Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
E K O N Ó M I A<br />
revitalizujú. Aj nadnárodné korporácie potrebujú<br />
totiÏ ‰tát, aj keì by to bolo uÏ naozaj len<br />
na zabezpeãenie poriadkovej sluÏby. Analogicky<br />
ako o demokracii moÏno i o ‰táte povedaÈ,<br />
Ïe nemáme niã lep‰ie, ako je ‰tátna moc napriek<br />
tomu, Ïe aj ona má svoje nedostatky. UÏ<br />
John Locke, spolutvorca liberálneho poriadku<br />
tvrdil, Ïe ãlovek sa nezrodil preto, aby slúÏil<br />
‰tátu, ale ‰tát vznikol preto, aby slúÏil ãloveku.<br />
âist˘ liberálny poriadok pripisoval ‰tátu iba<br />
úlohu ochrancu tzv. negatívnych práv, t. j. práva<br />
na Ïivot, práva na slobodu a práva na vlastníctvo.<br />
Ostatné práva sa ponechávajú trhov˘m<br />
silám dopytu a ponuky. Paradoxom je, Ïe<br />
to bol práve John Locke, ktor˘ tvrdil, Ïe ‰tát<br />
vznikol preto, lebo dovtedy bol Ïivot ºudí veºmi<br />
krut˘, smutn˘ a najmä krátky. Bola to vojna<br />
v‰etk˘ch proti v‰etk˘m. A preto, ak by sa<br />
‰tát negoval, resp. dereguloval, nastala by<br />
dÏungºa, chaos. ·tát je práve na to, aby spacifikoval<br />
spoloãnosÈ.<br />
Aj keì sa v súvislosti s globalizáciou zdá, Ïe<br />
‰tát je len akási formalita predstierajúca vlastnú<br />
dôleÏitosÈ, pravdou je, Ïe aj nadnárodné<br />
korporácie ‰tát potrebujú.<br />
Ako vidno z predchádzajúcich úvah, hºadanie<br />
adekvátneho modelu sociálneho ‰tátu je nesmierne<br />
zloÏitá úloha, ale bez jej vyrie‰enia sa<br />
jeho v˘voj nepohne ìalej.<br />
3. Sociálny ‰tát – pre a proti – historick˘<br />
kontext<br />
Obzvlá‰È frekventovaná, práve vo vzÈahu k<br />
sociálnemu ‰tátu, je otázka vzÈahu ‰tátu a trhu.<br />
V súvislosti s touto otázkou hovoríme o liberalizme<br />
a etatizme. I tu ide de facto o dva polarizované<br />
pohºady na tento pojem: v prvom<br />
prípade ide o absolutizáciu ‰tátnej intervencie,<br />
v druhom o absolutizáciu slobody najmä indivídua.<br />
KaÏd˘ z uveden˘ch pohºadov má v‰ak<br />
pomerne ‰iroké rozpätie. Pre prv˘, svojou najvyhrotenej‰ou<br />
formou ultraliberálny prístup<br />
je v‰adeprítomná a donekoneãna omieºaná<br />
idea spoliehania sa indivídua na seba samého,<br />
kaÏd˘ je sám tvorcom svojho osudu. Ako konkrétne,<br />
aj keì absurdné pôsobenie tejto idey jeden<br />
z jej zástancov dáva za príklad indián<strong>sk</strong>e<br />
kmene v brit<strong>sk</strong>ej kolónii, Kajman<strong>sk</strong>é ostrovy.<br />
Títo indiáni, Ïijúci v pralesoch, sú tieÏ odkázaní<br />
sami na seba. Z toho Richard W. Rahn 1 vyvodil<br />
záver, Ïe Kajman<strong>sk</strong>é ostrovy sú najviac<br />
„hayekov<strong>sk</strong>é“, teda ultraliberálne, hoci priznáva,<br />
Ïe „kajmanci“ majú aj urãité problémy.<br />
Z tejto absurdnej úvahy vyvodzuje rovnako absurdn˘<br />
záver o v‰emohúcnosti indivídua. Objavujú<br />
