto spojí s náboÏenskou vierou, netreba sa z toho ani len smiaÈ. Iste je otázne, ãi dobr˘ v˘sledok priniesla viera v Boha alebo v milostivosÈ Panny Márie, ale táto viera v podstate nikomu ne‰kodí a kaÏd˘, kto ju potrebuje a kto jej dôveruje, má maÈ právo s Àou ÏiÈ a udrÏiavaÈ si ju. Tak isto, ako zasa druhí majú úplne rovnaké právo zostaÈ pri svojej skepse, ktorá tieÏ nie je neodôvodnená a nelogická. Práve na tomto príklade vidno, ako sme neustále otrokmi nejak˘ch nemenn˘ch a tradiãn˘ch predstáv a ako stále chceme niekomu vnucovaÈ jedin˘ správny v˘klad nejak˘ch udalostí a pocitov – samozrejme, ná‰. Vieru, alebo ateizmus VráÈme sa k pápeÏovi, lebo v tejto glose ide hlavne oÀho, a ãi o jeho vklad do revitalizácie ºudsk˘ch duchovn˘ch pohybov. Bolo skutoãne obetavé od neho, Ïe sa vybral na nároãnú cestu. Iste si dobre uvedomoval, ak˘ v˘znam má púÈ tisícov ºudí do Lúrd a súãasne jeho prítomnosÈ vo vych˘renom mesteãku pri tomto v˘znamnom v˘roãí. Snáì mi bude dovolené, ak v súvislosti s t˘mto v˘nimoãn˘m javom pouÏijem slovník a ‰t˘l trochu patetickej‰í alebo ozdobnej‰í, neÏ sa na anal˘zu – ãi pokus o Àu – patrí. Úprimná viera musela priam usadaÈ na hlavy a do s⁄dc putujúcich davov a pápeÏova úãasÈ ju len umocnila. A znásobiÈ ju chcel aj Svät˘ Otec, keì vo svojej kázni sa prihovoril k pokorne stojacim alebo dokonca kºaãiacim davom a mnoh˘m sediacim v invalidn˘ch vozíkoch – a keì im povedal: „Viera nám hovorí, Ïe moc lásky na tomto svete je silnej‰ia ako smrÈ, silnej‰ia ako na‰e slabosti a hriechy, neÏ zlo, ktoré nás ohrozuje.“ Benedikt XVI. z tejto silno znejúcej vety Pána Boha opatrne vynechal. Samozrejme, On tam niekde v kontexte alebo v podtexte je, ale mne sa zdá, Ïe pápeÏ nechtiac alebo vedome presunul pozornosÈ zboÏne poãúvajúcich z v‰evedúceho a v‰emohúceho Boha a odvodene z Panny Márie na samotn˘ch ºudí, ktorí rozjímali. Moc lásky mnoh˘m musela zaznieÈ oveºa prirodzenej‰ie a dôveryhodnej- ‰ie neÏ slová viery v Boha, ktoré sú vlastne dosÈ abstraktné a vedomiu ãloveka aj vzdialené, k˘m moc lásky je veºmi reálna a tak ju aj ºudia vnímajú. Nechcem nesprávne vykladaÈ iste dobre premyslen˘ pápeÏov text, ale uÏ nech ho myslel akokoºvek, vo mne ním vyvolal pocit, Ïe ani Svät˘ Otec si vierou v Boha nie je stopercentne ist˘, a keì chcel poãúvajúcich ºudí strhnúÈ s plnou vehemenciou a s absolútnym dosahom na ich du‰e, tak trochu rad‰ej vieru pretransformoval na pôsobivú moc lásky alebo ju láskou umocnil. Keì som sa zam˘‰ºal, ãím mohli tieto pomerne jednoduché slová zaujaÈ práve lurdsk˘ch pútnikov s ich psychick˘m zázemím, zi‰la mi na um zvlá‰tna súvislosÈ. PápeÏ Benedikt XVI. je blízky uãeníkom JeÏi‰ov˘m Aj keì riskujem, Ïe trochu preÏeniem, pretoÏe rozdiel sú dve tisícroãia, úplne odli‰ná spoloãenská atmosféra nultého a 20. storoãia, úplne rozdielne psychické a skúsenostné zázemie charizmatickej osobnosti JeÏi‰ovej a ãloveka, ktorého len nedávno zvolili ºudia (lebo aj kardináli sú „len“ ºudia) za hlavu jednej z desiatok cirkví, predsa len si dovolím vyjadriÈ svoj pocit, Ïe pápeÏ Benedikt XVI. je my‰lienkovo i ‰tylisticky blízky apo‰- tolom, ktorí – naozaj netu‰ím, ak˘m spôsobom a do akej miery verne ãi voºne – sledovali osudy JeÏi‰a a zaznamenávali Jeho (?) slová, názory, prikázania a odkazy ºudstvu. Nov˘ zákon je skutoãne úctyhodn˘ sumár príbehov, ktoré vrcholia uÏitoãn˘mi pouãeniami, sumár podobenstiev, ktoré