sa pritom aj také názory, Ïe socialistické<br />
spôsoby, ktor˘mi niektoré vlády presadzujú<br />
svoje politiky, sa roz‰irujú nielen v tradiãn˘ch<br />
socialistick˘ch krajinách (teda v b˘val˘ch<br />
krajinách socialistického bloku), ale ão je pod-<br />
ºa nich uÏ úplne katastrofálne, prenikajú aj do<br />
tak˘ch krajín, ako je Veºká Británia, rodná<br />
krajina Adama Smitha a in˘ch veºk˘ch nositeºov<br />
idey slobodného trhu. Ony tam v‰ak neprenikajú;<br />
ony tam uÏ dávno boli. Podºa nich<br />
dokonca aj v Amerike vláda nadmieru ovplyv-<br />
Àuje ekonomické aktivity, a t˘m i kaÏdodenn˘<br />
Ïivot svojich obãanov, ão nie je v súlade s<br />
hodnotami, na ktor˘ch stavali otcovia liberálnej<br />
teórie v roku 1776. Kapitalizmus v USA bol<br />
podºa M. Nowaka 2 zdi<strong>sk</strong>reditovan˘ najmä v 30.<br />
rokoch 20. storoãia. Táto di<strong>sk</strong>reditácia bola<br />
zaloÏená na chybnej premise, pretoÏe to, ão nebolo<br />
v poriadku, bola vtedy vláda, nie samotn˘<br />
kapitalizmus. Chyba vlády spôsobila di<strong>sk</strong>reditáciu<br />
klasického liberálneho systému,<br />
ak˘ v tom ãase fungoval. Podºa neho ºudia<br />
e‰te stále majú „‰tátom vym˘vané mozgy“. V<br />
súãasnosti svet prechádza krízou sociálneho<br />
‰tátu. Okrem toho, ak je ‰tát príli‰ starostliv˘,<br />
ºudia sa stávajú pasívnej‰í, osobná zodpovednosÈ<br />
sa vytráca. MnoÏia sa falo‰né v˘hovorky<br />
na zdravie. ·tát korumpuje. Národy sa menia<br />
na poslu‰né stáda. Sociálne ‰táty sú v˘sledkom<br />
nesprávneho chápania úlohy ‰tátu. Prehnaná<br />
pomoc mlad˘m zniÏuje morálku. Sociálny ‰tát<br />
priná‰a morálnu de‰trukciu. Garantom sociálnej<br />
spravodlivosti nemôÏe byÈ ‰tát, ale obãian<strong>sk</strong>a<br />
spoloãnosÈ. Tieto a podobné argumenty<br />
tvoria obsah neoliberálneho ponímania ‰tátu.<br />
Väã‰ina modern˘ch, prevaÏne liberálnych<br />
koncepcií ‰tátu je zaloÏená na hypertrofii a<br />
absolutizácii individualizmu, spája sa s chybn˘m<br />
ponímaním slobody, s bezuzdn˘m liberalizmom.<br />
Zvy‰uje v˘znam ãisto ekonomick˘ch<br />
parametrov (zi<strong>sk</strong>, majetok, vysok˘ sociálny<br />
status a pod.).<br />
Na druhej strane je v‰ak potrebné si uvedomiÈ,<br />
Ïe sociálny ‰tát nie je jednojednoznaãn˘<br />
pojem. Naopak, i v praxi má mnoÏstvo modifikácií<br />
a v kaÏdej krajine je jedineãn˘m javom,<br />
pretoÏe je rezultátom, reflexiou urãit˘ch<br />
‰pecifick˘ch, ekonomick˘ch, historick˘ch, kultúrnych<br />
a in˘ch podmienok. O to väã‰ie sú rozdiely<br />
v typoch sociálneho ‰tátu v postsocialistick˘ch<br />
krajinách. To vedie ku kvalitatívne odli‰nému<br />
usporiadaniu vzÈahov medzi ‰tátom,<br />
trhom, rodinami a jednotlivcami.<br />
Je logické, Ïe súkromn˘ sektor viac ãi menej<br />
negatívne reaguje na reguláciu a aj samotní<br />
obãania ÈaÏko zná‰ajú diktovanie verejného<br />
sektora, najmä jeho byrokraciu. Úlohou teórie<br />
je preto, okrem iného, aj hºadanie originálnych<br />
spôsobov dosahovania optimálnej symbiózy<br />
sociálneho ‰tátu a ekonomického rozvoja.<br />
DôleÏit˘m aspektom je pritom finanãná nároãnosÈ<br />
najmä s cieºom minimalizácie finanãn˘ch<br />
prostriedkov. Urãit˘m paradoxom sú regulatívy,<br />
ktoré podporujú voºn˘ pohyb v‰etk˘ch<br />
faktorov. Preto sa <strong>sk</strong>ôr uprednostÀuje koordinácia<br />
pred reguláciou.<br />
ëalej treba zdôrazÀovaÈ, Ïe rozumn˘ sociálny<br />
‰tát nemá niã spoloãné s absolutizáciou<br />
rovnosti, so <strong>sk</strong>lonom k rovnostár<strong>sk</strong>ym tendenciám.<br />
Na druhej strane treba rátaÈ s t˘m, Ïe naìalej<br />
bude existovaÈ urãitá ãasÈ obyvateºstva,<br />
ktorá nebude schopná ãi ochotná prevziaÈ zodpovednosÈ<br />
za svoj sociálno-ekonomick˘ status.<br />
·tát tak musí kalkulovaÈ a zabezpeãovaÈ moÏnosti<br />
i pre realizáciu tejto kategórie obãanov.<br />
T˘ka sa to predov‰etk˘m oblastí ‰kolstva, zdravotníctva,<br />
zamestnanosti a pod.<br />
Aj keì sa hovorí o rovnosti, má sa na mysli<br />
predov‰etk˘m rovnosÈ ‰ancí; preto je potrebné<br />
roz‰íriÈ obsah tejto kategórie o také oblasti,<br />
ako je ‰anca na vzdelanie, ‰anca na zamestnanie,<br />
‰anca ÏiÈ v rozvíjajúcom sa regióne,<br />
‰anca na prístup ku kultúre, k zdravotnému<br />
zabezpeãeniu, ão je súãasne v kompetencii<br />
‰tátu. A to logicky protireãí téze, Ïe kaÏd˘ je<br />
sám tvorcom svojho osudu. ·tát sa totiÏ musí<br />
postaraÈ o to, aby tieto ‰ance existovali, jednotlivec<br />
sa musí usilovaÈ o to, aby ich náleÏite vyuÏil.<br />
Jedno bez druhého je nedostaãujúce. A to<br />
by malo byÈ v˘chodi<strong>sk</strong>om správneho chápania<br />
sociálneho ‰tátu i sociálneho modelu. A ako<br />
sme uÏ viackrát zdôraznili, absolutizácia jedného<br />
z nich vedie k míÀaniu sa sociálnych, a<br />
napokon i ekonomick˘ch cieºov.<br />
Pre zabezpeãenie najvy‰‰ej moÏnej miery<br />
vyváÏenosti medzi ‰tátom a jednotlivcom je potrebné<br />
definovanie urãit˘ch ‰tandardov, úrovní,<br />
princípov, ktoré by Ïiadny ‰tát nemal prekroãiÈ.<br />
Aj preto je, bez ohºadu na to, ãi ide prevaÏne<br />
o liberálny, alebo viac sociálny typ ‰tátu,<br />
nevyhnutná urãitá koordinácia a tieÏ aj urãitá<br />
miera regulácie sociálneho systému. To napokon<br />
nepopierajú ani samotní zástancovia liberálneho<br />
modelu. Potrebná je taktieÏ urãitá solidarita,<br />
vzájomné zdieºanie rizík, spoluzodpovednosÈ<br />
rôznych generácií, sociálnych <strong>sk</strong>upín<br />
a ìal‰ích, i ne‰tátnych subjektov a in‰titúcií.<br />
·tátu zostáva najmä zodpovednosÈ za mana-<br />
Ïovanie závaÏn˘ch rizík modernej spoloãnosti.<br />