aj najne‰kolenej‰ím ºuìom poskytujú silné podnety pre vlastnú morálku, a sumár rôznych posolstiev, ktoré sú obãas rámcované priamo ãi prenesene formulovan˘mi pravidlami pre Ïivot. Samozrejme, základn˘m predpokladom úãinnosti novozákonn˘ch evanjelií a epi‰tol – ale zrejme aj kázní a príhovorov súãasného vatikánskeho apo‰tola – je bezpodmieneãne viera v Boha a pokiaº ide o Benedikta XVI., tak aj v BoÏí status JeÏi‰a Krista. Pravda, práve v tomto citlivom bode je základn˘ kameÀ úrazu, pretoÏe zrejme podstatnou otázkou pre mnoh˘ch vyspelej‰ích kres- Èanov, neustále konfrontovan˘ch so ‰irokou ‰kálou ideologick˘ch a filozofick˘ch názorov, je: Musí ãlovek, ktor˘ predpokladá BoÏiu existenciu, bezv˘hradne v Boha a potom aj v JeÏi‰a Krista veriÈ – alebo môÏe aj pochybovaÈ, resp. skúmaÈ piliere a nezodpovedané otázky svojej viery? Musí veriÈ v kaÏdé slovo Biblie a chápaÈ ho ako slovo, ktoré ºuìom poslal Boh a podºa ustálenej doktríny oãakáva od nich, Ïe na jeho základe bezv˘hradne budú veriÈ povedanému a od Boha tlmoãenému? A najmä – do akej miery musí veriÈ v‰etk˘m dogmám a encyklikám, ktoré rozoslali veriacim pápeÏi poãas storoãí, a do akej miery môÏe pripustiÈ, Ïe nie v‰etko, ão je v nich napísané, má posvätenie BoÏie, pretoÏe ten, 73
Page 1 and 2:
CLXIII. ČÍSLO 2008 Parlamentný K
Page 3 and 4:
E D I T O R I A L Rakovina spoloãe
Page 5 and 6:
S L O V E N S K O - U K R A J I N S
Page 7 and 8:
Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Page 9 and 10:
kovo si v rámci prioritn˘ch proje
Page 11 and 12:
1 6 0 . V ¯ R O â I E Î E L E Z
Page 13 and 14:
MINISTERSVO V¯STAVBY A REGIONÁLNE
Page 15 and 16:
MINISTERSVO V¯STAVBY A REGIONÁLNE
Page 17 and 18:
S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 19 and 20: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 21 and 22: M E S T O K O · I C E nosti zaloÏ
Page 23 and 24: M E S T O K O · I C E Vo svojom p
Page 25 and 26: MINISTERSVO V¯STAVBY A REGIONÁLNE
Page 31 and 32: · T Á T N Y F O N D R O Z V O J A
Page 33 and 34: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 V Brati
Page 35 and 36: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 „Dovo
Page 37 and 38: S T A V B A R O K A 2 0 0 8 foto: M
Page 39 and 40: M E S T O B R A T I S L A V A âo j
Page 49 and 50: Z V Ä Z S T A V E B N ¯ C H P O D
Page 51 and 52: N Á R O D N Á R A D A S R Nie je
Page 53 and 54: N Á R O D N Á R A D A S R Topoº
Page 55 and 56: N Á R O D N Á R A D A S R k˘ v˘
Page 57 and 58: N Á R O D N Á R A D A S R VyuÏí
Page 59 and 60: N Á R O D N Á R A D A S R vil a p
Page 61 and 62: N Á R O D N Á R A D A S R ão org
Page 63 and 64: P A R L A M E N T N É K O N F R O
Page 65 and 66: D I A L Ó G Y O A & E W O ãom? O
Page 67 and 68: D I A L Ó G Y O A & E W umoÏÀuje
Page 69: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 73 and 74: E K O N Ó M I A Sociálny ‰tát
Page 75 and 76: E K O N Ó M I A revitalizujú. Aj
Page 77 and 78: · T Á T A P R Á V O júci zabezp
Page 79 and 80: P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 85 and 86: S U P E R M O N I T O R SUPERMONITO
Page 87 and 88: S U P E R M O N I T O R Spotrebitel
Page 89 and 90: S U P E R M O N I T O R s nepredví
Page 91 and 92: S U P E R M O N I T O R pretoÏe sa
Page 93 and 94: S U P E R M O N I T O R *** To, ão
show all

clxiii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

clxiii. ÄÃslo - home.nextra.sk