Funkãná deºba práce medzi ‰tátom a ostatn˘mi<br />
subjektami je základn˘ atribút pri koncipovaní<br />
a realizácii sociálnej politiky a predpoklad<br />
efektívnosti sociálneho modelu. Z uveden˘ch<br />
atribútov vypl˘va taktieÏ nevyhnutná<br />
potreba konsenzu. Je to o to Èaωie v podmienkach,<br />
keì existuje konflikt medzi liberálnou,<br />
konzervatívnou a sociálno-demokratickou<br />
ideológiou. Práve preto existujú dnes v Európe<br />
i vo svete rôzne typy sociálnych modelov,<br />
ktoré ãasto majú veºmi málo spoloãné s v˘znamom<br />
„sociálny“, aj keì sú formálne budované<br />
na tak˘ch nadãasov˘ch kategóriách, ako je<br />
spravodlivosÈ, solidarita, sloboda, zodpovednosÈ.<br />
Pri koncipovaní sociálneho modelu je potrebná<br />
taktieÏ jeho etapizácia na jednej strane<br />
a súãasne jeho kontinuita.<br />
Aj keì globalizácia do znaãnej miery spochybnila<br />
opodstatnenosÈ sociálneho ‰tátu, je to<br />
práve ona, ktorá súãasne potvrdila jeho potrebu.<br />
Vilma Juríãková<br />
ekonómka<br />
LITERATÚRA:<br />
âambalíková, M. – Sedová, T.: Exklúzia a sociálna situácia<br />
na Sloven<strong>sk</strong>u. Zborník z konferencie. Vysoká ‰kola<br />
v Sládkoviãove, Fakulta sociálnych ‰túdií, 2007.<br />
Ondrejkoviã, P. – Kasanová, A.: Problém chudoby ako<br />
kategorick˘ imperatív. In: âambalíková – Sedová: Exklúzia<br />
a sociálna situácia na Sloven<strong>sk</strong>u, 2007.<br />
Aristoteles: Etika Nikomachova. Bratislava : Pravda,<br />
1979.<br />
Musgrave, R. A. – Musgraveová, P. B.: Vefiejné finance<br />
v teorii a praxi. Praha : Economia, 1992 – 1999.<br />
Hayek, F. A.: Právo, zákonodafiství a svoboda. Praha .<br />
Academia, 1991, 91.<br />
Rawls, J.: Teoerie spravedlnosti. Praha : Victoria Publishing,<br />
1995.<br />
Bauman, Z.: Globalizácia. Dôsledky pre ºudstvo. Bratislava<br />
: Kalligram, 2000.<br />
Inequality, Gorwth, and Poverty in an Era of Liberalization<br />
and globalization. Edited by Giovanni Andrea Cornia.<br />
Oxford : University Press, 2004.<br />
Holman, R.: V˘voj ekonomického my‰lení. Praha :<br />
Liberální institut, 2003.<br />
Sen, A. K.: On Economic Inequality. New York : Norton<br />
and Company, 1973.<br />
Social overview 2006. Editor in Chief: Jana S. Javornik.<br />
ªubºana : Institute of Macroeconomic Analysis and<br />
Development, 2007.<br />
Lockwood, D.: Civic integration and social cohesion.<br />
In: Cough, I. – Olofsson, G.: Capitalism and social cohesion.<br />
Essays on exclusion and integration. London : Macmillan<br />
Pres, 1999.<br />
Kus˘, M.: Nበjedin˘ prípustn˘ Jáno‰ík. ·tát. Sme, 19.<br />
januára 2008.<br />
1 R. W. Rahn je riaditeºom Center for Global Economic<br />
Growth.<br />
2 M. Nowak je americk˘ teológ a filozof sloven<strong>sk</strong>ého pôvodu.<br />
77
Change language